Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podobne ako pred týždňom ostatní kresťania, aj pravoslávni veriaci posväcujú pri dnešných bohoslužbách palmové listy či v našich podmienkach vetvičky vŕby alebo prúty bahniatok.
Autor TASR
Osadné 5. apríla (TASR) - Zatiaľ čo dnes slávi väčšina kresťanov na Slovensku Veľkú noc, pravoslávni veriaci, ktorí sa riadia starobylým juliánskym kalendárom, majú Kvetnú nedeľu. Podľa východno-byzantského rítu je pre nich tento deň slávnosťou spojenou so vstupom Ježiša Krista do Jeruzalemu.
"Po tom, ako Spasiteľ v sobotu vzkriesil svojho priateľa Lazara, ktorý ležal v hrobe celé štyri dni, Židia Ježiša Krista v Jeruzaleme oslavovali a vítali ako Mesiáša," hovorí o udalostiach Kvetnej nedele pravoslávny kňaz z obce Osadné Peter Soroka.
Podobne ako pred týždňom ostatní kresťania, aj pravoslávni veriaci posväcujú pri dnešných bohoslužbách palmové listy či v našich podmienkach vetvičky vŕby alebo prúty bahniatok. "Ak k vám prichádza niekto vzácny, privítate ho kvetmi. Tak to robíme my dnes a tak to robili aj Židia, aj keď o pár dní už svojho 'hosťa' zajali, mučili, posmievali sa mu a nakoniec aj ukrižovali," pokračuje Soroka.
Štyridsaťdňový Veľký pôst, ktorý Lazarovej sobote a Kvetnej nedeli predchádzal, sa pre pravoslávnych síce liturgicky skončil už v piatok (3.4.), zdržiavanie sa od mäsa, mlieka, vajec, syra a ďalších živočíšnych produktov ale stále pokračuje. "V piatok sme ukončili obdobie Štyridsiatnice, kde sme sa duchovným aj telesným pôstom pripravovali na najväčší sviatok roka, Zmŕtvychvstanie Spasiteľa. Lazarova sobota a Kvetná nedeľa sú dňami uvoľnenia a v nedeľu sa na našich stoloch už môže objaviť aj ryba," približuje duchovný z Osadného.
V pondelok 6. apríla sa pre pravoslávnych začína tzv. Strastný týždeň, ktorý bude až do nedele chronologicky kopírovať posledné dni Ježiša Krista na zemi. Na Veľký štvrtok si následne cirkev východného obradu pripomenie ustanovenie Eucharistie na Tajomnej večeri a večer sa v chrámoch budú slúžiť Strasti, "kde čítaním 12 Evanjelií a rôznymi bohoslužobnými piesňami prežívame utrpenie Krista," ozrejmuje Soroka.
Ako ďalej dodáva, od Veľkého Piatku až do nedele kvôli Ukrižovaniu a smrti Ježiša Krista nebudú na pravoslávnych chrámoch vyzváňať žiadne zvony. Na Veľký Piatok - 'najsmutnejší' deň v roku sa u pravoslávnych nesmie slúžiť ani liturgia. Na večernej bohoslužbe sa potom vynesie do stredu chrámu plátno so Spasiteľom v hrobe. "Jeho zostúpenie do pekiel, aby odtiaľ vyviedol spravodlivých a vrátil ich späť do raja, je obsahom bohoslužieb Veľkej soboty," doplnil Soroka.
"Po tom, ako Spasiteľ v sobotu vzkriesil svojho priateľa Lazara, ktorý ležal v hrobe celé štyri dni, Židia Ježiša Krista v Jeruzaleme oslavovali a vítali ako Mesiáša," hovorí o udalostiach Kvetnej nedele pravoslávny kňaz z obce Osadné Peter Soroka.
Podobne ako pred týždňom ostatní kresťania, aj pravoslávni veriaci posväcujú pri dnešných bohoslužbách palmové listy či v našich podmienkach vetvičky vŕby alebo prúty bahniatok. "Ak k vám prichádza niekto vzácny, privítate ho kvetmi. Tak to robíme my dnes a tak to robili aj Židia, aj keď o pár dní už svojho 'hosťa' zajali, mučili, posmievali sa mu a nakoniec aj ukrižovali," pokračuje Soroka.
Štyridsaťdňový Veľký pôst, ktorý Lazarovej sobote a Kvetnej nedeli predchádzal, sa pre pravoslávnych síce liturgicky skončil už v piatok (3.4.), zdržiavanie sa od mäsa, mlieka, vajec, syra a ďalších živočíšnych produktov ale stále pokračuje. "V piatok sme ukončili obdobie Štyridsiatnice, kde sme sa duchovným aj telesným pôstom pripravovali na najväčší sviatok roka, Zmŕtvychvstanie Spasiteľa. Lazarova sobota a Kvetná nedeľa sú dňami uvoľnenia a v nedeľu sa na našich stoloch už môže objaviť aj ryba," približuje duchovný z Osadného.
V pondelok 6. apríla sa pre pravoslávnych začína tzv. Strastný týždeň, ktorý bude až do nedele chronologicky kopírovať posledné dni Ježiša Krista na zemi. Na Veľký štvrtok si následne cirkev východného obradu pripomenie ustanovenie Eucharistie na Tajomnej večeri a večer sa v chrámoch budú slúžiť Strasti, "kde čítaním 12 Evanjelií a rôznymi bohoslužobnými piesňami prežívame utrpenie Krista," ozrejmuje Soroka.
Ako ďalej dodáva, od Veľkého Piatku až do nedele kvôli Ukrižovaniu a smrti Ježiša Krista nebudú na pravoslávnych chrámoch vyzváňať žiadne zvony. Na Veľký Piatok - 'najsmutnejší' deň v roku sa u pravoslávnych nesmie slúžiť ani liturgia. Na večernej bohoslužbe sa potom vynesie do stredu chrámu plátno so Spasiteľom v hrobe. "Jeho zostúpenie do pekiel, aby odtiaľ vyviedol spravodlivých a vrátil ich späť do raja, je obsahom bohoslužieb Veľkej soboty," doplnil Soroka.
