Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 20. január 2025Meniny má Dalibor
< sekcia Slovensko

Pred 100 rokmi sa narodil Ladislav Ťažký, autor vojnových próz

Na snímke Ladislav Ťažký. Foto: TASR - Radovan Stoklasa

V roku 1993 odmietol kandidatúru na prezidenta Slovenskej republiky (SR), neprijal ani ponuku stať sa ministrom kultúry SR či predsedom Matice slovenskej.

Čierny Balog/Bratislava 19. septembra (TASR) - Patril k autorom, ktorí do svojho diela premietli veľkú časť vlastného života. V prípade Ladislava Ťažkého išlo o vojnové skúseností, na základe ktorých vypovedal o neľudskej podobe vojny a správaní sa človeka na fronte či v zajateckom tábore. Druhou témou Ťažkého diel je aj jeho rodný kraj, prostredníctvom ktorého podal správu o Slovensku a Slovákoch.

V roku 1993 odmietol kandidatúru na prezidenta Slovenskej republiky (SR), neprijal ani ponuku stať sa ministrom kultúry SR či predsedom Matice slovenskej.

Vo štvrtok 19. septembra uplynie od narodenia Ladislava Ťažkého, prozaika, dramatika a scenáristu, 100 rokov.

Narodil sa 19. septembra 1924 v Čiernom Balogu. Za kartografa sa vyučil vo Vojenskom zemepisnom ústave v Bratislave. V roku 1941 narukoval do Prvého pešieho pluku Svätoplukových kasární v Bratislave. Odtiaľ ho v roku 1943 odvelili ako príslušníka Slovenskej armády na východný front na severný Krym.

Po vypuknutí Slovenského národného povstania (SNP) bola jeho jednotka odzbrojená Nemcami a prevelená do poľského zajateckého tábora v rumunskom meste Dej. Z tábora sa mu síce podarilo ujsť, ale opäť ho chytili v Maďarsku. Väznili ho v Sátoraljaújhely a Košiciach, nakoniec ho previezli do zajateckého tábora v rakúskom Kaisersteinbruchu, odkiaľ sa dostal spolu s 200 slovenskými zajatcami do tábora vo Viedni, kde až do skončenia vojny pracoval ako zajatec na obnove zbombardovaného mesta.

Po druhej svetovej vojne pracoval ako technický kreslič v Košiciach. Ako sociálny referent na Okresnom národnom výbore (ONV) v Brezne pôsobil zasa v rokoch 1946 - 1948. V roku 1952 absolvoval štúdium na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe. Po skončení štúdií pracoval do roku 1958 na oddelení kultúry Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS) v Bratislave.

V roku 1962 ukončil vedeckú ašpirantúru na Inštitúte spoločenských vied pri Ústrednom výbore Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) v Prahe. V rokoch 1967 - 1968 pôsobil aj v denníku Smena.

Za verejné odsúdenie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste roku 1968 a odmietanie čistiek vo verejnom živote, bol v roku 1970 vylúčený z KSS a zo Zväzu slovenských spisovateľov. V rokoch 1972 - 1979 pôsobil v Ústredí ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV). Po odchode do dôchodku v roku 1984 sa venoval výlučne literárnej tvorbe.

Na archívnej snímke Ladislav Ťažký.
Foto: TASR - Pavel Neubauer


Knižne debutoval v roku 1962 ako 38-ročný hneď dvoma knihami - zbierkami poviedok Vojenský zbeh a Hosť majstra Čerta. Už v nich sa objavili základné motívy Ťažkého tvorby, a to rodný kraj a osobná skúsenosť z vojnových čias.

Tieto témy ešte presvedčivejšie rezonujú v novele Dunajské hroby (1964) a v rozsiahlom románe Amenmária. Samí dobrí vojaci (1964), v ktorom ako jeden z prvých podal obraz o živote a postojoch slovenských vojakov na východnom fronte. Svoje prvé tvorivé a tematicky príbuzné obdobie uzavrel prózami Kŕdeľ divých Adamov (1965), V páse zlomená (1968) a drámou Hriešnica žaluje tmu (1966).

Na konci uvoľnených 60. rokoch minulého storočia vydal kritický román o násilnej kolektivizácii na Slovensku Pivnica plná vlkov (1969) a spomienkovú prózu Ozvena svedomia (1969), kniha však bola pre jeho postoj k okupácii Československa skartovaná.

K vojnovej tematike sa vrátil knihou piatich noviel Pochoval som ho nahého (1970) a románom Evanjelium čatára Matúša (1979). Toto knižné vydanie však nezodpovedalo úplne pôvodnému rukopisu. Nescenzurovaná podoba románu vyšla napokon v roku 2008.

Začiatkom 80. rokov minulého storočia vydal zbierku poviedok Márie a Magdalény (1983), v ktorých vzdal hold ženám. Údel najbiednejšieho a zároveň pokorného človeka zobrazil v románe Aj v nebi je lúka (1985). O ľuďoch pracujúcich na stavbe gabčíkovskej hydroelektrárne pojednáva Ťažkého próza Pred potopou (1988).

Po novembri 1989 sa prezentoval knihou pre staršiu mládež Smrť obchádza štadióny (1990) a románom s detektívnou zápletkou Kto zabil Ábela? (1991). Osudy slovenských emigrantov zobrazil v knihe noviel Fantastická Faidra (1991). Žáner dobrodružnej literatúry v jeho tvorbe zastupujú romány Dvanásť zlatých monarchov (1992) a Maršalova dcéra (1993). K problémom národnej a ľudskej existencie sa vyjadril v knihe rozhovorov Testament svedomia (1996).

Na archívnej snímke Ladislav Ťažký.
Foto: TASR - Vladimír Martinka


Cestopisný román Zjavenie Sabíny vydal v roku 1997, po ktorom nasledovali prozaické knihy Ľudia nie sú anjeli (1998), Vystúpila z obrazu (1998), Útek z Neresnice (1999) a dvojnovela Krásna zlatá beštia (2000).

Do rodného kraja sa vrátil zbierkou poviedok Počkaj, furman, nešibaj! (2007). Rozsiahlu Ťažkého tvorbu tvoria aj romány Porazení víťazi (2009) a Lovci ľudských tvárí 2010.

Režisér Juraj Jakubisko nakrútil v roku 1968 filmový triptych Zbehovia a pútnici a k jeho častiam Zbehovia a Dominika napísal scenáre Ladislav Ťažký.

Za svoje diela získal Ladislav Ťažký niekoľko ocenení: Cenu Zväzu slovenských spisovateľov (1965), Cenu ministerstva národnej obrany (1966), Štátnu cenu Klementa Gottwalda (1968), Cenu Nadácie Matice slovenskej (1994), Cenu Jozefa Cígera Hronského (1994), Rad Ľudovíta Štúra (1995), Čestný doktorát Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (2004).

Bol externým poradcom prezidenta SR Rudolfa Schustera, čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov, členom Predsedníctva Matice slovenskej a pôsobil aj v Združení slovenskej inteligencie Korene a v Slovakii plus. Bol tiež čestným občanom Čierneho Balogu, Klížskeho Hradišťa, Šoporne a Brezna.

Ladislav Ťažký zomrel 20. januára 2011 v Bratislave vo veku 86 rokov. Pochovaný je v obci Veľký Klíž, časť Klížske Hradište v okres Partizánske.

- Donald Trump zložil slávnostnú prísahu a stal sa 47. prezidentom USA. Tesne pred ním zložil slávnostnú prísahu JD Vance a stal sa viceprezidentom USA.

- Život príslušníka izraelskej armády si vyžiadal výbuch nálože nastraženej pri ceste v meste Tammún na severe Západného brehu Jordánu.

- Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan otvára možnosti pre Slovensko na dodávky ruského plynu prostredníctvom plynovodu Turkstream s tým, že by sa o téme mohlo rokovať aj s ruskými partnermi. Vyhlásil to slovenský premiér Robert Fico.

- Rusko začalo vyšetrovanie po zverejnení videozáznamu na sociálnych sieťach, na ktorom je vidieť, ako vojenský policajt obuškom surovo bije zrejme zranených profesionálnych vojakov, ktorý sa mali vrátiť do bojov na Ukrajinu.

- Českého stavebného robotníka, ktorý v júli 2024 v priebehu jedného týždňa vo viedenskom hoteli brutálne zavraždil dvoch svojich kolegov zo Slovenska, poslal rakúsky súd do zabezpečovacej detencie.

- Americký prezident Joe Biden a jeho manželka Jill privítali v Bielom dome novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa s manželkou Melaniou a dali si spolu čaj.

- Česko a Vietnam povýšili vzájomné vzťahy na strategické partnerstvo, od ktorého očakávajú posilnenie obchodných vzťahov či užšiu spoluprácu vo vede a výskume.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok na sociálnej sieti Facebook zverejnil videozáznam ďalšej časti výsluchu údajného severokórejského vojaka, ktorého ukrajinskí vojaci zajali počas bojov v Kurskej oblasti na západe európskej časti Ruskej federácie.

- Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok pred inauguráciou amerického prezidenta Donalda Trumpa zagratuloval staronovému prezidentovi a vyhlásil, že je otvorený dialógu v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

- V žiarskej nemocnici patriacej do skupiny Agel opätovne spustili odbery krvi. Konajú sa každý štvrtok a sú otvorené pre všetkých darcov, ktorí chcú pomôcť zachraňovať životy.

- Mnohé základné a stredné školy v Srbsku začali v pondelok druhý polrok školského roka zastavením vyučovania na znak solidarity s protestmi univerzitných študentov a blokádami fakúlt, ktoré trvajú od novembra - od tragédie na železničnej stanici v Novom Sade.

- Európske krajiny by sa podľa českého premiéra Petra Fialu nemali až tak sústrediť na to, čo počas svojho druhého mandátu urobí budúci americký prezident Donald Trump, ale mali by skôr premýšľať nad tým, čo urobí Európa, aby bola silnejšia a konkurencieschopnejšia.

- Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) vyzýva vládu, aby v súvislosti s nástupom Donalda Trumpa do funkcie prezidenta Spojených štátov amerických (USA) jasne zadefinovala slovenské záujmy voči USA.

- Revidovaný kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete bude zaradený do rámca Nariadenia Európskej únie o digitálnych službách (DSA).

- Novovymenovaný francúzsky premiér Francois Bayrou v pondelok varoval Francúzsko aj Európu pred politikou nového amerického prezidenta Donalda Trumpa a vyzval ich na prijatie protiopatrení.

- Predsedu vlády SR Roberta Fica prijal počas jeho oficiálnej návštevy prezident Tureckej republiky Recep Tayyip Erdogan. V prezidentskom paláci v Ankare majú spoločné rokovanie za účasti delegácie ministrov.

- Prezident SR Peter Pellegrini poďakoval záchranným zložkám za nasadenie, obetavosť a zodpovednosť pri ich práci počas minulého roka.

- Lewis Hamilton v pondelok prvýkrát zavítal do sídla svojho nového tímu Ferrari. Sedemnásobný majster sveta oznámil prestup z Mercedesu do stajne z Maranella pred rokom a v nadchádzajúcej sezóne bude jazdiť v červenom monoposte spoločne s Monačanom Charlesom Leclercom.

- Európsky parlament (EP) bude na tohtotýždňovej plenárnej schôdzi v Štrasburgu testovať nový formát rokovaní, ktorý ma zaplniť rokovaciu sálu počas debát.

- Slovenská lyžiarka Petra Vlhová nebude štartovať na februárových MS v rakúskom Saalbachu. Informovali o tom predstavitelia jej Niké Ski Teamu. Olympijská šampiónka v slalome utrpela pred rokom na podujatí SP v Jasnej zranenie kolena a musela sa podrobiť operácii.