Bratislava 29. apríla (TASR) - V Pravoslávnej cirkvi na Slovensku i vo svete, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára, vrcholí 7-týždňový pôst pred Paschou - Veľkou nocou. Je to obdobie pokánia, pôstnych kajúcnych modlitieb, častejších bohoslužieb a prísneho pôstu až do Veľkonočnej nedele, veriaci častejšie pristupujú k sviatostiam. Chrámové rúcho i rúcho kňazov v tomto čase je červené, čo symbolizuje krv a umučenie Ježiša Krista.

"Dnes sme vstúpili do Veľkého týždňa, nazývaného strastný týždeň, keď si pripomíname odsúdenie, utrpenie a ukrižovanie Isusa Christosa. Veľkonočnú nedeľu zmŕtvychvstania Christosa oslávime tento rok 5. mája", povedal správca pravoslávnej farnosti v Bratislave Jozef Haverčák.

Veľký štvrtok 2. mája je spomienkou na ustanovenie Eucharistie, v pravoslávnych chrámoch sa koná liturgia Poslednej večere Ježiša Krista s učeníkmi, vrátane obradu umývania nôh dvanástim mužom ako to urobil Ježiš svojim apoštolom. Je to symbol pokory a služby ľuďom.

Veľký piatok (3. mája) je aj pre pravoslávnych kresťanov dňom spomienky na utrpenie a smrť Krista na kríži. V tento deň sa popoludní koná večierňa a obrad vynášania svätej plaščanice, ktorý symbolizuje kladenie Christosa do hrobu.

Veľkú sobotu (4. mája) charakterizuje jednak smútok z umučenia Spasiteľa, ale aj radosť z nádeje na Vzkriesenie. V noci zo soboty na nedeľu od polnoci sa koná v chrámoch Paschálna utreňa a už sa zvestuje zmŕtvychvstanie Christosa, spieva sa - Christos Voskrese.

Foto: TASR/AP

Na Veľkonočnú nedeľu - 5. mája predpoludním sa veriaci zúčastňujú na slávnostnej sv. liturgii venovanej zmŕtvychvstaniu Christosa. V tento deň je zvykom požehnávať veľkonočné pokrmy, napríklad syr, vajíčka, šunku či koláče alebo iné jedlá, čo je znakom ukončenia pôstneho obdobia, priblížil slávenie Paschy v pravoslávnej cirkvi Haverčák.

Zatiaľ čo Vianoce slávia pravoslávni v niektorých krajinách podľa juliánskeho a v iných podľa gregoriánskeho kalendára, Veľkú noc - Paschu svätia jednotne vo všetkých štátoch podľa juliánskeho kalendára.