Prešov/Bratislava 16. júna (TASR) - V júni 1919 sa Československá republika ocitla v najvážnejšej kríze od svojho vzniku. Útok Maďarskej republiky rád, snažiacej sa o rozšírenie komunistickej revolúcie aj o obnovenie veľkého Uhorska, priniesol obsadenie viacerých slovenských miest, vrátane Košíc.

Z balkóna prešovskej radnice bola napokon 16. júna 1919 o 12.30 h. vyhlásená Slovenská republika rád (SRR). Samotný jej vznik vyhlásili v Prešove preto, lebo rovnako ako ďalšie mestá východného Slovenska, obsadila maďarská Červená armáda. Sídlom orgánov SRR sa stali Košice. Na čele republiky stál Revolučný výkonný výbor, neskôr vystriedaný Revolučnou radou s predsedom Antonínom Janouškom. Vznikol útvar, ktorý sa nazýval štátom hoci ho nikto neuznal. Pokus trval tri týždne.

V nedeľu 16. júna uplynie 105 rokov od tejto udalosti. "Slovenská republika rád z roku 1919 patrila k jedným z plodov doznievajúcej prvej svetovej vojny, rozpadu habsburskej monarchie a tiež Uhorska, ako aj vlny sociálneho radikalizmu, ktorý vyvolala ako vojna, tak aj boľševická revolúcia v Rusku. Išlo o krátkodobý útvar. Predstavoval viac proklamáciu, ako nejaký stabilnejší štátny útvar s funkčnou administratívou či samostatnou politikou," uviedol pre TASR Juraj Benko z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Republika rád bola vyhlásená na území východného a časti stredného Slovenska, ktoré počas zimy obsadilo československé vojsko a pripojilo k Československu, no v priebehu mája ho zas dobyla maďarská Červená armáda a podriadila opätovne Budapešti, kde sa medzičasom dostali k moci komunisti. Napriek tomu, že sa režim v Budapešti hlásil k revolučnému socializmu a ruskému boľševizmu, podľa historika fakticky pokračoval v snahe o opätovné zjednotenie Uhorska, tak ako demokratická vláda pred ním či autoritatívny Horthyho režim po ňom.

"Hovoríme o tzv. vojne o Slovensko v rokoch 1918 – 1920. Na druhej strane, predstavitelia boľševickej vlády v Maďarsku zároveň úprimne verili, že robia diametrálne odlišnú vec, sú súčasťou prebiehajúcej svetovej revolúcie a napomáhajú jej rozšíreniu z Ruska ďalej na Západ," upozornil Benko.

Samotné vyhlásenie SRR na obsadenom území bol však najmä strategický krok. Jednak k nemu viedol tlak Dohodových mocností, aby sa maďarské vojsko stiahlo z československého územia, jednak mal vytvoriť dojem, že revolučný režim nie je vnútený zvonka, ale je prejavom vôle domáceho obyvateľstva a rešpektuje právo národov na sebaurčenie Na čelo SRR boli dosadení slovenskí a českí propagandisti na čele s Antonínom Janouškom, ktorí dovtedy pôsobili v službách boľševického režimu v Budapešti.

Napriek tomu, že režim "oficiálne" pretrval od svojho vyhlásenia až po opätovné obsadenie východného Slovenska československým vojskom tri týždne, samotná vládna rada úradovala fakticky len 10 dní. Vydala síce množstvo nariadení, no nemala šancu ich uviesť do života. Primárne sa snažila mobilizovať ozbrojené sily a predovšetkým sa venovala tomu, čomu rozumela najviac - štvorjazyčnej propagácii revolúcie a diktatúry proletariátu.

Vládna moc po celý čas podliehala politickému a vojenskému vedeniu v Budapešti a samotná republika rád na Slovensku bola v konečnom dôsledku len subsystémom a kópiou Maďarskej republiky rád, ktorá sa zas snažila napodobniť boľševickú revolúciu v Rusku. Oba pokusy skončili porážkou krátko po sebe. Komunistický režim v Budapešti padol už po ďalších troch týždňoch – začiatkom augusta 1919.

"Celkovo našla Slovenská republika rád podporu najmä medzi mestskými vrstvami, ktoré si želali obnovenie uhorského štátu a rovnako aj medzi radikalizovaným robotníctvom," uzavrel Benko.

Na vojnu najviac doplatili obyčajní ľudia. Vojenský konflikt sprevádzali excesy voči civilnému obyvateľstvu. Revanšu zo strany novej moci boli vystavení najmä predstavitelia a prívrženci československého režimu, ktorý na východe Slovenska nemal šancu zapustiť korene.

Hoci sa viacerým, najmä štátnym úradníkom, podarilo ujsť, dochádzalo k rekviráciám a stratám na životoch. Ožilo aj maďarské civilné obyvateľstvo, a to nielen na okupovanom juhu a východe Slovenska. V nádeji, že sa blíži rýchly koniec Československej republiky, niektorí šírili promaďarskú propagandu a útoky maďarskej Červenej armády otvorene podporovali.

K definitívnemu zastaveniu streľby a vyhláseniu prímeria na Slovensku napokon došlo 24. júna. Podmienky odchodu maďarských vojsk zo Slovenska boli prerokovávané od 25. júna v bratislavskej Redute. Podľa dohody začal odsun vojsk 30. júna a do 7. júla obsadila československá armáda celé územie.