Matovič predložil do parlamentu novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, v ktorej navrhuje odmenu za účasť v tohtoročných voľbách. Negatívne návrh vníma aj politologička Világi.
Autor TASR
Bratislava 19. februára (TASR) - Právo voliť je v prvom rade právo a nie povinnosť. Zhodli sa ústavný právnik Peter Kresák a politologička z Univerzity Komenského v Bratislave Aneta Világi. Upozornili na negatíva návrhu odmeňovať účasť v septembrových parlamentných voľbách sumou 500 eur, ktorý do Národnej rady (NR) SR predložil líder OĽANO Igor Matovič.
"Pokiaľ viem, podľa stanoviska Benátskej komisie a judikatúry ESĽP je účasť alebo neúčasť na voľbách slobodným rozhodnutím každého občana a ako také súčasťou ochrany súkromia ako základného ľudského práva. Preto sledovanie účasti/neúčasti občanov na voľbách (či už spájané so sankciou alebo s akoukoľvek výhodou) je možno chápať ako neprípustný zásah do základných práv a slobôd," uviedol Kresák. Naznačil aj možnú nepriamu korupciu v prípade ponúkanej odmeny. "Vzhľadom na očakávanie prirodzeného ľudského pocitu 'zavďačiť sa' tomu, kto tú odmenu ponúkol," ozrejmil.
Negatívne návrh vníma aj politologička Világi. "Právo voliť je v prvom rade právom a nie povinnosťou," zdôraznila. Ak sa niekto chce zúčastňovať na správe veci verejných, mal by mať podľa nej túto možnosť, no nemalo by sa to od neho požadovať a ani ho finančne motivovať. "Je to proti duchu demokratickej správy," podotkla.
Matovič predložil do parlamentu novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, v ktorej navrhuje odmenu za účasť v tohtoročných parlamentných voľbách. Odmenu by malo podľa novely vyplácať ministerstvo vnútra prostredníctvom poskytovateľa univerzálnej služby podľa zákona o poštových službách. Matovič návrh odôvodnil obavou z historicky najnižšej volebnej účasti. Ozrejmil, že v prípade predpokladanej účasti približne troch miliónov ľudí, by náklady štátu na vyplatenú odmenu dosiahli asi 1,5 miliardy eur.
"Pokiaľ viem, podľa stanoviska Benátskej komisie a judikatúry ESĽP je účasť alebo neúčasť na voľbách slobodným rozhodnutím každého občana a ako také súčasťou ochrany súkromia ako základného ľudského práva. Preto sledovanie účasti/neúčasti občanov na voľbách (či už spájané so sankciou alebo s akoukoľvek výhodou) je možno chápať ako neprípustný zásah do základných práv a slobôd," uviedol Kresák. Naznačil aj možnú nepriamu korupciu v prípade ponúkanej odmeny. "Vzhľadom na očakávanie prirodzeného ľudského pocitu 'zavďačiť sa' tomu, kto tú odmenu ponúkol," ozrejmil.
Negatívne návrh vníma aj politologička Világi. "Právo voliť je v prvom rade právom a nie povinnosťou," zdôraznila. Ak sa niekto chce zúčastňovať na správe veci verejných, mal by mať podľa nej túto možnosť, no nemalo by sa to od neho požadovať a ani ho finančne motivovať. "Je to proti duchu demokratickej správy," podotkla.
Matovič predložil do parlamentu novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, v ktorej navrhuje odmenu za účasť v tohtoročných parlamentných voľbách. Odmenu by malo podľa novely vyplácať ministerstvo vnútra prostredníctvom poskytovateľa univerzálnej služby podľa zákona o poštových službách. Matovič návrh odôvodnil obavou z historicky najnižšej volebnej účasti. Ozrejmil, že v prípade predpokladanej účasti približne troch miliónov ľudí, by náklady štátu na vyplatenú odmenu dosiahli asi 1,5 miliardy eur.