Bratislava 18. mája (TASR) - Poslanec Národnej rady SR nebude mať zakázané vykonávať súčasne aj funkciu predsedu samosprávneho kraja, starostu či primátora, resp. ich zástupcu. Väčšina parlamentu dnes nepodporila novelu Ústavy SR od opozičných poslancov Martina Klusa a Milana Laurenčíka (obaja SaS), ktorá mala priniesť zákaz kumulovania funkcií. Za zmenu ústavy hlasovalo iba 52 členov snemovne.

Podľa ich návrhu mal byť tiež poslanecký mandát nezlučiteľný s funkciou štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej zákonom. Poslanci sediaci na viacerých stoličkách sa podľa SaS dostávajú do konfliktu záujmu napríklad pri hlasovaniach o štátnom rozpočte, daniach či pri hlasovaniach o opatreniach zvýhodňujúcich konkrétnu samosprávu. Ich legislatívnou zmenou sa mal tento konflikt záujmov eliminovať.

V súčasnosti poslanci NR SR, ktorí sú napríklad starostovia, primátori alebo predsedovia samosprávneho kraja, dostávajú v plnej výške iba poslanecký plat. Za výkon každej ďalšej funkcie môžu brať najviac minimálnu mzdu. Zmenu zákona prijal parlament v minulom volebnom období. Princíp "jeden mandát stačí", ktorý presadzovalo KDH, neprešiel.

V pléne neprešiel ani ďalší návrh SaS a Igora Matoviča (OĽaNO-NOVA), ktorým bola novela zákona o správcoch. Cieľom právnej normy bolo zvýšenie informovanosti verejnosti o doterajšej činnosti jednotlivých správcov. "Súčasný stav, keď sa zo zoznamu správcov dajú vyčítať iba verejnosti málo hovoriace údaje, ako meno/názov, adresa a niektoré ďalšie formálne údaje, je podľa názoru predkladateľov nevyhovujúci a pre vytvorenie si obrazu o profesnej histórii a skúsenostiach správcu je potrebné poznať ďalšie skutočnosti," uviedli v dôvodovej správe.

Preto opozícia navrhovala rozšírenie okruhu údajov zapisovaných do zoznamu správcov, a to o percentuálnu mieru uspokojenia zabezpečených veriteľov a osobitne nezabezpečených veriteľov v jednotlivých ukončených konkurzných konaniach a v jednotlivých ukončených reštrukturalizačných konaniach, ako aj o dĺžku jednotlivých ukončených konkurzných konaní a dĺžku jednotlivých ukončených reštrukturalizačných konaní v mesiacoch. Uvádzať sa mali aj náklady jednotlivých ukončených konkurzných konaní ako podiel z majetku úpadcu a náklady jednotlivých ukončených reštrukturalizačných konaní ako podiel z majetku dlžníka.