Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 30. máj 2025Meniny má Ferdinand
< sekcia Slovensko

Pred 106 rokmi vznikla prvá Československá republika

Na archívnej snímke vyhlásenie samostatnosti Československa 28. októbra 1918 na Václavskom námestí v Prahe. Foto: TASR - Archív

Vzniku prvej ČSR predchádzalo stretnutie predstaviteľov zahraničného a domáceho odboja v Ženeve.

Bratislava 28. októbra (TASR) - Na zachovaní národného bytia Slovákov mal výrazný podiel vznik prvej Československej republiky (ČSR). Nový štát znamenal totiž pre Slovákov radikálnu zmenu. Z národa, ktorý v Rakúsko-Uhorsku nemal právo na existenciu, sa stal jeden zo štátotvorných národov.

Prvý samostatný štát Čechov a Slovákov sa zrodil 28. októbra 1918, keď Národný výbor československý v Prahe prijal zákon o utvorení samostatnej ČSR, vyhlásil jej vznik a prevzal štátnu moc. V pondelok 28. októbra uplynie od tejto udalosti 106 rokov.

Dátum vzniku prvej ČSR sa v Slovenskej republike (SR) po roku 1993 pripomínal ako pamätný deň - Deň vzniku samostatného Československa. V novembri 2020 poslanci Národnej rady (NR) SR schválili dve novely zákona, na základe čoho sa 28. október zmenil na štátny sviatok - Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu. SR si vznik ČSR tohto roku pripomenie štvrtýkrát ako štátny sviatok. Sviatok však nie je dňom pracovného pokoja.

Tomáš Garrigue Masaryk.
Foto: TASR - Archív


Národný politický program mali Slováci sformulovaný už od polovice 19. storočia. Jedným z hlavných autorov programu bol Ľudovít Štúr, ktorý vychádzal z faktu, že Slováci sú samostatný a svojbytný národ, a požadoval slovenskú samosprávu v rámci Uhorska. Program však nemal šancu na realizáciu najmä po neúspešnom povstaní Slovákov voči Maďarom v rokoch 1848 - 1849 a po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867.

Oživenie slovenskej otázky priniesla prvá svetová vojna, ktorá vypukla v lete 1914. Keď priebeh vojny naznačil, že Nemecko a Rakúsko-Uhorsko vojnu prehrajú, začali sa rodiť rôzne úvahy o možnostiach postavenia Slovákov v Európe, pričom ako najvýhodnejšie sa ukázalo riešenie vytvoriť československý štát. Postavila sa zaň slovenská komunita v Spojených štátoch amerických (USA), ktorá 22. októbra 1915 spolu s českými predstaviteľmi podpísala Clevelandskú dohodu.

Na snímke Dr. Milan Rastislav Štefánik v Paríži v roku 1905.
Foto: TASR - Archív


Lídrom zahraničného československého odboja sa stal Tomáš Garrigue Masaryk. Vo februári 1916 vznikla v Paríži Československá národná rada (ČSNR), na sformovaní ktorej sa výrazne podieľal aj Slovák Milan Rastislav Štefánik. Diplomatickému úsiliu Masaryka, Štefánika a Edvarda Beneša výrazne dopomáhali aj úspechy československých légií, ktoré boli ozbrojenými zložkami budúceho československého štátu a podliehali ČSNR. Do konca prvej svetovej vojny pôsobilo v Rusku, Taliansku, Srbsku a vo Francúzsku okolo 100.000 legionárov.

Českí politici predniesli v máji 1917 na zasadnutí ríšskeho parlamentu vyhlásenie, v ktorom žiadali spojenie českých krajín so Slovenskom. Vyhlásenie podporil aj slovenský politik Vavro Šrobár, ktorý 1. mája 1918 v Liptovskom Mikuláši vsunul do rezolúcie aj požiadavku práva na sebaurčenie národov.

Predstavitelia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a predseda Československej národnej rady Masaryk podpísali 30. mája 1918 Pittsburskú dohodu a 14. októbra 1918 vznikla v Paríži dočasná československá vláda. Snahu vytvoriť spoločný a demokratický štát Čechov a Slovákov deklarovala aj Washingtonská deklarácia zverejnená 18. októbra 1918. V jej závere sa píše: "Veríme v demokraciu - veríme v slobodu - a v slobodu vždy väčšiu a väčšiu."

Na snímke Deklarácia Slovenského národa.
Foto: TASR - Pavol Zachar


Vzniku prvej ČSR predchádzalo stretnutie predstaviteľov zahraničného a domáceho odboja v Ženeve. Na tomto stretnutí 28. októbra 1918 vznikla dočasná československá vláda. V ten istý deň prijalo Rakúsko-Uhorsko podmienky definitívnej kapitulácie a československý Národný výbor v Prahe vydal zákon o vzniku ČSR. Podpísali ho Vavro Šrobár, Anton Švehla, Alojs Rašín, František Soukup a Juraj Stříbrný. Týmto aktom oficiálne vznikla Československá republika.

O dva dni neskôr, 30. októbra 1918, sa v Turčianskom Svätom Martine konalo verejné zhromaždenie, na ktorom prijali deklaráciu, v ktorej sa Slováci jasne prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi.

Dočasné Národné zhromaždenie 14. novembra 1918 zvolilo Masaryka za prezidenta republiky, zároveň vznikla československá vláda, ktorej predsedom sa stal Karel Kramář. Existenciu republiky, jej hraníc potvrdili mierové zmluvy: Versaillská s Nemeckom (1919), Saintgermainská s Rakúskom (1919) a Trianonská s Maďarskom (1920).

VEĽKÁ PREPOVEĎ POČASIA: Jún ohlasuje zmenu. Aké bude leto 2025?

Je reálny predpoklad, že takmer po mesiaci sa opäť vyskytne tropický deň s maximálnou teplotou 30 °C.

- Tím archeológov zo Slovenska a Guatemaly vedený profesorom Milanom Kováčom z Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave objavil v severnej Guatemale pozostatky mayského mesta staré takmer 3000 rokov.

- V strednej Nigérii zahynulo pri prívalových povodniach už najmenej 115 ľudí a mnohí ďalší sú nezvestní, uviedli v piatok tamojšie záchranné zložky.

- Slovenská republika a Čierna Hora majú oveľa väčší potenciál pre spoluprácu a práve piatkové podnikateľské fórum v Podgorici bolo krokom k jeho naplneniu.

- Nemocnica s poliklinikou (NsP) Prievidza so sídlom v Bojniciach v piatok vypovedala zmluvu poisťovni Dôvera.

- Izrael v piatok obvinil francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že sa vydal na križiacku výpravu proti židovskému štátu.

- Úrady v Hongkongu v piatok prepustili druhú skupinu prodemokratických aktivistov odsúdených na základe sporného čínskeho zákona o národnej bezpečnosti na štyri roky väzenia za podvratnú činnosť.

- Český minister spravodlivosti Pavel Blažek sa v reakcii na kauzu bitcoinov s nejasným pôvodom v hodnote takmer miliardy korún, ktoré prijal jeho rezort, rozhodol podať demisiu.

- Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) apeluje pri príležitosti blížiaceho sa svetového dňa bez tabaku (31. 5) na využite bezplatného poradenstva pre odvykanie od fajčenia vo vybraných regionálnych úradoch.

- Asi 100 ľudí v západoukrajinskom meste Kamianec-Podiľskyj vo štvrtok obkľúčilo a prepichlo pneumatiky na vozidle využívanom odvodovými komisármi.

- Inflácia v USA sa v apríli spomalila viac, než sa očakávalo, ukázal americkou centrálnou bankou (Fed) preferovaný cenový ukazovateľ.

- Bývalý líder írskej republikánskej strany Sinn Féin Gerry Adams v piatok vyhral súdny spor proti stanici BBC a získal odškodné vo výške 100.000 eur.

- Slovenská asociácia zriedkavých chorôb a zástupcovia pacientskych organizácií chcú zachovanie inovatívnych liekov. Zároveň, aby ekonomické hodnotenie nebolo jediným ani rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní zaradenia liekov pre zriedkavé diagnózy do systému úhrad.

- Najmenej 70 členov Európskeho parlamentu plánuje účasť na tohtoročnom 30. ročníku pochodu Pride v Budapešti, ktorý je plánovaný na 28. júna.

- Rusko aj Ukrajina chcú prímerie, aby pozastavili tri roky trvajúce boje, vyhlásil v piatok turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan počas návštevy Ukrajiny.

- Novým trénerom gréckeho tenistu Stefanosa Tsitsipasa sa stal Chorvát Goran Ivaniševič. Bývalá svetová dvojka a víťaz Wimbledonu z roku 2001 viedol v minulosti napríklad aj Novaka Djokoviča.

- Do Pásma Gazy vypláva v nedeľu loď s humanitárnou pomocou spolu so švédskou klimatickou aktivistkou Gretou Thunbergovou a ďalšími osobnosťami.

- Štvorčlenná delegácia Výboru Európskeho parlamentu (EP) pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) pricestuje v pondelok (2. 6.) do Bratislavy s cieľom posúdiť aktuálny stav demokracie, právneho štátu a dodržiavania základných práv na Slovensku.

- Samosudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku oslobodil bývalého predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR a exministra spravodlivosti Štefana H. spod obžaloby v kauze schvaľovania ruskej agresie na Ukrajine.

- Štvorčlenná delegácia Výboru Európskeho parlamentu (EP) pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) pricestuje v pondelok do Bratislavy s cieľom posúdiť aktuálny stav demokracie, právneho štátu a dodržiavania základných práv na Slovensku.

- K 31. marcu mala Slovenská republika 5.415.978 obyvateľov, čo bolo oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka o 6689 osôb menej (5.422.667). V 1. štvrťroku sa narodilo 10.342 živých detí, o 1299 menej než v rovnakom období predchádzajúceho roka.