Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V chránených územiach od tretieho stupňa ochrany, napríklad v národnom parku, prírodnej rezervácii či prírodnej pamiatke je zakázané zbierať akékoľvek aj nechránené rastliny a ich plody.
Autor TASR
Bratislava 6. júla (TASR) – Za trhanie, vykopávanie alebo iné ničenie chránených rastlín hrozí pokuta do výšky 9958 eur a tiež prepadnutie veci. Pri opakovanom konaní môže byť táto pokuta dvojnásobná. Podnikateľovi alebo právnickej osobe hrozí pokuta až do výšky 33.193 eur a rovnako prepadnutie veci. Pre TASR to uviedla botanička Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Martina Gubková Mihaliková.
Ako upozornila, v chránených územiach od tretieho stupňa ochrany, napríklad v národnom parku, prírodnej rezervácii či prírodnej pamiatke je zakázané zbierať akékoľvek aj nechránené rastliny a ich plody.
„Ak niekto podľa trestného zákona, čo aj z nedbanlivosti, v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu (od 2600 eur) poškodí, zničí, vytrhne, vykope alebo nazbiera chránenú rastlinu alebo poškodí, alebo zničí jej biotop, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky,“ skonštatovala Gubková Mihaliková. Dvojročné väzenie tak hrozí napríklad v prípade, ak by sa niekto rozhodol, že si do svojej záhrady presadí sedem poniklecov veľkokvetých, keďže spoločenská hodnota jedného je v tomto prípade 400 eur.
Ak niekto získa chránenú rastlinu pre seba, alebo ju obstará pre niekoho iného - drží, pestuje, spracúva, dováža alebo vyváža chránené rastliny alebo s nimi obchoduje, alebo ich inak scudzí, môžu ho potrestať odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Trestná sadzba sa môže zvýšiť až na päť rokov odňatia slobody, napríklad v prípadoch spáchanej škody značného rozsahu (nad 26.000 eur), alebo ak už bol niekto za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch postihnutý alebo odsúdený.
„Až na osem rokov odňatia slobody môže byť páchateľ odsúdený napríklad ak spácha škodu veľkého rozsahu (nad 133. 000 eur) alebo je členom nebezpečného zoskupenia. Na to stačí zničiť napríklad populáciu ponikleca veľkokvetého v počte 333 kusov,“ upozornila botanička.
Zoznam chránených rastlín možno nájsť vo vyhláške č. 170/2021 Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR. Ako vysvetlila botanička, vo vyhláške je uvedená aj spoločenská hodnota rastlín. "Ide o sumu peňazí, ktorá je odvodená práve od stupňa ohrozenia jednotlivých druhov rastlín uvedenom v červených zoznamoch. Spoločenská hodnota chránených rastlín sa zvýši až trojnásobne, ak ide o rastliny, ktoré sa vyskytujú v chránenom území s druhým až piatym stupňom ochrany,“ priblížila.
Ako upozornila, v chránených územiach od tretieho stupňa ochrany, napríklad v národnom parku, prírodnej rezervácii či prírodnej pamiatke je zakázané zbierať akékoľvek aj nechránené rastliny a ich plody.
„Ak niekto podľa trestného zákona, čo aj z nedbanlivosti, v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu (od 2600 eur) poškodí, zničí, vytrhne, vykope alebo nazbiera chránenú rastlinu alebo poškodí, alebo zničí jej biotop, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky,“ skonštatovala Gubková Mihaliková. Dvojročné väzenie tak hrozí napríklad v prípade, ak by sa niekto rozhodol, že si do svojej záhrady presadí sedem poniklecov veľkokvetých, keďže spoločenská hodnota jedného je v tomto prípade 400 eur.
Ak niekto získa chránenú rastlinu pre seba, alebo ju obstará pre niekoho iného - drží, pestuje, spracúva, dováža alebo vyváža chránené rastliny alebo s nimi obchoduje, alebo ich inak scudzí, môžu ho potrestať odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Trestná sadzba sa môže zvýšiť až na päť rokov odňatia slobody, napríklad v prípadoch spáchanej škody značného rozsahu (nad 26.000 eur), alebo ak už bol niekto za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch postihnutý alebo odsúdený.
„Až na osem rokov odňatia slobody môže byť páchateľ odsúdený napríklad ak spácha škodu veľkého rozsahu (nad 133. 000 eur) alebo je členom nebezpečného zoskupenia. Na to stačí zničiť napríklad populáciu ponikleca veľkokvetého v počte 333 kusov,“ upozornila botanička.
Zoznam chránených rastlín možno nájsť vo vyhláške č. 170/2021 Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR. Ako vysvetlila botanička, vo vyhláške je uvedená aj spoločenská hodnota rastlín. "Ide o sumu peňazí, ktorá je odvodená práve od stupňa ohrozenia jednotlivých druhov rastlín uvedenom v červených zoznamoch. Spoločenská hodnota chránených rastlín sa zvýši až trojnásobne, ak ide o rastliny, ktoré sa vyskytujú v chránenom území s druhým až piatym stupňom ochrany,“ priblížila.
