Vysoké Tatry/Bratislava 25. septembra (TASR) – Je to najvyššie položená vysokohorská chata v Tatrách. Nachádza sa v Mengusovskej doline v nadmorskej výške 2250 metrov nad morom. Počas svojej histórie prešla viacerými rekonštrukciami. Najväčšia prišla po tom, keď ju v roku 2000 zasiahla silná lavína, ktorá ju z veľkej časti zničila. Od obnovenia zrekonštruovanej Chaty pod Rysmi uplynie v pondelok 25. septembra desať rokov.

Po ničivej lavíne z roku 2000 prišla o rok nato ďalšia, ktorá chatu ešte viac zdevastovala. Plány na jej rekonštrukciu sa opätovne zmenili v roku 2003, kedy ju opäť postihla lavínová spúšť. Na základe toho sa vykonali prieskumy a návrhy na umiestnenie novej chaty tak, aby ju lavíny čo najmenej ohrozovali.

Nakoniec sa však rozhodlo o celkovej rekonštrukcii chaty, aby ju nebezpečné lavíny prestali ohrozovať. Rekonštrukčné práce sa začali 15. júna 2010. Obnova stála 600.000 eur a podarila sa vďaka finančnej dotácii Ministerstva financií SR a sponzorských darov. Chatu slávnostne otvorili na sklonku sezóny – 25. septembra 2013.

Prvotná myšlienka vybudovať chatu v tejto časti Vysokých Tatier vznikla koncom 19. storočia. Podľa technickej dokumentácie mala byť vybudovaná ozubnicová železnica s visutou lanovkou. Stavbu financovalo Ústredie Klubu československých turistov. Chatu postavili za 93 dní, dokončená bola 17. septembra 1933.

Ako chatár v Chate pod Rysmi historicky najdlhšie pôsobí Viktor Beránek. "Došiel som tam, keď mala chata ešte rovnú strechu. Bola útulná, veľmi maličká, kamenná a mokrá. Tiekla do nej voda zo strechy, cez steny, vo vnútri sa dymilo. Nedalo sa povedať, že je to chata. V roku 1977 prišla rekonštrukcia, vtedy som tam nastupoval. Pristavalo sa prvé poschodie. Nocľaháreň bola na prvom poschodí, jedáleň bola trošku väčšia a kuchynka tam zostala," povedal pre TASR 72-ročný Viktor Beránek, ktorý je chatárom od roku 1979, čiže neuveriteľných 44 rokov.

Keď v roku 2000 spadla veľká lavína, začalo sa uvažovať nielen o jej oprave, ale aj o zväčšení. "Chata má dnes pevnejšiu konštrukciu so zošikmenými stenami na tú stranu, kde padajú lavíny. Keď lavína spadne, preletí chatu ako cez skokanský mostík. Je to veľký posun od roku 1977. Pred približne troma rokmi spadla na chatu ďalšia lavína, ale potrhala len plechy a škody boli minimálne. Stále by sa tu dalo vylepšovať. Návštevnosť je veľmi vysoká - ľudia si nemajú kde sadnúť, kde sa schovať, ohriať sa," vysvetlil chatár.

Počas výstavby boli dôležitými pomocníkmi dva vrtuľníky. Celkove uskutočnili 505 letov a na chatu dopravili viac ako 520.000 kilogramov materiálu. Chata pod Rysmi je ako jediná z tatranských vysokohorských chát prevádzkovaná iba počas letnej sezóny - od 15. júna do 31. októbra.

Návštevnosť chaty je rôzna. "Predchádzajúcu nedeľu na chatu vystúpilo okolo 1200 ľudí, v pondelok 300 ľudí a keďže v utorok pršalo, tak to bolo len 50 osôb. Dnešná turistika sa zmenila na stádovú turistiku. Keď dva dni prší, vystúpi denne 10 ľudí a keď na internete nahlásia pekné počasie, tak príde 2000 ľudí. Nie je to dobré. Tým pádom je aj chodníček preplnený, upchaté sú aj reťaze, kde je jeden úzky a strmý priechod. Tam sa potom čaká hodinu až dve. Takáto turistika sa objavuje posledné roky, pretože ľudia sú riadení internetom," priblížil Beránek.

Na chate je stále čo vylepšovať. "Nachádza sa tu legendárna panoramatická latrína. Príroda si dokáže veľmi dobre poradiť s tým, čo tam zostane – tzv. koreňová čistička odpadových vôd a fekálií. Možno by to chcelo niečo iné, ale aby to nebol zásah do prírody. Pred latrínou vznikajú totiž ´šory´, keď dôjde toľko ľudí," uviedol chatár.

Beránek začínal ako nosič a doteraz na Chatu pod Rysmi stále niečo vynesie. Tá je treťou v poradí, na ktorej pôsobí. Zostal tu, lebo sa mu najviac páčila, pretože mu pripadala ako Orlie hniezdo, bez kontaktu s civilizáciou.

"Vidíte hviezdy nad hlavou, žiadne mestské svetlo, žiadny ruch. Ako keď pozeráte legendárne filmy Orlie pierko a Medená veža. Chata pod Rysmi je stále tak trošku Medenou vežou. Nejde tu signál, večer sa dajú petrolejky na stoly, žiadne svetlá, žiadna televízia. Všetko sa sem nosí, nič nám nenosí helikoptéra, iba sem tam, keď je potrebná nejaká oprava. Každý deň kráčajú traja profesionálni nosiči na chatu. Zároveň nachystávame nosenie aj turistom, že si to môžu vyskúšať. Tiež nám veľmi pomôžu – nosia plynové bomby, 20-litrové kofoly, pelety na kúrenie. Vynosí sa veľa a ešte sa aj dole všetko znáša. Teda smeti, bielizeň na vypratie, plynové bomby atď. Máme čo robiť, nenudíme sa," dodal pre TASR Beránek.

V roku 2016 natočil režisér Pavol Barabáš dokumentárny film Sloboda pod nákladom, ktorý opisuje poslanie nosičov ako posledných mohykánov v európskych horách. Vo filme vystupuje aj chatár Viktor Beránek.