Bratislava 21. februára (TASR) - Ak by parlament neodsúhlasil predĺženie núdzového stavu, prestal by platiť okamžite. Pokiaľ by sa vláda napriek tomu rozhodla vyhlásiť núdzový stav nanovo, išlo by o obchádzanie ústavného zákona. Pre TASR to skonštatovali ústavní právnici. Celá záležitosť by tak mohla skončiť na Ústavnom súde SR.
"Pokiaľ parlament súhlas nevysloví, predĺžený núdzový stav zanikne dňom neschválenia vládneho návrhu na jeho vyslovenie," uviedol pre TASR Vincent Bujňák z katedry ústavného práva Univerzity Komenského v Bratislave. Ak by vláda po nesúhlase parlamentom chcela okamžite vyhlásiť núdzový stav v tej istej veci nanovo, popieralo by to logiku vzájomných bŕzd a protiváh deklarovanú v odsúhlasení parlamentom, myslí si docent ústavného práva z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Kamil Baraník.
V prípade, že by vláda vyhlásila núdzový stav nanovo pre rovnaké dôvody a ešte by neuplynulo 90 dní, opäť by to musel odsúhlasiť parlament. "Ústavnú úpravu nemôžeme interpretovať tak, že ak Národná rada súhlas nevysloví, vláda potom môže vždy na druhý deň vyhlásiť núdzový stav nanovo, a cez takýto kolobeh hlasovaní bude vedieť núdzový stav udržiavať," upozornil Bujňák. Išlo by podľa neho o obchádzanie ústavného zákona, pričom nápravu by vedel zabezpečiť Ústavný súd. Ilustračné foto.Foto: TASR/AP "V prípade nevyslovenia súhlasu s predĺžením núdzového stavu by vláda nemala hľadať spôsob, akým obísť nesúhlas parlamentu, ale spôsob, akým pandemickú situáciu riešiť nástrojmi, ktoré má k dispozícii aj mimo núdzového stavu, napríklad prostredníctvom opatrení Úradu verejného zdravotníctva," uviedol pre TASR poslanec NR SR Ondrej Dostál (SaS).
V prípade skončenia núdzového stavu by sa zrušil aj zákaz vychádzania. "Nemohlo by sa zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať a rovnako by sa nemohla uložiť pracovná povinnosť na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti alebo poskytovania sociálnych služieb," ozrejmil pre TASR Bujňák. Zároveň by tieto povinnosti a zákazy nemohli byť podľa neho uložené iba samotným Úradom verejného zdravotníctva formou vyhlášky, pretože takýto postup by sa priečil ústave.
Vláda začiatkom mesiaca rozhodla o tom, že núdzový stav sa predĺži od 8. februára o ďalších 40 dní. Na základe novelizovanej legislatívy musí predĺženie núdzového stavu odobriť parlament, a to najneskôr do 20 dní. Poslanci majú o predĺžení rokovať na schôdzi, ktorá sa začína v stredu (24. 2.).
O podpore núdzového stavu mali rokovať koaličné kluby. Predstavitelia SaS a Za ľudí pre TASR uviedli, že tému majú uzavrieť v pondelok (22. 2.), poslanci SaS sa dohodli na spoločnom postupe, nechceli ho konkretizovať, predstaviť ho chcú na koaličnej rade. Poslanci opozičného Smeru-SD podľa poslanca Richarda Takáča (Smer-SD) predĺženie nepodporia. Nezaradení poslanci pôsobiaci v Hlase-SD si chcú počkať na jeho odôvodnenie. Koaličný poslanec zo Sme rodina Patrick Linhart verejne deklaroval, že za predĺženie zahlasovať nechce.
