Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Antonín Švehla, Alois Rašín, František Soukup, Jiří Stříbrný a Vavro Šrobár - to sú mená, ktoré spája dátum 28. októbra.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava/Praha 28. októbra (TASR) - "Tvoj odveký sen stal sa skutkom. Štát československý vstúpil dnes do radu samostatných kultúrnych štátov sveta. Národný Výbor, poverený dôverou veškerého ľudu československého, prevzal ako jediný oprávnený a odpovedný činiteľ do svojich rúk správu Tvojho štátu. Ľud československý! Všetko, čo podujímaš, podujímaš od tohoto okamihu ako nový, slobodný člen veľkej rodiny samostatných slobodných národov." Týmito slovami sa pred 100 rokmi 28. októbra 1918 v Prahe na občanov obrátil vo výzve Ľudu československému! Národný výbor československý, za ktorý ju podpísali František Soukup, Jiří Stříbrný, Antonín Švehla, Alois Rašín a Vavro Šrobár. Česká republika (ČR) aj Slovenská republika (SR) si 28. októbra 2018 mnohými podujatiami pripomínajú 100. výročie vzniku Československa (ČSR).
Antonín Švehla, Alois Rašín, František Soukup, Jiří Stříbrný a Vavro Šrobár - to sú mená, ktoré spája dátum 28. októbra. Títo politici stáli v roku 1918 na čele prevratu, výsledkom ktorého sa stal vznik Československa, zdôraznil na svojom webe Český rozhlas.
Výročie vzniku Československa, ku ktorému oficiálne došlo 28. októbra 1918, si SR pripomína ako pamätný deň.
V Českej republike (ČR) je 28. október, Deň vzniku samostatného československého štátu (Den vzniku samostatného československého státu), štátnym sviatkom zo zákona z roku 2000. V ČR sa 28. október 1918 považuje za najvýznamnejší sviatok krajiny. Pripomína zlomový bod tisícročnej histórie českej štátnosti - vznik moderného štátu po niekoľkých storočiach zväzku s krajinami habsburskej monarchie, uviedlo na svojej webovej stránke Ministerstvo zahraničných vecí ČR. Prezident ČR a politici pri tejto príležitosti kladú kytice a vence na hrob prvého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Prezident ČR sa zúčastňuje na slávnostnej prísahe vojakov Armády Českej republiky (AČR) na Hradčianskom námestí, na Pražskom hrade vymenúva nových generálov, vo Vladislavskej sále Pražského hradu prednáša slávnostný prejav a po ňom udeľuje vyznamenania významným osobnostiam kultúrneho a spoločenského života krajiny.
Na Slovensku sa iniciatívy, aby sa 28. október stal štátnym sviatkom, zatiaľ nepresadili.
České a slovenské snahy vymaniť sa spod tútorstva Viedne a Budapešti získali v priebehu prvej svetovej vojny reálnu šancu na realizáciu. Pre Slovensko to znamenalo zabrániť definitívnemu zániku národného bytia. Keďže v dôsledku mnohoročnej tvrdej maďarizácie bolo na Slovensku málo vzdelaných ľudí so slovenským národným povedomím, optimálnym bolo spojenie síl s národnými a politickými predstaviteľmi z českých krajín. Túto česko-slovenskú orientáciu, ktorej priekopníkom bol následne prvý prezident ČSR Masaryk, si postupne osvojili aj vedúci slovenskí politici v zahraničí i doma. Uvedená idea sa presadila aj v rozhodujúcich centrách svetovej politiky.
V júni až v septembri 1918 postupne Francúzsko, Veľká Británia, USA a Japonsko uznali za oficiálneho predstaviteľa budúceho Československa zahraničný československý vrcholný orgán odboja, Česko-slovenskú národnú radu (ČSNR), založenú už vo februári 1916 v Paríži. Predstaviteľmi ČSNR boli Masaryk, Edvard Beneš a Milan Rastislav Štefánik a ich diplomatické úsilie účinne podporovali vojenské úspechy československých légií.
V júli 1918 české politické strany vytvorili ako domáci vrcholný orgán národnej a demokratickej revolúcie 30-členný československý Národný výbor (NV).
Beneš 14. októbra 1918 dohodovým štátom oznámil, že 26. septembra 1918 vznikla dočasná československá vláda s Masarykom ako prezidentom, predsedom ministerskej rady a ministrom financií, Benešom ako ministrom zahraničných vecí a vnútra a Štefánikom ako ministrom vojny.
Vo Washingtone bola 18. októbra 1918 vydaná deklarácia o československej samostatnosti, vypracovaná Masarykom, ktorý ju s podpismi všetkých troch československých vládnych činiteľov odovzdal vláde USA - hoci bez vedomia Štefánika nachádzajúceho sa v tom čase mimo USA. V Budapešti v uhorskom sneme 19. októbra 1918 vystúpil jediný zástupca Slovákov Ferdinand Juriga s požiadavkou na priznanie sebaurčovacieho práva pre slovenský národ.
V Prahe 28. októbra 1918 Národný výbor československý vyhlásil samostatný československý štát, a to v nadväznosti na kapitulantskú odpoveď rakúsko-uhorského ministra zahraničných vecí Júliusa Andrášiho vláde USA z predchádzajúceho dňa a po mimoriadne nadšenej manifestácii Pražanov.
Vedúci slovenskí politickí predstavitelia sa k československej štátnosti prihlásili 30. októbra 1918 na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine dokumentom Deklarácia slovenského národa, keď o udalostiach v Prahe spred dvoch dní ešte nevedeli. ČSR znamenala pre Slovákov vybudovanie základných spoločenských, kultúrnych a školských ustanovizní, ktoré im na rozdiel od väčšiny národov Európy chýbali.
Spoločná štátnosť Čechov a Slovákov preklenula tragické obdobie druhej svetovej vojny, ale aj socialistického Československa. K prijatiu federatívneho usporiadania spoločnej republiky došlo v roku 1968, k pádu komunistickej diktatúry v roku 1989. Spoločný štát Čechov a Slovákov - Česká a Slovenská Federatívna Republika - sa rozdelil na dva samostatné celky 1. januára 1993.
28. októbra 1918 - Manifestom Národného výboru v Prahe vznikol československý Národný výbor, ktorý prijal zákon o vzniku ČSR. Podpísali ho Vavro Šrobár, Anton Švehla, Alojs Rašín, František Soukup a Juraj Stříbrný. Týmto aktom 28. októbra 1918 vznikla Československá republika.
30. októbra 1918 - V Turčianskom Sv. Martine (dnes Martin) sa konalo deklaračné zhromaždenie okolo 200 slovenských politických predstaviteľov, ktoré za predsedníctva Matúša Dulu zvolilo Slovenskú národnú radu (SNR) a prijalo Deklaráciu slovenského národa - tzv. Martinskú deklaráciu, pripravenú evanjelickým kňazom Samuelom Zochom. Deklarácia oficiálne zrušila spojenie Slovákov s Uhorskom a stala sa štátoprávnym aktom prispievajúcim k vzniku ČSR.
31. októbra 1918 – V noci z 31. októbra na 1. novembra obsadili poľské vojská Tešínsko na severe Sliezska. Spor o toto územie sa ťahal až do roku 1920.
3. novembra 1918 – K dvom územiam, ktoré v tom čase nepatrili Československu (Deutschböhmen od Liberca po Ústí nad Labem a Sudetenland na Opavsku) pribudli nové: Deutschsüdmähren medzi Znojmom a Mikulovom a provincia Böhmerwaldgau na Šumave. Armáda začala tieto územia obsadzovať a do decembra boli pod československou kontrolou.
4. novembra 1918 - Pražský Národný výbor vymenoval tzv. dočasnú slovenskú vládu so sídlom v Skalici, ktorej predsedom bol Vavro Šrobár. Činnosť vlády zanikla 14. novembra 1918, kedy vznikla československá vláda celonárodnej koalície. Súčasne na územie dnešného Slovenska prichádzali české vojenské jednotky, ktoré čelili maďarským atakom.
11. novembra 1918 - Cisár Karol I. podpísal abdikáciu, čím formálne zanikla rakúsko-uhorská monarchia.
12. novembra 1918 - V americkom Scrantone sa konala konferencia Americko-rusínskej národnej rady, na ktorej sa takmer 70 percent delegátov vyslovilo za pripojenie Podkarpatskej Rusi k ČSR.
- Vo Viedni bola vyhlásená republika Nemecké Rakúsko. Cisár Karol I. sa zriekol podielu na moci, ale naďalej ostal uhorským kráľom.
14. novembra 1918 - V Prahe sa prvý raz zišlo tzv. Dočasné Národné zhromaždenie, ustanovené 12. novembra 1918, ktoré novovzniknutý Česko-slovenský štát z 28. októbra 1918 vyhlásilo za republiku, Habsburgovcov zabavilo trónu a Tomáša G. Masaryka zvolilo za prezidenta. Zároveň vznikla československá vláda celonárodnej koalície pod vedením Karla Kramářa.
12. decembra 1918 – Po porážke maďarského vojska pri Kotešovej 6. decembra 1918 vstúpilo 7. decembra 1918 do Žiliny česko-slovenské vojsko. Táto skutočnosť rozhodla, že od 12. decembra 1918 sa Žilina na necelé dva mesiace stala sídlom Ministerstva s plnou správou pre Slovensko na čele s MUDr. Vavrom Šrobárom, a v tomto čase bola hlavným mestom Slovenska.
30. decembra 1918 – Jednotky čs. légií v Taliansku začali obsadzovať Bratislavu. Už 2. januára 1919 sa im podarilo obsadiť hlavnú železničnú stanicu a vniknúť do stredu mesta.
18. januára 1919 - Začala sa mierová konferencia v Paríži vo Versailles, na ktorej sa zúčastnila aj československá delegácia. Na konferencii uznali ČSR zúčastnené štáty. Konferencia trvala s prestávkami do 21. januára 1920.
19. januára 1919 – Odohrala sa krátka tzv. sedemdňová vojna s Poľskom, ktoré nechcelo opustiť severné Sliezsko. Československé vojská dobyli postupne Bohumín, Orlovú, Karvinú, Tešín získali bez boja. Prímerie bolo podpísané 26. februára 1919.
4. februára 1919 – Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska sa presídlilo zo Žiliny do Bratislavy, ktorá sa tým stala správnym centrom Slovenska.
25. februára 1919 - V ČSR sa začala menová reforma. Zmocňovacím zákonom a nariadením ministerstva financií o okolkovaní rakúsko-uhorských bankoviek sa umožnil vznik československej meny. Autorom menovej reformy bol minister financií Alois Rašín.
4. marca 1919 – V Kadani v Čechách demonštrovali predstavitelia nemeckej menšiny proti tomu, že ako občania ČSR nesmeli hlasovať v rakúskych voľbách. Zhromaždenie prerástlo do potýčky s českými vojakmi, ktorá si vyžiadala 26 mŕtvych. Udalosť podľa historikov stmelila sudetských Nemcov.
21. marca 1919 - Vznikla Maďarská republika rád.
25. marca 1919 - Minister pre správu Slovenska Vavro Šrobár vyhlásil pod vplyvom udalostí v Maďarsku na území Slovenska stanné právo.
27. apríla 1919 - Vojsko Československej republiky začalo na juhu Slovenska obsadzovať líniu určenú dohodovým vojenským velením.
4. mája 1919 – Neďaleko letiska v Ivanke pri Dunaji pri Bratislave zahynul pri leteckom nešťastí Milan Rastislav Štefánik.
20. mája 1919 - Maďarská červená armáda zaútočila na Slovensko. Porušila demarkačnú líniu a obsadila Prešov, Košice, Bardejov, Banskú Štiavnicu, Nové Zámky, Zvolen a ďalšie mestá.
16. júna 1919 - Ľudové zhromaždenie vyhlásilo v Prešove Slovenskú republiku rád, ktorá zanikla 5. júla 1919 definitívnym odchodom maďarských jednotiek z územia Slovenska.
28. júna 1919 - Nemecko vo Versailles podpísalo mierovú zmluvu s ČSR a uznalo jej nezávislosť.
10. septembra 1919 - V Saint-Germain-en-Laye podpísala ČSR mierovú zmluvu s Rakúskom, ktoré uznalo jej nezávislosť. Zrieklo sa tiež aj akýchkoľvek nárokov vyplývajúcich z jej niekdajšej príslušnosti k Rakúsko-Uhorsku.
4. júla 1919 – V paláci Veľký Trianon v zámku Versailles neďaleko Paríža bola podpísaná Trianonská zmluva, ktorá potvrdila hranice Maďarska ako nástupníckeho štátu po Uhorsku. Signatármi boli USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Taliansko, neskôr Rumunsko, Československo a Juhoslávia.
28. júla 1920 - Rada veľvyslancov mierovej konferencie určila hranice medzi Poľskom a ČSR. Medzi Poľsko a ČSR rozdelila Tešínsko, ktoré bolo predtým predmetom sporu.
14. augusta 1920 - ČSR podpísala dohodu o obrannom spolku s Kráľovstvom Srbov, Chorvátov a Slovincov.
23. apríla 1921 - ČSR podpísala spojeneckú zmluvu s Rumunskom.
14. mája 1921 - V Prahe sa začal (trval do 16. mája) ustanovujúci zjazd Komunistickej strany Československa.
23. októbra 1921 - ČSR a Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov vyhlásili čiastočnú mobilizáciu proti pokusom Karola I. o návrat na uhorský trón.
4. októbra 1922 - ČSR pristúpila k ženevskému protokolu o hospodárskej sanácii Rakúska.
6. marca 1923 - Poslanecká snemovňa Národného zhromaždenia ČSR schválila zákon o ochrane republiky.
25. januára 1924 - ČSR a Francúzsko podpísali v Paríži spojeneckú a priateľskú zmluvu.
15. januára 1927 - Dovtedy opozičná Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) vstúpila do vlády. Dostala dve ministerské kreslá.
24. júna 1927 - Tomáša G. Masaryka zvolil parlament už tretíkrát za prezidenta ČSR.
14. júla 1927 - Parlament prijal zákon, ktorý zmenil organizáciu politickej správy štátu. Na celom území ČSR postupne vznikli tzv. krajinské zriadenia.
8. mája 1930 - HSĽS predložila v parlamente návrh na autonómiu Slovenska.
24. mája 1933 - Tomáša G. Masaryka zvolil parlament štvrtýkrát za prezidenta ČSR.
16. mája 1935 - ČSR a Sovietsky zväz podpísali spojeneckú zmluvu.
19. mája 1935 - V ČSR sa konali parlamentné voľby. Boli už štvrté v poradí, ale posledné v medzivojnovom období v histórii prvej Československej republiky. Úspešné výsledky Sudetonemeckej strany a autonomistického bloku zoskupeného okolo HSĽS predznamenali postupné problémy, s ktorými sa už ČSR nevedela vyrovnať.
5. novembra 1935 - Na čelo československej vlády sa prvýkrát postavil Slovák - premiérom sa stal Milan Hodža.
14. decembra 1935 - Abdikoval prezident Tomáš G. Masaryk. Za svojho zástupcu odporúčal Edvarda Beneša.
18. decembra 1935 - Edvarda Beneša parlament zvolil za prezidenta ČSR.
11. - 13. marca 1938 - Uskutočnilo sa pripojenie Rakúska k Nemecku, čím sa Slovensko stalo bezprostredným susedom hitlerovského Nemecka.
28. marca 1938 - Nemecký kancelár Adolf Hitler rokoval s predstaviteľmi Sudetonemeckej strany Konradom Henleinom a Karlom Hermannom Frankom a vyzval ich, aby pri rokovaní s československou vládou kládli nesplniteľné požiadavky.
5. júna 1938 - Nový návrh autonómie Slovenska z dielne HSĽS zverejnil denník Slovák.
19. septembra 1938 - Spojené kráľovstvo a Francúzsko predložilo československej vláde nótu - tzv. anglo-francúzsky plán, ktorý navrhoval vláde odstúpiť Nemecku pohraničné územia, kde žije viac ako 50 percent Nemcov.
22. septembra 1938 - Odstúpila vláda Milana Hodžu. Nahradila ju úradnícka vláda na čele s generálom Janom Syrovým.
23. septembra 1938 - Úradnícka vláda vyhlásila všeobecnú mobilizáciu.
29. - 30. septembra 1938 - Najvyšší predstavitelia Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva a Francúzska podpísali Mníchovskú dohodu, ktorá predznamenala likvidáciu Československa, keď po nej prišlo o Sudety a južné pohraničie Slovenska.
5. októbra 1938 - Abdikoval prezident Edvard Beneš a 22. októbra emigroval do Spojeného kráľovstva.
6. októbra 1938 - Žilinským manifestom, bez účasti iných slovenských politických strán prijalo predsedníctvo HSĽS autonómiu Slovenska v rámci ČSR. Následne počas stretnutia s ostatnými stranami slovenského spektra - okrem KSČ a Sociálno-demokratickej strany - bola prijatá tzv. Žilinská dohoda.
2. novembra 1938 - Viedenská arbitráž: Nemecko a Taliansko prijalo vo Viedni arbitrážne rozhodnutie o odstúpení častí južného Slovenska Maďarsku.
22. novembra 1938 - Parlament ČSR prijal zákon o autonómii Slovenska.
30. novembra 1938 - Za prezidenta ČSR bol zvolený Emil Hácha, ktorý 1. decembra vymenoval vládu na čele s Rudolfom Beranom.
18. decembra 1938 - Na Slovensku sa uskutočnili voľby do autonómneho Snemu Slovenskej krajiny. Jednotná kandidátka HSĽS - Strany slovenskej národnej jednoty dosiahla 97,5 percenta hlasov voličov.
14. marca 1939 - Vznikla vojnová Slovenská republika (1939-1945).
16. marca 1939 - Po nemeckom vojenskom obsadení (15. marca 1939) územia Čiech a Moravy vznikol Protektorát Čechy a Morava (1939-1945).
Antonín Švehla, Alois Rašín, František Soukup, Jiří Stříbrný a Vavro Šrobár - to sú mená, ktoré spája dátum 28. októbra. Títo politici stáli v roku 1918 na čele prevratu, výsledkom ktorého sa stal vznik Československa, zdôraznil na svojom webe Český rozhlas.
Výročie vzniku Československa, ku ktorému oficiálne došlo 28. októbra 1918, si SR pripomína ako pamätný deň.
V Českej republike (ČR) je 28. október, Deň vzniku samostatného československého štátu (Den vzniku samostatného československého státu), štátnym sviatkom zo zákona z roku 2000. V ČR sa 28. október 1918 považuje za najvýznamnejší sviatok krajiny. Pripomína zlomový bod tisícročnej histórie českej štátnosti - vznik moderného štátu po niekoľkých storočiach zväzku s krajinami habsburskej monarchie, uviedlo na svojej webovej stránke Ministerstvo zahraničných vecí ČR. Prezident ČR a politici pri tejto príležitosti kladú kytice a vence na hrob prvého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka. Prezident ČR sa zúčastňuje na slávnostnej prísahe vojakov Armády Českej republiky (AČR) na Hradčianskom námestí, na Pražskom hrade vymenúva nových generálov, vo Vladislavskej sále Pražského hradu prednáša slávnostný prejav a po ňom udeľuje vyznamenania významným osobnostiam kultúrneho a spoločenského života krajiny.
Na Slovensku sa iniciatívy, aby sa 28. október stal štátnym sviatkom, zatiaľ nepresadili.
České a slovenské snahy vymaniť sa spod tútorstva Viedne a Budapešti získali v priebehu prvej svetovej vojny reálnu šancu na realizáciu. Pre Slovensko to znamenalo zabrániť definitívnemu zániku národného bytia. Keďže v dôsledku mnohoročnej tvrdej maďarizácie bolo na Slovensku málo vzdelaných ľudí so slovenským národným povedomím, optimálnym bolo spojenie síl s národnými a politickými predstaviteľmi z českých krajín. Túto česko-slovenskú orientáciu, ktorej priekopníkom bol následne prvý prezident ČSR Masaryk, si postupne osvojili aj vedúci slovenskí politici v zahraničí i doma. Uvedená idea sa presadila aj v rozhodujúcich centrách svetovej politiky.
V júni až v septembri 1918 postupne Francúzsko, Veľká Británia, USA a Japonsko uznali za oficiálneho predstaviteľa budúceho Československa zahraničný československý vrcholný orgán odboja, Česko-slovenskú národnú radu (ČSNR), založenú už vo februári 1916 v Paríži. Predstaviteľmi ČSNR boli Masaryk, Edvard Beneš a Milan Rastislav Štefánik a ich diplomatické úsilie účinne podporovali vojenské úspechy československých légií.
V júli 1918 české politické strany vytvorili ako domáci vrcholný orgán národnej a demokratickej revolúcie 30-členný československý Národný výbor (NV).
Beneš 14. októbra 1918 dohodovým štátom oznámil, že 26. septembra 1918 vznikla dočasná československá vláda s Masarykom ako prezidentom, predsedom ministerskej rady a ministrom financií, Benešom ako ministrom zahraničných vecí a vnútra a Štefánikom ako ministrom vojny.
Vo Washingtone bola 18. októbra 1918 vydaná deklarácia o československej samostatnosti, vypracovaná Masarykom, ktorý ju s podpismi všetkých troch československých vládnych činiteľov odovzdal vláde USA - hoci bez vedomia Štefánika nachádzajúceho sa v tom čase mimo USA. V Budapešti v uhorskom sneme 19. októbra 1918 vystúpil jediný zástupca Slovákov Ferdinand Juriga s požiadavkou na priznanie sebaurčovacieho práva pre slovenský národ.
V Prahe 28. októbra 1918 Národný výbor československý vyhlásil samostatný československý štát, a to v nadväznosti na kapitulantskú odpoveď rakúsko-uhorského ministra zahraničných vecí Júliusa Andrášiho vláde USA z predchádzajúceho dňa a po mimoriadne nadšenej manifestácii Pražanov.
Vedúci slovenskí politickí predstavitelia sa k československej štátnosti prihlásili 30. októbra 1918 na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine dokumentom Deklarácia slovenského národa, keď o udalostiach v Prahe spred dvoch dní ešte nevedeli. ČSR znamenala pre Slovákov vybudovanie základných spoločenských, kultúrnych a školských ustanovizní, ktoré im na rozdiel od väčšiny národov Európy chýbali.
Spoločná štátnosť Čechov a Slovákov preklenula tragické obdobie druhej svetovej vojny, ale aj socialistického Československa. K prijatiu federatívneho usporiadania spoločnej republiky došlo v roku 1968, k pádu komunistickej diktatúry v roku 1989. Spoločný štát Čechov a Slovákov - Česká a Slovenská Federatívna Republika - sa rozdelil na dva samostatné celky 1. januára 1993.
Výberová chronológia udalostí od vzniku ČSR po rok 1920
28. októbra 1918 - Manifestom Národného výboru v Prahe vznikol československý Národný výbor, ktorý prijal zákon o vzniku ČSR. Podpísali ho Vavro Šrobár, Anton Švehla, Alojs Rašín, František Soukup a Juraj Stříbrný. Týmto aktom 28. októbra 1918 vznikla Československá republika.
30. októbra 1918 - V Turčianskom Sv. Martine (dnes Martin) sa konalo deklaračné zhromaždenie okolo 200 slovenských politických predstaviteľov, ktoré za predsedníctva Matúša Dulu zvolilo Slovenskú národnú radu (SNR) a prijalo Deklaráciu slovenského národa - tzv. Martinskú deklaráciu, pripravenú evanjelickým kňazom Samuelom Zochom. Deklarácia oficiálne zrušila spojenie Slovákov s Uhorskom a stala sa štátoprávnym aktom prispievajúcim k vzniku ČSR.
31. októbra 1918 – V noci z 31. októbra na 1. novembra obsadili poľské vojská Tešínsko na severe Sliezska. Spor o toto územie sa ťahal až do roku 1920.
3. novembra 1918 – K dvom územiam, ktoré v tom čase nepatrili Československu (Deutschböhmen od Liberca po Ústí nad Labem a Sudetenland na Opavsku) pribudli nové: Deutschsüdmähren medzi Znojmom a Mikulovom a provincia Böhmerwaldgau na Šumave. Armáda začala tieto územia obsadzovať a do decembra boli pod československou kontrolou.
4. novembra 1918 - Pražský Národný výbor vymenoval tzv. dočasnú slovenskú vládu so sídlom v Skalici, ktorej predsedom bol Vavro Šrobár. Činnosť vlády zanikla 14. novembra 1918, kedy vznikla československá vláda celonárodnej koalície. Súčasne na územie dnešného Slovenska prichádzali české vojenské jednotky, ktoré čelili maďarským atakom.
11. novembra 1918 - Cisár Karol I. podpísal abdikáciu, čím formálne zanikla rakúsko-uhorská monarchia.
12. novembra 1918 - V americkom Scrantone sa konala konferencia Americko-rusínskej národnej rady, na ktorej sa takmer 70 percent delegátov vyslovilo za pripojenie Podkarpatskej Rusi k ČSR.
- Vo Viedni bola vyhlásená republika Nemecké Rakúsko. Cisár Karol I. sa zriekol podielu na moci, ale naďalej ostal uhorským kráľom.
14. novembra 1918 - V Prahe sa prvý raz zišlo tzv. Dočasné Národné zhromaždenie, ustanovené 12. novembra 1918, ktoré novovzniknutý Česko-slovenský štát z 28. októbra 1918 vyhlásilo za republiku, Habsburgovcov zabavilo trónu a Tomáša G. Masaryka zvolilo za prezidenta. Zároveň vznikla československá vláda celonárodnej koalície pod vedením Karla Kramářa.
12. decembra 1918 – Po porážke maďarského vojska pri Kotešovej 6. decembra 1918 vstúpilo 7. decembra 1918 do Žiliny česko-slovenské vojsko. Táto skutočnosť rozhodla, že od 12. decembra 1918 sa Žilina na necelé dva mesiace stala sídlom Ministerstva s plnou správou pre Slovensko na čele s MUDr. Vavrom Šrobárom, a v tomto čase bola hlavným mestom Slovenska.
30. decembra 1918 – Jednotky čs. légií v Taliansku začali obsadzovať Bratislavu. Už 2. januára 1919 sa im podarilo obsadiť hlavnú železničnú stanicu a vniknúť do stredu mesta.
18. januára 1919 - Začala sa mierová konferencia v Paríži vo Versailles, na ktorej sa zúčastnila aj československá delegácia. Na konferencii uznali ČSR zúčastnené štáty. Konferencia trvala s prestávkami do 21. januára 1920.
19. januára 1919 – Odohrala sa krátka tzv. sedemdňová vojna s Poľskom, ktoré nechcelo opustiť severné Sliezsko. Československé vojská dobyli postupne Bohumín, Orlovú, Karvinú, Tešín získali bez boja. Prímerie bolo podpísané 26. februára 1919.
4. februára 1919 – Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska sa presídlilo zo Žiliny do Bratislavy, ktorá sa tým stala správnym centrom Slovenska.
25. februára 1919 - V ČSR sa začala menová reforma. Zmocňovacím zákonom a nariadením ministerstva financií o okolkovaní rakúsko-uhorských bankoviek sa umožnil vznik československej meny. Autorom menovej reformy bol minister financií Alois Rašín.
4. marca 1919 – V Kadani v Čechách demonštrovali predstavitelia nemeckej menšiny proti tomu, že ako občania ČSR nesmeli hlasovať v rakúskych voľbách. Zhromaždenie prerástlo do potýčky s českými vojakmi, ktorá si vyžiadala 26 mŕtvych. Udalosť podľa historikov stmelila sudetských Nemcov.
21. marca 1919 - Vznikla Maďarská republika rád.
25. marca 1919 - Minister pre správu Slovenska Vavro Šrobár vyhlásil pod vplyvom udalostí v Maďarsku na území Slovenska stanné právo.
27. apríla 1919 - Vojsko Československej republiky začalo na juhu Slovenska obsadzovať líniu určenú dohodovým vojenským velením.
4. mája 1919 – Neďaleko letiska v Ivanke pri Dunaji pri Bratislave zahynul pri leteckom nešťastí Milan Rastislav Štefánik.
20. mája 1919 - Maďarská červená armáda zaútočila na Slovensko. Porušila demarkačnú líniu a obsadila Prešov, Košice, Bardejov, Banskú Štiavnicu, Nové Zámky, Zvolen a ďalšie mestá.
16. júna 1919 - Ľudové zhromaždenie vyhlásilo v Prešove Slovenskú republiku rád, ktorá zanikla 5. júla 1919 definitívnym odchodom maďarských jednotiek z územia Slovenska.
28. júna 1919 - Nemecko vo Versailles podpísalo mierovú zmluvu s ČSR a uznalo jej nezávislosť.
10. septembra 1919 - V Saint-Germain-en-Laye podpísala ČSR mierovú zmluvu s Rakúskom, ktoré uznalo jej nezávislosť. Zrieklo sa tiež aj akýchkoľvek nárokov vyplývajúcich z jej niekdajšej príslušnosti k Rakúsko-Uhorsku.
4. júla 1919 – V paláci Veľký Trianon v zámku Versailles neďaleko Paríža bola podpísaná Trianonská zmluva, ktorá potvrdila hranice Maďarska ako nástupníckeho štátu po Uhorsku. Signatármi boli USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Taliansko, neskôr Rumunsko, Československo a Juhoslávia.
28. júla 1920 - Rada veľvyslancov mierovej konferencie určila hranice medzi Poľskom a ČSR. Medzi Poľsko a ČSR rozdelila Tešínsko, ktoré bolo predtým predmetom sporu.
Chronológia udalostí v ČSR od roku 1920 po zánik republiky v roku 1938
14. augusta 1920 - ČSR podpísala dohodu o obrannom spolku s Kráľovstvom Srbov, Chorvátov a Slovincov.
23. apríla 1921 - ČSR podpísala spojeneckú zmluvu s Rumunskom.
14. mája 1921 - V Prahe sa začal (trval do 16. mája) ustanovujúci zjazd Komunistickej strany Československa.
23. októbra 1921 - ČSR a Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov vyhlásili čiastočnú mobilizáciu proti pokusom Karola I. o návrat na uhorský trón.
4. októbra 1922 - ČSR pristúpila k ženevskému protokolu o hospodárskej sanácii Rakúska.
6. marca 1923 - Poslanecká snemovňa Národného zhromaždenia ČSR schválila zákon o ochrane republiky.
25. januára 1924 - ČSR a Francúzsko podpísali v Paríži spojeneckú a priateľskú zmluvu.
15. januára 1927 - Dovtedy opozičná Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) vstúpila do vlády. Dostala dve ministerské kreslá.
24. júna 1927 - Tomáša G. Masaryka zvolil parlament už tretíkrát za prezidenta ČSR.
14. júla 1927 - Parlament prijal zákon, ktorý zmenil organizáciu politickej správy štátu. Na celom území ČSR postupne vznikli tzv. krajinské zriadenia.
8. mája 1930 - HSĽS predložila v parlamente návrh na autonómiu Slovenska.
24. mája 1933 - Tomáša G. Masaryka zvolil parlament štvrtýkrát za prezidenta ČSR.
16. mája 1935 - ČSR a Sovietsky zväz podpísali spojeneckú zmluvu.
19. mája 1935 - V ČSR sa konali parlamentné voľby. Boli už štvrté v poradí, ale posledné v medzivojnovom období v histórii prvej Československej republiky. Úspešné výsledky Sudetonemeckej strany a autonomistického bloku zoskupeného okolo HSĽS predznamenali postupné problémy, s ktorými sa už ČSR nevedela vyrovnať.
5. novembra 1935 - Na čelo československej vlády sa prvýkrát postavil Slovák - premiérom sa stal Milan Hodža.
14. decembra 1935 - Abdikoval prezident Tomáš G. Masaryk. Za svojho zástupcu odporúčal Edvarda Beneša.
18. decembra 1935 - Edvarda Beneša parlament zvolil za prezidenta ČSR.
11. - 13. marca 1938 - Uskutočnilo sa pripojenie Rakúska k Nemecku, čím sa Slovensko stalo bezprostredným susedom hitlerovského Nemecka.
28. marca 1938 - Nemecký kancelár Adolf Hitler rokoval s predstaviteľmi Sudetonemeckej strany Konradom Henleinom a Karlom Hermannom Frankom a vyzval ich, aby pri rokovaní s československou vládou kládli nesplniteľné požiadavky.
5. júna 1938 - Nový návrh autonómie Slovenska z dielne HSĽS zverejnil denník Slovák.
19. septembra 1938 - Spojené kráľovstvo a Francúzsko predložilo československej vláde nótu - tzv. anglo-francúzsky plán, ktorý navrhoval vláde odstúpiť Nemecku pohraničné územia, kde žije viac ako 50 percent Nemcov.
22. septembra 1938 - Odstúpila vláda Milana Hodžu. Nahradila ju úradnícka vláda na čele s generálom Janom Syrovým.
23. septembra 1938 - Úradnícka vláda vyhlásila všeobecnú mobilizáciu.
29. - 30. septembra 1938 - Najvyšší predstavitelia Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva a Francúzska podpísali Mníchovskú dohodu, ktorá predznamenala likvidáciu Československa, keď po nej prišlo o Sudety a južné pohraničie Slovenska.
5. októbra 1938 - Abdikoval prezident Edvard Beneš a 22. októbra emigroval do Spojeného kráľovstva.
6. októbra 1938 - Žilinským manifestom, bez účasti iných slovenských politických strán prijalo predsedníctvo HSĽS autonómiu Slovenska v rámci ČSR. Následne počas stretnutia s ostatnými stranami slovenského spektra - okrem KSČ a Sociálno-demokratickej strany - bola prijatá tzv. Žilinská dohoda.
2. novembra 1938 - Viedenská arbitráž: Nemecko a Taliansko prijalo vo Viedni arbitrážne rozhodnutie o odstúpení častí južného Slovenska Maďarsku.
22. novembra 1938 - Parlament ČSR prijal zákon o autonómii Slovenska.
30. novembra 1938 - Za prezidenta ČSR bol zvolený Emil Hácha, ktorý 1. decembra vymenoval vládu na čele s Rudolfom Beranom.
18. decembra 1938 - Na Slovensku sa uskutočnili voľby do autonómneho Snemu Slovenskej krajiny. Jednotná kandidátka HSĽS - Strany slovenskej národnej jednoty dosiahla 97,5 percenta hlasov voličov.
14. marca 1939 - Vznikla vojnová Slovenská republika (1939-1945).
16. marca 1939 - Po nemeckom vojenskom obsadení (15. marca 1939) územia Čiech a Moravy vznikol Protektorát Čechy a Morava (1939-1945).
