Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V auguste 2018 prijal Zahraničný výbor NR SR stanovisko, ktorým odmietol legitimizáciu anexie a okupácie Krymu návštevami ústavných činiteľov SR.
Autor TASR
Bratislava 16. apríla (TASR) – Poslanec Národnej rady (NR) SR Peter Marček (nezaradený) odletí v noci na stredu (17.4.) spolu s 15-člennou skupinou podnikateľov na 5. ročník Jaltského medzinárodného ekonomického fóra na Krym. Z Krymu sa vrátia v pondelok 22. apríla. TASR o tom informoval poslanec. Marček navštívil Krym aj minulý rok, na politickej scéne to vyvolalo viaceré reakcie i napätie v koalícii.
V auguste 2018 prijal Zahraničný výbor NR SR stanovisko, ktorým odmietol legitimizáciu anexie a okupácie Krymu návštevami ústavných činiteľov SR. Poslanci výboru tak urobili po tom, čo nezaradený poslanec Marček navštívil Krym. Poslanci za SNS a Smer-SD sa vtedy z rokovania ospravedlnili.
Rokovania výboru sa zúčastnil aj Marček, ktorý na ňom prezentoval stanovisko, že "historicky Krym patril, patrí a bude patriť Rusku". Poslanec minulý rok uviedol, že Krym sa k Rusku pripojil na základe referenda. "Toto územie odjakživa patrilo k Rusku. Nikita Chruščov ho daroval Ukrajine, ale to neznamená, že má právo si na neho nárokovať. V novembri 2017 som bol v Kyjeve ako pozorovateľ, hovoril som s ľuďmi a pred parlamentom som videl stanový tábor protestujúcich. Občania Kyjeva sa ma pýtali, či nevidíme, čo sa deje na Ukrajine, v akom režime žijú, že sú porušované ich práva a neexistuje sloboda slova," tvrdí Marček. Myslí si, že ľudské práva nie sú porušované na Kryme, ale práve na Ukrajine. Na Krym podľa vlastných slov išiel, aby videl to údajné porušovanie ľudských práv tamojších obyvateľov.
Stanovisko parlamentného zahraničného výboru vyvolalo napätie v koalícii. SNS žiadala okamžitú výmenu na poste predsedu parlamentného zahraničného výboru. Šéfuje mu Katarína Cséfalvayová z Mosta-Híd. Podľa národniarov nebolo rokovanie zvolané po dohode s koaličnými partnermi, hovorili o hrubom porušení koaličnej zmluvy. Program výboru tiež podľa nich smeroval mimo rámca jeho vecných oprávnení.
Predseda Mosta-Híd Béla Bugár následne odmietol, že by jeho nominantka porušila koaličnú dohodu. "Ak niektorí kolegovia z vládnej koalície nevidia rozdiel medzi anektovaným územím a územím, ktoré sa samo na základe určitých procesov odtrhlo a dokonca niektoré štáty Európskej únie ho uznali, tak to nie je môj problém, ale ich problém," konštatoval Bugár. Strana Smer-SD reagovala vyhlásením, v ktorom uviedla, že predstavitelia vládnej koalície by sa mali zdržať krokov, ktoré medzi nimi spôsobujú napätie.
V auguste 2018 prijal Zahraničný výbor NR SR stanovisko, ktorým odmietol legitimizáciu anexie a okupácie Krymu návštevami ústavných činiteľov SR. Poslanci výboru tak urobili po tom, čo nezaradený poslanec Marček navštívil Krym. Poslanci za SNS a Smer-SD sa vtedy z rokovania ospravedlnili.
Rokovania výboru sa zúčastnil aj Marček, ktorý na ňom prezentoval stanovisko, že "historicky Krym patril, patrí a bude patriť Rusku". Poslanec minulý rok uviedol, že Krym sa k Rusku pripojil na základe referenda. "Toto územie odjakživa patrilo k Rusku. Nikita Chruščov ho daroval Ukrajine, ale to neznamená, že má právo si na neho nárokovať. V novembri 2017 som bol v Kyjeve ako pozorovateľ, hovoril som s ľuďmi a pred parlamentom som videl stanový tábor protestujúcich. Občania Kyjeva sa ma pýtali, či nevidíme, čo sa deje na Ukrajine, v akom režime žijú, že sú porušované ich práva a neexistuje sloboda slova," tvrdí Marček. Myslí si, že ľudské práva nie sú porušované na Kryme, ale práve na Ukrajine. Na Krym podľa vlastných slov išiel, aby videl to údajné porušovanie ľudských práv tamojších obyvateľov.
Stanovisko parlamentného zahraničného výboru vyvolalo napätie v koalícii. SNS žiadala okamžitú výmenu na poste predsedu parlamentného zahraničného výboru. Šéfuje mu Katarína Cséfalvayová z Mosta-Híd. Podľa národniarov nebolo rokovanie zvolané po dohode s koaličnými partnermi, hovorili o hrubom porušení koaličnej zmluvy. Program výboru tiež podľa nich smeroval mimo rámca jeho vecných oprávnení.
Predseda Mosta-Híd Béla Bugár následne odmietol, že by jeho nominantka porušila koaličnú dohodu. "Ak niektorí kolegovia z vládnej koalície nevidia rozdiel medzi anektovaným územím a územím, ktoré sa samo na základe určitých procesov odtrhlo a dokonca niektoré štáty Európskej únie ho uznali, tak to nie je môj problém, ale ich problém," konštatoval Bugár. Strana Smer-SD reagovala vyhlásením, v ktorom uviedla, že predstavitelia vládnej koalície by sa mali zdržať krokov, ktoré medzi nimi spôsobujú napätie.
