Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bujňák tiež poukázal na to, že ústava nebola predložená na odsúhlasenie priamo ľudu, čo bol rozdiel napríklad oproti procesu v Estónsku alebo v Litve, ktorý prebiehal taktiež v roku 1992.
Autor TASR
Bratislava 23. augusta (TASR) - Text slovenskej ústavy sa tvoril zrýchlene, jej záverečná príprava a schvaľovanie sa zúžili na jún a júl 1992. Zhodli sa na tom ústavný právnik Vincent Bujňák a profesor ústavného práva a bývalý sudca Ústavného súdu SR Ladislav Orosz. Profesor ústavného práva Ján Svák označil toto obdobie za legislatívny finiš. Tvrdí, že odborná mobilizácia prebiehala v podstatne dlhšom časovom období. Orosz zároveň pripomenul, že prijímanie Ústavy SR sprevádzala búrlivá atmosféra.
"Konkrétny konečný text ústavy sa tvoril a prijímal zrýchlene, ako to pri ústavách novovznikajúcich štátov zväčša býva. Napriek báze, ktorá sa pre ňu vytvárala už v predchádzajúcich návrhoch, časový horizont jej záverečnej prípravy a schvaľovania sa zúžil na dva prázdninové mesiace v roku 1992," pripomenul pre TASR Bujňák.
Zrýchlený proces dokazuje podľa neho aj to, že návrh ústavy bol do parlamentu predložený bez dôvodovej správy, ktorá bola vytvorená a doručená dodatočne. K návrhu prišlo viac než 400 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Bujňák tiež poukázal na to, že ústava nebola predložená na odsúhlasenie priamo ľudu, čo bol rozdiel napríklad oproti procesu v Estónsku alebo v Litve, ktorý prebiehal taktiež v roku 1992.
Aj Orosz hovorí, že návrh ústavy vznikol v rekordne rýchlom čase. "Predložené znenie vládneho návrhu ústavy bolo koncipované ako základný zákon samostatného štátu, hoci v tom čase nebolo ešte ani politicky, tobôž nie právne rozhodnuté o osude spoločnej československej štátnosti," podotkol. V legislatívnom texte vládneho návrhu ústavy sa Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR) spomínala len v tom článku, ktorým sa mala riešiť otázka záväznosti medzinárodných zmlúv uzavretých a ratifikovaných ČSFR pre SR. "Tento článok sa do textu ústavy nakoniec nedostal," poznamenal.
Svák hovorí, že mobilizácia odborníkov k tvorbe ústavy sa začala ešte pred rokom 1989, keď bola pod gesciou Ústredného výboru Komunistickej strany Československa zriadená skupina expertov. "Na ňu nadviazala politická iniciatíva po parlamentných voľbách v roku 1990, ktorej výsledkom bolo až sedem návrhov novej slovenskej ústavy, pričom na nich pracovali v prevažnej časti stále tí istí experti v rôznych politických službách," povedal pre TASR.
Svák hovorí, že odborná mobilizácia prebiehala v podstatne dlhšom časovom období ako samotný legislatívny finiš a atmosféra bola konštruktívna. "Odborníci, ktorí mali záujem priložiť ruku k dielu, tak mohli urobiť v rámci akýchsi workshopov organizovaných k jednotlivým tematickým okruhom napríklad k súdnej moci," povedal.
Na schôdzi Slovenskej národnej rady (SNR) sa o vládnom návrhu ústavy rokovalo 31. augusta až 1. septembra 1992. "Schôdza SNR mala búrlivý priebeh, a to najmä v dôsledku konfrontačne vedenej diskusie zameranej v prevažnej miere na problematiku ústavného postavenia národnostných menšín a etnických skupín," pripomenul Orosz s tým, že rokovanie sa skončilo 1. septembra v neskorých večerných hodinách hlasovaním, v ktorom vládny návrh ústavy podporilo 114 poslancov.
"Konkrétny konečný text ústavy sa tvoril a prijímal zrýchlene, ako to pri ústavách novovznikajúcich štátov zväčša býva. Napriek báze, ktorá sa pre ňu vytvárala už v predchádzajúcich návrhoch, časový horizont jej záverečnej prípravy a schvaľovania sa zúžil na dva prázdninové mesiace v roku 1992," pripomenul pre TASR Bujňák.
Zrýchlený proces dokazuje podľa neho aj to, že návrh ústavy bol do parlamentu predložený bez dôvodovej správy, ktorá bola vytvorená a doručená dodatočne. K návrhu prišlo viac než 400 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Bujňák tiež poukázal na to, že ústava nebola predložená na odsúhlasenie priamo ľudu, čo bol rozdiel napríklad oproti procesu v Estónsku alebo v Litve, ktorý prebiehal taktiež v roku 1992.
Aj Orosz hovorí, že návrh ústavy vznikol v rekordne rýchlom čase. "Predložené znenie vládneho návrhu ústavy bolo koncipované ako základný zákon samostatného štátu, hoci v tom čase nebolo ešte ani politicky, tobôž nie právne rozhodnuté o osude spoločnej československej štátnosti," podotkol. V legislatívnom texte vládneho návrhu ústavy sa Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR) spomínala len v tom článku, ktorým sa mala riešiť otázka záväznosti medzinárodných zmlúv uzavretých a ratifikovaných ČSFR pre SR. "Tento článok sa do textu ústavy nakoniec nedostal," poznamenal.
Svák hovorí, že mobilizácia odborníkov k tvorbe ústavy sa začala ešte pred rokom 1989, keď bola pod gesciou Ústredného výboru Komunistickej strany Československa zriadená skupina expertov. "Na ňu nadviazala politická iniciatíva po parlamentných voľbách v roku 1990, ktorej výsledkom bolo až sedem návrhov novej slovenskej ústavy, pričom na nich pracovali v prevažnej časti stále tí istí experti v rôznych politických službách," povedal pre TASR.
Svák hovorí, že odborná mobilizácia prebiehala v podstatne dlhšom časovom období ako samotný legislatívny finiš a atmosféra bola konštruktívna. "Odborníci, ktorí mali záujem priložiť ruku k dielu, tak mohli urobiť v rámci akýchsi workshopov organizovaných k jednotlivým tematickým okruhom napríklad k súdnej moci," povedal.
Na schôdzi Slovenskej národnej rady (SNR) sa o vládnom návrhu ústavy rokovalo 31. augusta až 1. septembra 1992. "Schôdza SNR mala búrlivý priebeh, a to najmä v dôsledku konfrontačne vedenej diskusie zameranej v prevažnej miere na problematiku ústavného postavenia národnostných menšín a etnických skupín," pripomenul Orosz s tým, že rokovanie sa skončilo 1. septembra v neskorých večerných hodinách hlasovaním, v ktorom vládny návrh ústavy podporilo 114 poslancov.
