Na Slováka ročne pripadá 100 kilogramov potravinového odpadu.
Autor TASR
Bratislava 5. augusta (TASR) – Povinnosť separovania bioopadu sa posúvať nebude. Envirorezort nevyhovel požiadavke Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) o posunutí termínu o rok. Uviedol to predseda ZMOS-u Branislav Tréger po rokovaní. Štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Juraj Smatana však deklaruje, že nebudú pokutovať obce, ktoré zdokladujú, že sa snažia plniť svoje povinnosti.
Tréger za najväčší problém považuje koncové nakladanie s kuchynským odpadom, čiže jeho prevoz a následné zhodnotenie.
„Napríklad zvážanie odpadu z veľkých sídlisk, keď budú 30-stupňové teploty, bude musieť byť príliš časté. Bude to mať dosah na peňaženky obyvateľov," hovorí predseda. Východ Slovenska nie je obslúžený technickými koncovkami. „Sú oblasti, kde naloženie s odpadom je naozaj problém," poznamenal Tréger. Vidí náznak systémových zmien a dúfa, že systém dotiahne do funkčnosti.
Smatana si myslí, že Slovensko potrebuje nové kapacity na spracovanie bioodpadu a zároveň musí oživiť tie spiace. SR by mala zvládnuť aj kvalitnú výrobu kompostu, ktorý môže pochádzať z kuchynského odpadu. „Máme signály z ministerstva pôdohospodárstva, že rastie počet farmárov, ktorí by odoberali kompost a biologické hnojivá slovenského pôvodu v primeranej kvalite a cene," uviedol.
Samosprávam, ktoré sa budú vedome vyhýbať plneniu povinností, bude Slovenská inšpekcia životného prostredia udeľovať pokuty. Tie, ktoré zdokladujú svoje povinnosti, sa nebudú pokutovať, priblížil Smatana.
Envirorezort nechce byť podľa Smatanu odkladačom termínov. Chce, naopak, pomáhať samosprávam, aby si plnili požiadavky. Ministerstvo plánuje prepracovať aj moderný plán odpadového hospodárstva, o ktoré sa budú môcť samosprávy oprieť. Uvoľniť by sa mali aj prostriedky z envirofondov, kde od roku 2018 čakajú nevybavené žiadosti na kompostárne.
Od 1. januára 2021 by mali obce a mestá zaviesť a zabezpečiť pre svojich občanov triedený zber kuchynského biologického odpadu. Cieľom opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. K doterajším farebným kontajnerom na triedený zber odpadu by mal pribudnúť ďalší, určený len na potravinové zvyšky z kuchyne. Na Slováka ročne pripadá 100 kilogramov potravinového odpadu.
Tréger za najväčší problém považuje koncové nakladanie s kuchynským odpadom, čiže jeho prevoz a následné zhodnotenie.
„Napríklad zvážanie odpadu z veľkých sídlisk, keď budú 30-stupňové teploty, bude musieť byť príliš časté. Bude to mať dosah na peňaženky obyvateľov," hovorí predseda. Východ Slovenska nie je obslúžený technickými koncovkami. „Sú oblasti, kde naloženie s odpadom je naozaj problém," poznamenal Tréger. Vidí náznak systémových zmien a dúfa, že systém dotiahne do funkčnosti.
Smatana si myslí, že Slovensko potrebuje nové kapacity na spracovanie bioodpadu a zároveň musí oživiť tie spiace. SR by mala zvládnuť aj kvalitnú výrobu kompostu, ktorý môže pochádzať z kuchynského odpadu. „Máme signály z ministerstva pôdohospodárstva, že rastie počet farmárov, ktorí by odoberali kompost a biologické hnojivá slovenského pôvodu v primeranej kvalite a cene," uviedol.
Samosprávam, ktoré sa budú vedome vyhýbať plneniu povinností, bude Slovenská inšpekcia životného prostredia udeľovať pokuty. Tie, ktoré zdokladujú svoje povinnosti, sa nebudú pokutovať, priblížil Smatana.
Envirorezort nechce byť podľa Smatanu odkladačom termínov. Chce, naopak, pomáhať samosprávam, aby si plnili požiadavky. Ministerstvo plánuje prepracovať aj moderný plán odpadového hospodárstva, o ktoré sa budú môcť samosprávy oprieť. Uvoľniť by sa mali aj prostriedky z envirofondov, kde od roku 2018 čakajú nevybavené žiadosti na kompostárne.
Od 1. januára 2021 by mali obce a mestá zaviesť a zabezpečiť pre svojich občanov triedený zber kuchynského biologického odpadu. Cieľom opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. K doterajším farebným kontajnerom na triedený zber odpadu by mal pribudnúť ďalší, určený len na potravinové zvyšky z kuchyne. Na Slováka ročne pripadá 100 kilogramov potravinového odpadu.