Poprad/Bratislava 15. septembra (TASR) - Nielen čitateľov, ale aj literárnu kritiku zaujal už debutovou zbierkou poviedok S odstupom času z roku 1995, za ktorú získal Cenu Ivana Kraska. Oceňovaný a prekladaný spisovateľ Pavol Rankov, ktorý je aj dlhoročným vysokoškolským pedagógom, bude mať v pondelok 16. septembra 60 rokov.

Dnes už pevne etablovaný autor v slovenskej literatúre prešiel postupne od poviedok k rozsiahlejším literárnym formám. Románmi ako Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy), Matky či Legenda o jazyku potvrdil, že patrí k popredným súčasným slovenským prozaikom.

"Som poviedkár, ktorého okolnosti priviedli k písaniu románov. Poviedka je príliš krátka na hluché miesta, záleží v nej na každom slove. A musí mať pointu. To sú atribúty, ktoré mi v mladosti vyhovovali. V starobe som už ´ukecanejší´. Ako čitateľ som určite milovníkom poviedok," uviedol pre TASR Pavol Rankov.

Zo zahraničných autorov ho najviac formovali poviedky argentínskeho spisovateľa Julia Cortazára, zo slovenských autorov to bol zasa Dušan Mitana.

"Mitana bol suverénne mimo vtedy prevládajúceho spôsobu písania, obdivoval som tú jeho odlišnosť," dodal renomovaný slovenský poviedkár.

Pavol Rankov sa narodil 16. septembra 1964 v Poprade. Maturoval na gymnáziu v Bratislave. V štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, kde absolvoval odbor knihovníctvo. Po štúdiách pracoval ako metodik Slovenskej národnej knižnice v Martine a v bratislavskej Slovenskej pedagogickej knižnici. Od roku 1993 pôsobí na Katedre knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty UK, kde sa okrem pedagogickej činnosti venuje koncepciám a teóriám z oblasti masmédií, reklamy, informačných technológií a kultúry.

Prvú vážnejšiu poviedku napísal počas vojenčiny a vyšla v roku 1991 v časopise pre začínajúcich autorov Dotyky. "V roku 1990 som poslal poviedku do literárnej súťaže, v ktorej bol porotcom redaktor literárneho časopisu Dotyky Róbert Kotian. Poviedka sa síce neumiestnila v súťaži, ale tematicky zapadla do pripravovaného čísla Dotykov. To bol môj prvý publikovaný text a to ma povzbudilo k ďalšiemu písaniu," opísal svoje literárne začiatky Rankov.

O štyri roky neskôr už knižne debutoval poviedkovou knihou S odstupom času (1995). Jeho debut si získal čitateľov i kritiku. Za knihu dostal v roku 1995 Cenu Ivana Kraska.

Po úspešnej knižnej prvotine sa Rankov v roku 2001 predstavil ďalšou zbierkou poviedok My a oni/Oni a my. Poviedky inšpirované magickým realizmom či literárnou fantastikou opäť zaujali originálnou a prekvapivou pointou. Zmysel pre tajomnosť, exotiku, mystifikáciu a originálne pointy potvrdil aj v nasledujúcej zbierke poviedok V tesnej blízkosti z roku 2004.

V roku 2008 vydal prvý román Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy). V románe z obdobia rokov 1938 až 1968 prerozprával príbeh troch kamarátov bojujúcich o lásku jednej ženy. Ich individuálne osudy sa odohrávajú na pozadí historických udalostí ako napríklad Mníchovská dohoda, viedenská arbitráž, druhá svetová vojna, protižidovské zákony, nemecká okupácia, februárové udalosti z roku 1948, alebo politické procesy päťdesiatych rokov či okupácia Československa z augusta 1968.

Román ako divadelnú hru uviedli Činohra Slovenského národného divadla (SND) a pražské Divadlo v Dlouhé. V roku 2019 vyšlo jeho štvrté vydanie.

"Román s historickým ukotvením vyžaduje štúdium dobových reálií a faktov. Považujem to za najzábavnejšiu časť tvorby. Ak je epocha dostatočne dramatická, tragická alebo má charakter frašky, potom sa do nej situuje príbeh jednoducho," uviedol Rankov v čom sa líši písanie románu od tvorby poviedok.

Aj jeho druhý román Matky z roku 2011 sa stal predlohou divadelnej hry, ktorú trnavské Divadlo Jána Palárika (DJP) uviedlo 28. septembra 2019 v predvečer osláv 75. výročia Slovenského národného povstania (SNP).

Tretiemu Rankovovmu románu Miesta, čo nie sú na mape (2017) predchádzala zbierka poviedok Na druhej strane (2013). V roku 2018 vydal štvrtý román Legenda o jazyku, v ktorom sa opäť venuje aj československým dejinám 20. storočia. Dej sa odohráva v období totality a v texte sa prelínajú historické fakty s fikciou. Osobitné miesto v románe zaujíma aj stredoveká legenda o ukrytom jazyku Jána Nepomuckého.

V roku 2020 vydal rozprávkovú knihu Princezné a princovia. O dva roky neskôr napínavú novelu Klinika o človeku, ktorý sa za každú cenu snaží dostať na vyšetrenie k renomovanému odborníkovi. V roku 2023 mu vyšla knihu venovaná školákom Normálny Peter, veľmi tehotná mama a dobrá samaritán.

"V tomto roku mi vyšla ďalšia útla knižka pre deti Nájdi svätého. Písanie pre deti zrejme odráža moju túžbu starého bilancujúceho človeka po svete, kde existuje dobro, po hodnotách, ktoré sú nie relatívne, ale absolútne. Nech je to tak aspoň v knižných príbehoch a hlavách ich malých čitateľov," doplnil dnes už aj autor kníh pre deti.

Je tiež autorom teoretických monografií Masová komunikácia, masmédiá a informačná spoločnosť (2002) a Informačná spoločnosť (2006). Jednou z tém jeho teoretických textov je aj čítanie beletrie či poézie v čase dominujúceho internetu.

"Čítanie beletria rozvíja v človekovi empatiu voči iným ľuďom a toleranciu k odlišným názorom. Okrem toho je tu samozrejme aj estetický pôžitok z prečítaného, slasť z textu. Internet - pokiaľ by som mal zovšeobecniť - má sklon zjednodušovať, internet preferuje digest, výťah, výcuc zbavený komplikovanejších súvislostí a nejednoznačných posolstiev," uviedol pre TASR Pavol Rankov.

Prózy Pavla Rankova sú preložené nielen do maďarského, poľského, slovinského, nemeckého, českého jazyka, ale aj do arabčiny. Za svoju tvorbu získal domáce i zahraničné ocenenia. Okrem už spomínanej Ceny Ivana Kraska aj Premio Letterario Internazionale Jean Monnet (1997), Cenu denníka SME v literárnej súťaži Poviedka 2001, Cenu Európskej únie za literatúru (2009), Prémiu Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu za rok 2011 za prózu Matky a v roku 2014 Stredoeurópsku cenu Angelus za poľský preklad románu Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy).