Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Cieľom zonácie TANAP-u je nastaviť jasné pravidlá pre všetkých – pre ochranu prírody, pre vlastníkov pozemkov, pre cestovný ruch, pre obce a mestá aj pre podnikateľov.
Autor TASR
Bratislava 18. decembra (TASR) – Posunutie zonácie Tatranského národného parku (TANAP) na nasledujúci rok je nešťastným krokom.
Z pohľadu obhospodarovateľov pozemkov to znamená pretrvávanie stavu právnej neistoty. Pre TASR to uviedla koordinátorka vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAP-u Martina Petránová. Reagovala tak na vládu, ktorá formálne zrušila ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi (OĽANO) úlohu o vyhlásení zonácie TANAP-u a presunula ju na ďalší rok.
„Takéto vzácne územie malo mať už dávno stanovené jasné pravidlá – a to predovšetkým preto, že sa tu stretávajú mnohé, neraz protichodné záujmy," podotkla Petránová. Dodala, že zmenou prístupu k starostlivosti o lesné ekosystémy dochádza k znefunkčneniu predbežného návrhu zonácie na území v správe a užívaní štátnych lesov.
Pri odklade zonácie bude aj naďalej pretrvávať stav, kedy subjekty pôsobiace na tomto území nebudú vedieť, ako si naplánovať veci do budúcna, konštatuje Petránová.
Pripomenula tiež, že novela zákona o ochrane prírody a krajiny priniesla v praxi nešťastné situácie, a to zhoršenie biotopov či lesných ekosystémov aj na území TANAP-u.
Za absurdné štátne lesy považujú, že za priaznivý stav biotopu sa považuje aj tzv. mŕtvy les. V ňom sa stráca spektrum chránených druhov, a to vďaka tomu, že lesníkom nie je umožnené starať sa o lesy desaťročia osvedčeným spôsobom. Výsledkom toho sú škody na životnom prostredí, tvrdia.
Rokovania v prípade zonácie TANAP-u boli pozastavené v roku 2019. Dôvodom boli neustále meniace sa požiadavky zo strany vlastníkov a obhospodarovateľov. Prerokovanie pripomienok je limitované aj kapacitami okresných úradov, odôvodňuje envirorezort k posunutiu úlohy.
Novú zonáciu TANAP-u sa pokúsil prijať už prvý kabinet Roberta Fica. Proti návrhu sa však zdvihla vlna kritiky. Práce na zonácii sa opäť rozbehli po obnovení envirorezortu počas pôsobenia Ivety Radičovej.
Exminister za Most-Híd József Nagy však po páde vlády v roku 2012 oznámil, že túto otázku bude musieť doriešiť nová garnitúra. Nepodarilo sa to nakoniec ani tej a zonáciu nedokončil Peter Žiga (Hlas-SD) ani László Sólymos (Most-Híd). Proti urýchleniu zonácie TANAP-u bola napríklad Asociácia slovenských kúpeľov.
Cieľom zonácie TANAP-u je nastaviť jasné pravidlá pre všetkých – pre ochranu prírody, pre vlastníkov pozemkov, pre cestovný ruch, pre obce a mestá aj pre podnikateľov.
Z pohľadu obhospodarovateľov pozemkov to znamená pretrvávanie stavu právnej neistoty. Pre TASR to uviedla koordinátorka vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAP-u Martina Petránová. Reagovala tak na vládu, ktorá formálne zrušila ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi (OĽANO) úlohu o vyhlásení zonácie TANAP-u a presunula ju na ďalší rok.
„Takéto vzácne územie malo mať už dávno stanovené jasné pravidlá – a to predovšetkým preto, že sa tu stretávajú mnohé, neraz protichodné záujmy," podotkla Petránová. Dodala, že zmenou prístupu k starostlivosti o lesné ekosystémy dochádza k znefunkčneniu predbežného návrhu zonácie na území v správe a užívaní štátnych lesov.
Pri odklade zonácie bude aj naďalej pretrvávať stav, kedy subjekty pôsobiace na tomto území nebudú vedieť, ako si naplánovať veci do budúcna, konštatuje Petránová.
Pripomenula tiež, že novela zákona o ochrane prírody a krajiny priniesla v praxi nešťastné situácie, a to zhoršenie biotopov či lesných ekosystémov aj na území TANAP-u.
Za absurdné štátne lesy považujú, že za priaznivý stav biotopu sa považuje aj tzv. mŕtvy les. V ňom sa stráca spektrum chránených druhov, a to vďaka tomu, že lesníkom nie je umožnené starať sa o lesy desaťročia osvedčeným spôsobom. Výsledkom toho sú škody na životnom prostredí, tvrdia.
Rokovania v prípade zonácie TANAP-u boli pozastavené v roku 2019. Dôvodom boli neustále meniace sa požiadavky zo strany vlastníkov a obhospodarovateľov. Prerokovanie pripomienok je limitované aj kapacitami okresných úradov, odôvodňuje envirorezort k posunutiu úlohy.
Novú zonáciu TANAP-u sa pokúsil prijať už prvý kabinet Roberta Fica. Proti návrhu sa však zdvihla vlna kritiky. Práce na zonácii sa opäť rozbehli po obnovení envirorezortu počas pôsobenia Ivety Radičovej.
Exminister za Most-Híd József Nagy však po páde vlády v roku 2012 oznámil, že túto otázku bude musieť doriešiť nová garnitúra. Nepodarilo sa to nakoniec ani tej a zonáciu nedokončil Peter Žiga (Hlas-SD) ani László Sólymos (Most-Híd). Proti urýchleniu zonácie TANAP-u bola napríklad Asociácia slovenských kúpeľov.
Cieľom zonácie TANAP-u je nastaviť jasné pravidlá pre všetkých – pre ochranu prírody, pre vlastníkov pozemkov, pre cestovný ruch, pre obce a mestá aj pre podnikateľov.
