Bratislava 31. decembra (Teraz.sk/TASR) - Nezamestnaný, 48-ročný Ľubomír Harman, začal 30. augusta 2010 predpoludním streľbu v jednom zo sídliskových bytov v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves.

Zavraždil pritom štyri ženy a 12-ročného chlapca. Ďalšiu osobu, muža, zabil pri vchode do obytného domu a potom začal páliť aj po okoloidúcich. Obeťou jeho streľby sa stala aj žena, ktorá sa v tom čase ocitla na balkóne.

„Vyzeralo to sureálne, vidieť rozstrieľané autá a ľudí, ktorí sa v panike utekajú skryť, to je niečo, čo našťastie pozná väčšina z nás z televízie a nie z každodenného života,“ spomína mladý poštár Martin Kňazovický, ktorý kandiduje v nadchádzajúcich parlamentných voľbách za SDKÚ-DS.

„Bol som vtedy v práci, práve som vyšiel z budovy pošty, ktorá sa nachádza necelých 100 metrov od miesta streľby,“ dodáva. Na otázku, kedy pochopil, že sa deje niečo nezvyčajné odpovedá, že po prvých niekoľkých výstreloch.

„Zvuk na sídlisku sa veľmi odráža a skresľuje, takže v prvej chvíli som si jednoducho myslel, že sa možno stavbárom rozsypali železné tyče. Popravde, streľbu ako najhoršiu eventualitu som si nechcel pripustiť,“ opisuje.

Foto: TASR/Polícia

V prvej chvíli bol zvedavý, čo sa deje, našťastie však tomuto pocitu nepodľahol a z miesta streľby sa vzdialil. „Z odstupom času môžem povedať, že to bolo správne rozhodnutie,“ priznáva Kňazovický. Jednou z obetí Harmana bola totiž aj žena, ktorú zasiahol celkom náhodne, v jej byte. To isté riziko hrozilo prakticky každému, kto sa v kritickom čase nachádzal na mieste incidentu.

S pacifikáciou odhodlaného páchateľa mala čo robiť aj zasahujúca polícia, jeden jej príslušník, Karol Vrchovský, bol pri zásahu zranený.

Kňazovický o obetiach streľby

„Polícia zvládla zásah v Devínskej profesionálne, ale samotný problém tzv. osamelých vlkov nevyrieši viac samopalov. Konkrétne u nás to bolo o zlyhaní komunikácie, o schopnosti venovať sa riešiť aj problémy iných, ktoré sa nás možno priamo netýkajú a o väčšej tolerantnosti,“ uvažuje Kňazovický.

Foto: Martin Kňazovický

Rozhodne odmieta mýtus, že napadnutá rodina boli neprispôsobiví Rómovia, ktorí Harmana dohnali k zúfalému činu svojim šikanovaním. „Nerozumiem ľuďom, pre ktorých je kritériom hodnotenia farba pleti. Nerozdeľujem na Rómov a Nerómov, boli to ľudia zo svojimi trápeniami a problémami, snáď trochu zosilnenými neľahkou sociálnou situáciou,“ spomína Kňazovický, ktorý obete ako poštár osobne poznal.

„Stretával som ich nielen v rámci práce, ale keďže bývam na tej istej ulici, aj vo voľnom čase. Boli to normálni slušní ľudia,“ zdôrazňuje.

„Nie, pán Harman bol veľmi utiahnutý a nenápadný,“ odpovedá na otázku, či osobne poznal aj strelca.

„Skutočný motív pozná iba strelec, ale zdá sa mi, že išlo o stret dvoch svetov. Na jednej strane až živelnej životaschopnosti a socializácie a na druhej až extrémnej izolovanosti a nepochopenia, z ktorej vzišlo šialenstvo,“ uvažuje Kňazovický o príčinách tragédie. Dodáva, že zabrániť incidentu podľa neho mohla väčšia empatia medzi ľuďmi na sídlisku a väčší záujem o medziľudské vzťahy a problémy iných.

Kandidát číslo 141

Kňazovický kandiduje za SDKÚ-DS, ktorá v poslednom roku dosahuje v prieskumoch zvoliteľné preferencie len sporadicky a naviac v poslednej desiatke. Je na to však hrdý. „Áno, som členom SDKÚ-DS a dokonca som dostal tú česť kandidovať do Národnej rady SR pod číslom 141,“ konštatuje.

A akú zmenu by chcel priniesť do slovenskej politiky on? „Skromnosť, otvorenosť a empatiu. Politici rozhodujú o fungovaní štátu, ich rozhodnutia ovplyvňujú životy nás všetkých, preto by parlament mal odrážať zloženie spoločnosti. Profesné, etnické, kultúrne, demografické, aj sociálne,“ tvrdí. „Mám pocit, že niektorí dlhoroční politici vymenili slušné chovanie za povýšenosť a panské móresy. Ulica je im už príliš vzdialená a ulice, to je môj život a živobytie. Preto som rád, že SDKÚ-DS zostavilo kandidátku tak, aby reflektovala reálny svet a dala šancu mnohým mladým ľuďom a nepolitikom,“ uzatvára Kňazovický.