Bratislava 5. februára (TASR) - Požiadavky sestier môžu skončiť na Ústavnom súde SR. Desiatky malých a stredných nemocníc totiž nesúhlasia s návrhom "kompromisnej dohody" sesterských odborov a komory, ktorý predložili ministerstvu zdravotníctva. Ich splnenie by znamenalo návrat sestier, ktoré pre hromadné výpovede odišli z nemocníc.

"V predloženej podobe je nerealizovateľný, či už po finančnej alebo právnej stránke," uviedla v písomnom stanovisku Asociácia nemocníc Slovenska (ANS). Návrh označila za neakceptovateľný a nesúhlasí s ním.

"V prípade, ak dôjde k podpísaniu memoranda medzi sesterskými odbormi, komorou a ministerstvom, ktoré následne nebude finančne kryté zo strany štátneho rozpočtu, nevidíme možnosť jeho realizovania členmi ANS a zvážime podanie na preskúmanie zákonnosti memoranda Ústavným súdom SR," dodala asociácia.

Asociácia štátnych nemocníc (AŠN) označila návrh sestier za riskantný. Takto nastavené finančné podmienky by podľa nej mali negatívny dopad na hospodárenie nemocníc. "A to by sa mohlo prejaviť na zníženej kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti, čo by v konenčnom dôsledku pocítili naši pacienti," povedal prezident AŠN Jozef Valocký.

Podľa neho je irelevantné podpisovať úpravu pomerov v zdravotníctve podľa návrhu len sesterských zástupkýň bez stanoviska odborových organizácií zastupujúcich všetkých zamestnancov jednotlivých nemocníc.

Sestry v "kompromisnom návrhu" požadujú napríklad legislatívnu garanciu vyšších platov, ako im priniesol od tohto roku nový zákon. Rovnako chcú, aby sa voči tým, ktoré dali výpovede, nevyvodzovali žiadne negatívne dôsledky. Zároveň by podľa návrhu mali dostať všetky zmluvy na dobu neurčitú.

K návrhu odborov sa prikláňa aj sesterská komora. "Návrh obsiahnutý v memorande s vládou SR sa týka nielen samotných miezd sestier, ktoré by mali byť upravené s účinnosťou od 1. marca 2016, ale aj úpravy pomerov v zdravotníctve, ktoré ovplyvňujú kvalitu zdravotnej starostlivosti pre pacienta," uviedla prezidentka komory Iveta Lazorová.

Priblížila, že sestry požadujú optimalizáciu počtu personálu v zdravotníckych zariadeniach, zavedenie kontrolného mechanizmu na dodržiavanie počtu personálu, zmenu systému financovania zdravotníckych zariadení. "Platby musia kopírovať reálne náklady, efektívne a transparentné fungovanie zdravotníckych zariadení a v neposlednom rade odstránenie negatívnych dosahov na zamestnancov v súvislosti s podaním výpovedí," doplnila.