Bratislava 15. júna (TASR) – Poslanecké návrhy zákonov by v budúcnosti mali prejsť pripomienkovaním a ich súčasťou by mali byť aj dopadové štúdie podobne, ako je to u vládnych návrhov zákonov. Zlepšila by sa tým ich kvalita, zhodli sa účastníci podujatia Dôvera vo vládu zákona - Želaný stav verzus realita, ktoré v Bratislave zorganizovala Americká obchodná komora v SR. Prítomní poslanci však skorú zmenu v nastavení legislatívnych procesov neočakávajú, nakoľko jej bráni množstvo nevyriešených otázok.

Podľa 1. viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov Mária Lelovského by mali poslanci pripravovať návrhy zákonov komplexne vrátane dopadových štúdií. "Ak má poslanec možnosť byť v Národnej rade pri tvorbe zákonov, takisto by mal mať zodpovednosť, keď prichádza s nejakým návrhom zákona, dať si tú námahu, aby sa pripravil tak, ako všetci ostatní," povedal Lelovský.

So štandardným legislatívnym režimom vrátane pripomienkového konania pre poslanecké návrhy zákonov súhlasil aj poslanec za Slovenskú národnú stranu Tibor Bernaťák. Jeho návrh zo začiatku volebného obdobia, podľa ktorého by sa mohla k poslaneckým návrhom zákonov vyjadriť aj verejnosť, však narazil na množstvo technických otázok, ktoré sa nepodarilo prekonať. Napríklad nebolo jasné, kto by mal vyhodnocovať pripomienky. Návrh zmeny rokovacieho poriadku Národnej rady (NR) SR narazil aj na personálne limity parlamentu.

Práve v posilnení počtu zamestnancov NR SR odborníkmi vidí ako jednu z možností, ktorou by sa poslanecké návrhy zákonov dostali na vyššiu kvalitatívnu úroveň, poslanec Eduard Heger (OĽaNO). Podľa Hegera by mohol Parlamentný inštitút po potrebnom posilnení odborníkmi pripravovať pre poslancov napríklad doložky vplyvov navrhovaných zákonov. "Návrh by potom neprišiel poslanec podávať týždeň pred schôdzou, ale musel by čakať," povedal Heger. Lacnejším variantom by podľa neho bolo nepripomienkovať každý zákon, ale iba tie, ktoré prejdú do druhého čítania.

Poslankyňa za stranu Sloboda a Solidarita Jana Kiššová by rozdelila poslanecké návrhy do dvoch skupín, a to na koaličné a opozičné. Koaličné poslanecké návrhy by podľa nej mali byť veľmi výnimočné. Naopak, opozícia podľa Kiššovej často nemá inú možnosť, ako predstaviť návrhy svojich riešení verejnosti inak, ako návrhom zákona. "Aj toto je forma, akou naše návrhy vstupujú do verejnej diskusie," dodala Kiššová

Hoci všetci poslanci, ktorí sa na podujatí zúčastnili, súhlasili so sprísnením kritérií pri podávaní poslaneckých návrhov, ani jeden z nich si nemyslí, že by sa mohla takáto prax zaviesť do konca tohto volebného obdobia. "Nevidím to optimisticky. Ide o konsenzus, ktorý nie je pri oveľa závažnejších otázkach dosiahnuteľný. Pokiaľ tu nebude iná politická kultúra a snaha o konsenzus, tak do konca volebného obdobia sa nič nezmení," povedal poslanec Peter Štarchoň (Sme rodina). Priestor na pripomienkovanie poslaneckých návrhov a posudzovanie vplyvov vidí medzi prvým a druhým čítaním zákonov. "Pokiaľ by sa čas medzi prvým a druhým čítaním predĺžil, tu vidím elegantné a praktické riešenie," povedal Štarchoň.

Odbornú pomoc pri vyhotovení dopadových štúdií ponúkol poslancom minister hospodárstva Peter Žiga. "Poslanci nemajú také aparáty ľudí, ktoré by vedeli pripravovať zákony tak, ako to vedia na ministerstvách. My sme pripravení pomôcť poslancom či z opozície, či z koalície. Keď sa daný zákon týka napríklad ministerstva hospodárstva, sme pripravení aj s našimi odborníkmi prichystať takúto doložku vplyvov, aby bolo jasné, či a ako daný zákon zasahuje do života," povedal minister. Vypracovanie doložky vplyvov je pre poslancov dobrovoľná iniciatíva, ktorú v minulosti podľa Žigu využilo iba niekoľko z nich, väčšina poslaneckých návrhov zákonov však takúto doložku nemá.

Podľa Lelovského by mala zákony do parlamentu prinášať najmä vláda a poslanecké návrhy zákonov by mali byť využívané iba v mimoriadnych prípadoch. "Vtedy, keď sa objaví nejaká hrozba, keď sme zistili niečo zásadné. Vtedy chápem, že treba urobiť špeciálny proces, zrýchlený proces, možno bez nejakých komplikovaných doložiek," povedal. Takéto prípady sa však podľa neho vyskytnú raz alebo dva razy do roka. "Rekreačná poukážka rozhodne nepatrí do tejto kategórie život ohrozujúcich alebo štát ohrozujúcich prípadov," dodal Lelovský.