Martina Brisudová (nezaradená) poukázala aj na prípady znásilnení, nejde pritom podľa jej slov len o ženy, ale aj o deti a mužov.
Autor TASR
Bratislava 15. marca (TASR) - Skupina nezaradených poslankýň Národnej rady (NR) SR chce presadiť deklaráciu, ktorou by sa odsúdili deportácie detí z Ukrajiny do Ruska. Apelujú na riešenie situácie medzinárodnými organizáciami. Na stredajšej tlačovej konferencii avizovali aj snahu šíriť osvetu o tejto téme, ale aj o ďalších zločinoch páchaných na ženách. Informovať chcú postupne aj bežných občanov o možnostiach pomoci.
"Ak sa bavíme o naozajstných obetiach vojny, sú to odvlečené deti, znásilnené ženy a civilisti, ktorí to odnášajú na plnej čiare," podčiarkla Monika Kozelová (nezaradená). Zdôraznila, že podľa oficiálnych oznámení je doterajší počet deportovaných detí do Ruska z Ukrajiny okolo 16.000, no podľa údajov z ruskej strany išlo doteraz zhruba o 740.000 detí.
Vysvetlila, že po vstupe na ruské územie dostávajú deti do 14 rokov ruské občianstvo a menia sa im dátumy narodenia. To podľa jej slov skomplikuje ich následné hľadanie a bude to predstavovať problém aj dlho po vojne. Poznamenala pritom, že medzinárodný Červený kríž či OSN sú v tejto otázke zatiaľ "vo vyčkávacom móde". "Napriek výzvam neboli ani raz v Rusku na kontrole napriek tomu, že sú to jediné organizácie, ktoré to vykonať môžu," uviedla.
Martina Brisudová (nezaradená) poukázala aj na prípady znásilnení, nejde pritom podľa jej slov len o ženy, ale aj o deti a mužov. Informovala, že ženským obetiam vojny sa na Ukrajine venujú centrá, ktoré však potrebujú materiálnu a humanitárnu pomoc. Uviedla, že z fondu podpory Slovensko poslalo 110.000 eur na rozvoj takýchto centier. Aktuálne im podľa slov poslankýň chýbajú lieky a zdravotnícke pomôcky, ale aj ďalšie potreby. Kozelová doplnila, že v tejto súvislosti pripravujú stránky na sociálnej sieti, na ktorých plánujú informovať aj o možnostiach pomoci ženám.
"Ak sa bavíme o naozajstných obetiach vojny, sú to odvlečené deti, znásilnené ženy a civilisti, ktorí to odnášajú na plnej čiare," podčiarkla Monika Kozelová (nezaradená). Zdôraznila, že podľa oficiálnych oznámení je doterajší počet deportovaných detí do Ruska z Ukrajiny okolo 16.000, no podľa údajov z ruskej strany išlo doteraz zhruba o 740.000 detí.
Vysvetlila, že po vstupe na ruské územie dostávajú deti do 14 rokov ruské občianstvo a menia sa im dátumy narodenia. To podľa jej slov skomplikuje ich následné hľadanie a bude to predstavovať problém aj dlho po vojne. Poznamenala pritom, že medzinárodný Červený kríž či OSN sú v tejto otázke zatiaľ "vo vyčkávacom móde". "Napriek výzvam neboli ani raz v Rusku na kontrole napriek tomu, že sú to jediné organizácie, ktoré to vykonať môžu," uviedla.
Martina Brisudová (nezaradená) poukázala aj na prípady znásilnení, nejde pritom podľa jej slov len o ženy, ale aj o deti a mužov. Informovala, že ženským obetiam vojny sa na Ukrajine venujú centrá, ktoré však potrebujú materiálnu a humanitárnu pomoc. Uviedla, že z fondu podpory Slovensko poslalo 110.000 eur na rozvoj takýchto centier. Aktuálne im podľa slov poslankýň chýbajú lieky a zdravotnícke pomôcky, ale aj ďalšie potreby. Kozelová doplnila, že v tejto súvislosti pripravujú stránky na sociálnej sieti, na ktorých plánujú informovať aj o možnostiach pomoci ženám.