Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V rámci pokračujúceho programu 33. schôdze NR SR sa bude hovoriť aj o novele zákona o sudcoch a prísediacich.
Autor TASR
Bratislava 23. marca (TASR) - Ešte štyri novely Ústavy SR, resp. návrhy ústavných zákonov majú na stole poslanci Národnej rady SR. V rámci aktuálnej 33. schôdze už prediskutovali spoločnú ústavnú iniciatívu Smeru-SD a KDH, ktorej cieľom je reformovať justíciu a posilniť ochranu manželstva ako zväzku muža a ženy. Rozprava k tomuto bodu trvala dva dni, hlasovanie o posunutí návrhu do druhého čítania je na programe v utorok (25.3.) dopoludnia.
Ďalším z ústavných návrhov je iniciatíva Lucie Žitňanskej (nezaradená), ktorá chce oddeliť funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady. Novela najvyššieho zákona štátu od tejto opozičnej poslankyne neprejde. Napriek tomu, že ju predložila už skôr, Smer-SD jej návrh na oddelenie funkcií prevzal a dal ho do spoločného návrhu s KDH.
Prejsť by nemal ani návrh ústavného zákona od Gábora Gála a Andreja Hrnčiara (obaja Most-Híd). Poslanci chcú zrušiť trestnoprávnu imunitu sudcov. Aj takúto zmenu však obsahuje spoločný návrh Smeru-SD a KDH, o ktorom sa bude hlasovať v utorok.
Igor Matovič a Jozef Viskupič (obaja OĽaNO) chcú novelou Ústavy SR zobrať prezidentovi imunitu a na rozhodovanie o vymenovaní či nevymenovaní funkcionárov mu stanoviť maximálne 60 dní. Keďže Obyčajní potrebujú na schválenie zmien minimálne 90 hlasov, bez podpory Smeru-SD sa im to nepodarí. Vládna strana však takúto úpravu prijať nechce.
Posledným z ústavných zákonov je návrh Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS), Júliusa Brocku (KDH), Jozefa Mihála (SaS) a Eriky Jurinovej (OĽaNO). Ich cieľom je zabezpečiť ústavnú ochranu dôchodkov a dôchodkového systému, zabezpečiť stabilitu tohto systému na dlhé obdobie a posilniť istotu budúcich dôchodcov, že ich dôchodok bude nedotknuteľný a ústavne chránený. Aj týmto poslancom chýba dohoda so Smerom-SD.
V rámci pokračujúceho programu 33. schôdze NR SR sa bude hovoriť aj o novele zákona o sudcoch a prísediacich. Boris Susko, Anna Vitteková, Otto Brixi a Anton Martvoň (všetci Smer-SD) majú ambíciu sprísniť pravidlá pre sudcov tak, aby bola ich práca efektívnejšia, aby sa zamedzilo súdnym prieťahom a aby sudcovia, ktorí pochybili, neunikali spravodlivosti. Novela rieši okrem iného spôsob obsadzovania postov v Súdnej rade SR a postavenie jej šéfa v súvislosti s oddelením tejto funkcie od postu predsedu Najvyššieho súdu SR. Právna norma sa venuje aj disciplinárnej zodpovednosti, boju so súdnymi prieťahmi či kontrole práceneschopnosti. Novela by mala tiež zvýšiť počet podpredsedov súdov na väčších súdoch, predĺžiť funkčné obdobie predsedov súdov z troch na päť rokov či umožniť najmenej piatim členom rady dať návrh na odvolanie šéfa Súdnej rady.
Na programe schôdze je aj voľba šiestich kandidátov na ústavných sudcov, z ktorých si prezident Ivan Gašparovič vyberie troch ústavných sudcov. O priazeň poslancov sa uchádza 13 kandidátov. Dôvodom voľby je skutočnosť, že trom sudcom - Jánovi Lubymu, Jurajovi Horváthovi a Jánovi Auxtovi - končí funkčné obdobie 14. júla tohto roku. Ich nasledovníci budú zvolení na 12-ročné funkčné obdobie.
Ďalším z ústavných návrhov je iniciatíva Lucie Žitňanskej (nezaradená), ktorá chce oddeliť funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady. Novela najvyššieho zákona štátu od tejto opozičnej poslankyne neprejde. Napriek tomu, že ju predložila už skôr, Smer-SD jej návrh na oddelenie funkcií prevzal a dal ho do spoločného návrhu s KDH.
Prejsť by nemal ani návrh ústavného zákona od Gábora Gála a Andreja Hrnčiara (obaja Most-Híd). Poslanci chcú zrušiť trestnoprávnu imunitu sudcov. Aj takúto zmenu však obsahuje spoločný návrh Smeru-SD a KDH, o ktorom sa bude hlasovať v utorok.
Igor Matovič a Jozef Viskupič (obaja OĽaNO) chcú novelou Ústavy SR zobrať prezidentovi imunitu a na rozhodovanie o vymenovaní či nevymenovaní funkcionárov mu stanoviť maximálne 60 dní. Keďže Obyčajní potrebujú na schválenie zmien minimálne 90 hlasov, bez podpory Smeru-SD sa im to nepodarí. Vládna strana však takúto úpravu prijať nechce.
Posledným z ústavných zákonov je návrh Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS), Júliusa Brocku (KDH), Jozefa Mihála (SaS) a Eriky Jurinovej (OĽaNO). Ich cieľom je zabezpečiť ústavnú ochranu dôchodkov a dôchodkového systému, zabezpečiť stabilitu tohto systému na dlhé obdobie a posilniť istotu budúcich dôchodcov, že ich dôchodok bude nedotknuteľný a ústavne chránený. Aj týmto poslancom chýba dohoda so Smerom-SD.
V rámci pokračujúceho programu 33. schôdze NR SR sa bude hovoriť aj o novele zákona o sudcoch a prísediacich. Boris Susko, Anna Vitteková, Otto Brixi a Anton Martvoň (všetci Smer-SD) majú ambíciu sprísniť pravidlá pre sudcov tak, aby bola ich práca efektívnejšia, aby sa zamedzilo súdnym prieťahom a aby sudcovia, ktorí pochybili, neunikali spravodlivosti. Novela rieši okrem iného spôsob obsadzovania postov v Súdnej rade SR a postavenie jej šéfa v súvislosti s oddelením tejto funkcie od postu predsedu Najvyššieho súdu SR. Právna norma sa venuje aj disciplinárnej zodpovednosti, boju so súdnymi prieťahmi či kontrole práceneschopnosti. Novela by mala tiež zvýšiť počet podpredsedov súdov na väčších súdoch, predĺžiť funkčné obdobie predsedov súdov z troch na päť rokov či umožniť najmenej piatim členom rady dať návrh na odvolanie šéfa Súdnej rady.
Na programe schôdze je aj voľba šiestich kandidátov na ústavných sudcov, z ktorých si prezident Ivan Gašparovič vyberie troch ústavných sudcov. O priazeň poslancov sa uchádza 13 kandidátov. Dôvodom voľby je skutočnosť, že trom sudcom - Jánovi Lubymu, Jurajovi Horváthovi a Jánovi Auxtovi - končí funkčné obdobie 14. júla tohto roku. Ich nasledovníci budú zvolení na 12-ročné funkčné obdobie.
