Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Opozičný poslanec Žarnay tvrdil, že prijímanie pedagogických a odborných zamestnancov na pracovné pozície v školách a školských zariadeniach definuje v súčasnosti neprehľadnosť.
Autor TASR
Bratislava 13. decembra (TASR) - Riaditelia škôl nedostanú povinnosť vyberať nových pedagogických a odborných zamestnancov cez transparentné výberové konanie. Väčšina pléna NR SR totiž v stredu nepodporila návrh novely zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve od opozičného poslanca Ota Žarnaya (nezaradený).
Cieľom právnej normy bolo zakotviť práva pedagogického a odborného pracovníka na rovné a jednoznačné podmienky prijímania do zamestnania cez objektívne výberové konanie, určenie povinnosti riaditeľa školy zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov o pracovnú pozíciu a určenie explicitnej povinnosti riaditeľa školy uskutočniť výberové konanie pre pedagogických a odborných pracovníkov.
Opozičný poslanec tvrdil, že prijímanie pedagogických a odborných zamestnancov na pracovné pozície v školách a školských zariadeniach definuje v súčasnosti neprehľadnosť. "Neexistujú presne stanovené rámcové pravidlá, ako má postupovať riaditeľ každej školy pri výbere takéhoto zamestnanca na pracovnú pozíciu uvoľnenú v škole či školskom zariadení. Existujúce zákonné podmienky určujú osobnostný a odborný predpoklad budúceho zamestnanca školy, spôsob výberu takéhoto zamestnanca však ukotvený nie je," povedal Žarnay.
Podľa jeho slov takto vzniká priestor pre diskriminačné a klientelistické správanie, čo prax jednoznačne odhaľuje. "A to najmä v tých regiónoch Slovenska, kde je učiteľské povolanie lukratívnym zamestnaním a kde o jednu pracovnú pozíciu prejavia záujem aj desiatky uchádzačov. Po zaslaní písomnej žiadosti o prijatie do zamestnania sa nedočkajú zvyčajne žiadnej odpovede. A ak sa zúčastnia na osobnom pohovore, tak spätná väzba o jeho výsledku spolu s odôvodnením rozhodnutia je len utopistickou predstavou," konštatoval.
Ako tvrdí, na takýto pohovor mnohí riaditelia pozývajú len veľmi malý okruh ľudí, ktorých žiadosti majú k dispozícii, a tak nie je možné, aby všetci uchádzači mali rovnakú príležitosť dostať sa k danej pracovnej pozícii, aj keď spĺňajú zákonné podmienky pre jej výkon. "Takýto výkon štátnej správy v školstve je nielen netransparentný, no aj diskriminačný a pripomína skôr svojvôľu, ako demokratické zabezpečenie práv všetkých. V žiadnom prípade tu nemôžeme hovoriť o rovnosti šancí a podmienok pre prístup k voľnému pracovnému miestu pedagogického a odborného zamestnanca v školstve," dodal.
Jeho návrh mal preto explicitne zakotviť právo pedagogického a odborného pracovníka na rovné a jednoznačné podmienky prijímania do zamestnania na základe objektívneho výberového konania a tomu zodpovedajúcu povinnosť riaditeľa školy zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov o pracovnú pozíciu na základe transparentného výberového konania. Tento zákon mal určiť aj rámcové podmienky prijímania pedagogického a odborného pracovníka na pracovnú pozíciu v škole na základe výberového konania s určením lehôt na jeho vyhlásenie, oznámenie, ako aj na informovanie o úspešnosti uchádzačov po jeho ukončení s dôrazom na rovnosť šancí pre všetkých a dôstojný priebeh samotného výberového konania.
Cieľom právnej normy bolo zakotviť práva pedagogického a odborného pracovníka na rovné a jednoznačné podmienky prijímania do zamestnania cez objektívne výberové konanie, určenie povinnosti riaditeľa školy zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov o pracovnú pozíciu a určenie explicitnej povinnosti riaditeľa školy uskutočniť výberové konanie pre pedagogických a odborných pracovníkov.
Opozičný poslanec tvrdil, že prijímanie pedagogických a odborných zamestnancov na pracovné pozície v školách a školských zariadeniach definuje v súčasnosti neprehľadnosť. "Neexistujú presne stanovené rámcové pravidlá, ako má postupovať riaditeľ každej školy pri výbere takéhoto zamestnanca na pracovnú pozíciu uvoľnenú v škole či školskom zariadení. Existujúce zákonné podmienky určujú osobnostný a odborný predpoklad budúceho zamestnanca školy, spôsob výberu takéhoto zamestnanca však ukotvený nie je," povedal Žarnay.
Podľa jeho slov takto vzniká priestor pre diskriminačné a klientelistické správanie, čo prax jednoznačne odhaľuje. "A to najmä v tých regiónoch Slovenska, kde je učiteľské povolanie lukratívnym zamestnaním a kde o jednu pracovnú pozíciu prejavia záujem aj desiatky uchádzačov. Po zaslaní písomnej žiadosti o prijatie do zamestnania sa nedočkajú zvyčajne žiadnej odpovede. A ak sa zúčastnia na osobnom pohovore, tak spätná väzba o jeho výsledku spolu s odôvodnením rozhodnutia je len utopistickou predstavou," konštatoval.
Ako tvrdí, na takýto pohovor mnohí riaditelia pozývajú len veľmi malý okruh ľudí, ktorých žiadosti majú k dispozícii, a tak nie je možné, aby všetci uchádzači mali rovnakú príležitosť dostať sa k danej pracovnej pozícii, aj keď spĺňajú zákonné podmienky pre jej výkon. "Takýto výkon štátnej správy v školstve je nielen netransparentný, no aj diskriminačný a pripomína skôr svojvôľu, ako demokratické zabezpečenie práv všetkých. V žiadnom prípade tu nemôžeme hovoriť o rovnosti šancí a podmienok pre prístup k voľnému pracovnému miestu pedagogického a odborného zamestnanca v školstve," dodal.
Jeho návrh mal preto explicitne zakotviť právo pedagogického a odborného pracovníka na rovné a jednoznačné podmienky prijímania do zamestnania na základe objektívneho výberového konania a tomu zodpovedajúcu povinnosť riaditeľa školy zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov o pracovnú pozíciu na základe transparentného výberového konania. Tento zákon mal určiť aj rámcové podmienky prijímania pedagogického a odborného pracovníka na pracovnú pozíciu v škole na základe výberového konania s určením lehôt na jeho vyhlásenie, oznámenie, ako aj na informovanie o úspešnosti uchádzačov po jeho ukončení s dôrazom na rovnosť šancí pre všetkých a dôstojný priebeh samotného výberového konania.
