Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Do právneho poriadku sa má zaviesť aj nový trestný čin využívania služieb obete obchodovania s ľuďmi.
Autor TASR
Bratislava 20. augusta (TASR) - Práva poškodeného v trestnom konaní sa majú posilniť. V záujme väčšej ochrany fyzickej integrity poškodeného a ohrozeného svedka by sa mohlo rozšíriť ich právo byť informovaný aj o situácie, keď obvinený/odsúdený poruší podmienky výkonu trestu domáceho väzenia, poruší uložené primerané povinnosti a obmedzenia, ako aj o uložení a porušení obmedzení a povinností a premene trestu odsúdeného. Vyplýva to z rozsiahleho návrhu novely Trestného poriadku, ktorý v stredu (19. 8.) schválila vláda SR.
Aktuálna úprava vymedzuje právo poškodeného, ktorému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode, požiadať o poskytnutie informácií o skutočnostiach, ktoré môžu mať význam z hľadiska jeho bezpečnosti. Navrhuje sa rozšíriť výpočet skutočností, o ktorých má poškodený právo byť informovaný.
„Navrhovaná právna úprava sleduje posilnenie postavenia poškodeného v trestnom konaní a zvýšenie úrovne jeho ochrany v situáciách, keď mu v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode môže hroziť nebezpečenstvo v situáciách, ktoré nie sú aktuálnym znením ustanovenia pokryté,“ zdôvodnilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR, ktoré je predkladateľom návrhu. Novela takisto rozširuje okruh informácií, o ktoré môže poškodený požiadať.
Rovnako sa navrhuje umožniť aj poškodenému, aby si zo spisov mohol robiť výpisky, poznámky a kópie na svoje trovy, čo doposiaľ Trestný poriadok neumožňoval. Doplniť sa má aj ustanovenie, ktoré zavádza nový procesný nástroj ochrany poškodeného, ktorého cieľom je zabezpečiť ochranu jeho života, zdravia, slobody a iných práv už v štádiu prípravného konania. Nové ustanovenie upravuje možnosť uloženia primeraných obmedzení a povinností podozrivému alebo obvinenému na ochranu poškodeného už v priebehu prípravného konania.
„V aplikačnej praxi sa opakovane preukazuje potreba flexibilného a rýchlo uplatniteľného mechanizmu, ktorý by umožnil bezodkladne reagovať na situácie, v ktorých správanie obvineného predstavuje reálne riziko pre poškodeného, avšak intenzita tohto rizika zatiaľ neodôvodňuje použitie najprísnejších prostriedkov, ako je napríklad inštitút väzby,“ vysvetlilo MS.
Návrh ustanovuje oprávnenie prokurátora uložiť podozrivému alebo obvinenému primerané obmedzenia alebo povinnosti, aj bez návrhu poškodeného, ak je to potrebné na ochranu života, zdravia, slobody alebo iných práv poškodeného. Ide o zákaz kontaktu s poškodeným, zákaz priblíženia sa k nemu, zákaz vstupu do určitých priestorov alebo zákaz určitého konania. Prokurátor má mať po novom povinnosť bezodkladne informovať poškodeného o uložení, zmene alebo zrušení povinností alebo obmedzení. Cieľom je zabezpečiť informovanosť poškodeného o opatreniach, ktoré sa ho priamo dotýkajú, a umožniť mu prijať primerané opatrenia na svoju ochranu.
Upraviť sa má aj definícia podozrivého a explicitné vymenovanie práv podozrivého v trestnom konaní. Zaviesť sa má aj povinná obhajoba pre mladistvých podozrivých. Doplniť by sa mohlo aj ustanovenie, ktoré upravuje právo zákonného zástupcu zúčastňovať sa na úkonoch a obhajobe mladistvých.
Ochrana pred zverejňovaním osobných údajov maloletých a mladistvých obvinených a poškodených zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov by sa mohla rozšíriť aj na ich blízke osoby. Navrhuje sa tiež zaviesť informačnú povinnosť probačných a mediačných úradníkov informovať Policajný zbor a príslušnú obecnú políciu o probačnom dohľade a uložených primeraných obmedzeniach a povinnostiach. Rovnako Policajný zbor a obecná polícia majú mať po novom povinnosť informovať súd, ak zistia porušenie oznámených primeraných obmedzení a povinností.
Novela prináša aj zavedenie legálnych definícií pojmov restoratívnej justície a postupov restoratívnej justície, čím sa má odstrániť doterajšia pojmová neurčitosť, ktorá podľa MS bránila konzistentnému uplatňovaniu restoratívnych prístupov v aplikačnej praxi, a poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní i súdom jasný interpretačný základ.
Do právneho poriadku sa má zaviesť aj nový trestný čin využívania služieb obete obchodovania s ľuďmi. Cieľom zavedenia je zníženie dopytu, ktorým sa podporuje obchodovanie s ľuďmi a stimulujú sa všetky formy vykorisťovania.
Ďalej sa majú sprísniť trestné sadzby za trestný čin obchodovania s ľuďmi. Upraviť sa má aj trestný čin prevádzačstva s cieľom zabezpečiť efektívnejší postih osôb zapojených do nelegálneho prevádzania osôb cez štátne hranice. Predkladateľ reaguje týmto návrhom na pretrvávajúci nárast nelegálnej migrácie.
Návrh zákona má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027.
Aktuálna úprava vymedzuje právo poškodeného, ktorému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode, požiadať o poskytnutie informácií o skutočnostiach, ktoré môžu mať význam z hľadiska jeho bezpečnosti. Navrhuje sa rozšíriť výpočet skutočností, o ktorých má poškodený právo byť informovaný.
„Navrhovaná právna úprava sleduje posilnenie postavenia poškodeného v trestnom konaní a zvýšenie úrovne jeho ochrany v situáciách, keď mu v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode môže hroziť nebezpečenstvo v situáciách, ktoré nie sú aktuálnym znením ustanovenia pokryté,“ zdôvodnilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR, ktoré je predkladateľom návrhu. Novela takisto rozširuje okruh informácií, o ktoré môže poškodený požiadať.
Rovnako sa navrhuje umožniť aj poškodenému, aby si zo spisov mohol robiť výpisky, poznámky a kópie na svoje trovy, čo doposiaľ Trestný poriadok neumožňoval. Doplniť sa má aj ustanovenie, ktoré zavádza nový procesný nástroj ochrany poškodeného, ktorého cieľom je zabezpečiť ochranu jeho života, zdravia, slobody a iných práv už v štádiu prípravného konania. Nové ustanovenie upravuje možnosť uloženia primeraných obmedzení a povinností podozrivému alebo obvinenému na ochranu poškodeného už v priebehu prípravného konania.
„V aplikačnej praxi sa opakovane preukazuje potreba flexibilného a rýchlo uplatniteľného mechanizmu, ktorý by umožnil bezodkladne reagovať na situácie, v ktorých správanie obvineného predstavuje reálne riziko pre poškodeného, avšak intenzita tohto rizika zatiaľ neodôvodňuje použitie najprísnejších prostriedkov, ako je napríklad inštitút väzby,“ vysvetlilo MS.
Návrh ustanovuje oprávnenie prokurátora uložiť podozrivému alebo obvinenému primerané obmedzenia alebo povinnosti, aj bez návrhu poškodeného, ak je to potrebné na ochranu života, zdravia, slobody alebo iných práv poškodeného. Ide o zákaz kontaktu s poškodeným, zákaz priblíženia sa k nemu, zákaz vstupu do určitých priestorov alebo zákaz určitého konania. Prokurátor má mať po novom povinnosť bezodkladne informovať poškodeného o uložení, zmene alebo zrušení povinností alebo obmedzení. Cieľom je zabezpečiť informovanosť poškodeného o opatreniach, ktoré sa ho priamo dotýkajú, a umožniť mu prijať primerané opatrenia na svoju ochranu.
Upraviť sa má aj definícia podozrivého a explicitné vymenovanie práv podozrivého v trestnom konaní. Zaviesť sa má aj povinná obhajoba pre mladistvých podozrivých. Doplniť by sa mohlo aj ustanovenie, ktoré upravuje právo zákonného zástupcu zúčastňovať sa na úkonoch a obhajobe mladistvých.
Ochrana pred zverejňovaním osobných údajov maloletých a mladistvých obvinených a poškodených zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov by sa mohla rozšíriť aj na ich blízke osoby. Navrhuje sa tiež zaviesť informačnú povinnosť probačných a mediačných úradníkov informovať Policajný zbor a príslušnú obecnú políciu o probačnom dohľade a uložených primeraných obmedzeniach a povinnostiach. Rovnako Policajný zbor a obecná polícia majú mať po novom povinnosť informovať súd, ak zistia porušenie oznámených primeraných obmedzení a povinností.
Novela prináša aj zavedenie legálnych definícií pojmov restoratívnej justície a postupov restoratívnej justície, čím sa má odstrániť doterajšia pojmová neurčitosť, ktorá podľa MS bránila konzistentnému uplatňovaniu restoratívnych prístupov v aplikačnej praxi, a poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní i súdom jasný interpretačný základ.
Do právneho poriadku sa má zaviesť aj nový trestný čin využívania služieb obete obchodovania s ľuďmi. Cieľom zavedenia je zníženie dopytu, ktorým sa podporuje obchodovanie s ľuďmi a stimulujú sa všetky formy vykorisťovania.
Ďalej sa majú sprísniť trestné sadzby za trestný čin obchodovania s ľuďmi. Upraviť sa má aj trestný čin prevádzačstva s cieľom zabezpečiť efektívnejší postih osôb zapojených do nelegálneho prevádzania osôb cez štátne hranice. Predkladateľ reaguje týmto návrhom na pretrvávajúci nárast nelegálnej migrácie.
Návrh zákona má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027.
