Bratislava 28. marca (TASR) - Slovensko a šesť ďalších krajín strednej a východnej Európy sa pred 11 rokmi 29. marca 2004 oficiálne stali členmi Severoatlantickej aliancie (North Atlantic Treaty Organization - NATO).

Pri tónoch slovenskej štátnej hymny vztýčili 2. apríla 2004 približne o 9.50 h v Belgicku na čestnom nádvorí pred bruselským sídlom NATO slovenskú zástavu. Počas slávnostného ceremoniálu za účasti ministrov zahraničných vecí 26 členských krajín, generálneho tajomníka NATO, veľvyslancov a pracovníkov aliancie stúpali na pripravené stožiare postupne zástavy všetkých siedmich nových členov aliancie: Bulharska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Rumunska, Slovenska a Slovinska.

TASR prináša výberovú chronológiu udalostí, ktoré priviedli Slovenskú republiku (SR) do Severoatlantickej aliancie.


1. januára 1993 - SR vstúpila do Severoatlantickej rady pre spoluprácu (NACC).

november 1993 - Slovenský prezident Michal Kováč v Bruseli pred radou NATO predniesol prejav, v ktorom zdôraznil jednoznačný záujem SR o úzku spoluprácu s alianciou, ktorá by perspektívne viedla k začleneniu Slovenska do NATO.

9. februára 1994 - Uskutočnila sa návšteva predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara v sídle NATO pri príležitosti podpisu Rámcového dokumentu Partnerstva pre mier.

máj 1994 - SR prevzala prezentačný dokument k programu Partnerstva pre mier.

23.-24. januára 1995 - Predseda vlády SR Vladimír Mečiar vykonal návštevu v sídle NATO v Bruseli, kde ho prijal tajomník Willy Vaes a kde sa stretol s veľvyslancami členských krajín aliancie.

8. októbra 1995 - SR ako prvá z krajín participujúcich v PfP schválila "Dohodu medzi krajinami NATO a krajinami participujúcimi v Partnerstve za mier o štatúte ich ozbrojených síl". Pre SR dohoda nadobudla platnosť v januári 1996.

18. decembra 1995 - Vstúpila do platnosti Dohoda medzi vládou SR a NATO o vykonávacích dohodách o prechode ozbrojených síl.

18. marca 1996 - SR odovzdala v Bruseli Individuálny diskusný dokument a ako prvá partnerská krajina tým začala intenzívny diskusný dialóg s NATO.

29.-30. apríla 1996 - SR navštívil vtedajší generálny tajomník NATO Javier Solana.

3. mája 1996 - Začal sa individuálny dialóg zameraný na medzinárodno-politické postavenie strednej Európy a SR v kontexte uvažovaného rozširovania NATO a Európskeho bezpečnostného systému.

25. júna 1996 - Konalo sa II. kolo písomného individuálneho dialógu medzi SR a NATO k otázkam civilno-vojenských vzťahov, demokratického riadenia a kontroly ozbrojených síl, vojenskej infraštruktúry a interoperability a legislatívnych pravidiel, týkajúcich sa pobytu a vysielania ozbrojených síl na územia iných štátov.

8.-9. júla 1996 - Predseda vlády SR Vladimír Mečiar sa zúčastnil v Španielsku na Madridskom summite NATO a EAPC.

október 1996 - Americký kongres vynechal Slovensko pre nedostatočnú demokratickosť na rozdiel od Česka, Poľska, Maďarska a dodatočne i Slovinska - z príjemcov pomoci pre kandidátov na rozšírenie aliancie. Nemecký kancelár Helmut Kohl vylúčil Slovensko z rady najhorúcejších adeptov na vstup do NATO.

16.-17. októbra 1996 - Prezident SR Michal Kováč navštívil Brusel, kde sa stretol s generálnym tajomníkom NATO Javierom Solanom.

11. decembra 1996 - Brusel navštívil minister zahraničných vecí SR Pavol Hamžík a stretol sa s generálnym tajomníkom NATO Javierom Solanom.

29. januára 1997 - V rámci návštevy v Bruseli minister obrany SR Ján Sitek rokoval s generálnym tajomníkom NATO Javierom Solanom a stretol sa s veľvyslancami členských krajín NATO.

máj 1997 - Na Slovensku sa konalo referendum o vstupe krajiny do NATO v neadekvátnej politickej situácii zo strany vládnucich strán a s neadekvátnymi podmienkami ohľadne otázok zo strany vtedajšej vládnucej koalície na čele s Vladimírom Mečiarom. Z dôvodu týchto negatív sa na referende zúčastnilo iba 10 percent voličov a bolo neplatné.

júl 1997 - Pre nedostatky v demokracii nebola SR na summite v Madride pozvaná do aliancie.

25.-28. augusta 1997 - V rámci "Summer Tour" uskutočnila delegácia Severoatlantického zhromaždenia návštevu SR - stretla sa s prezidentom SR Michalom Kováčom, predsedom vlády SR Vladimírom Mečiarom a predsedom NR SR Ivanom Gašparovičom.

26. novembra 1997 - SR ako jedna z prvých partnerských krajín vytvorila Misiu SR pri NATO v Bruseli.

5.-6. marca 1998 - V rámci návštevy generálneho tajomníka NATO Javiera Solanu v SR, vyzval vtedajšiu slovenskú vládu, aby splnila kritériá, ktoré jej umožnia vstup do NATO.

5. novembra 1998 - Bruselské sídlo NATO navštívil predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda. Vyhlásil, že nová vláda je odhodlaná začať nové rokovania o vstupe SR do NATO.

27. novembra 1998 - Premiér SR Mikuláš Dzurinda navštívil NATO pri príležitosti pokračovania individuálneho dialógu.

marec 1999 - Vláda SR súhlasila s otvorením slovenského vzdušného priestoru pre lietadlá NATO v súvislosti s operáciou Spojenecká sila v bývalej Juhoslávii.

23.-25. apríla 1999 - Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda sa zúčastnil na washingtonskom summite NATO a EAPC. SR tu opätovne bola zaradená do zoznamu kandidátskych krajín na vstup do NATO.

6.-11. októbra 1999 - Bol dotvorený Národný program prípravy na členstvo v NATO. Dokument bol schválený vládou SR 6.10. a 11.10. toho roku odovzdaný v centrále NATO v Bruseli na posúdenie.

22. marca 2000 - Vrchný veliteľ spojeneckých síl v Európe (SACEUR) generál Westley Clark pricestoval na návštevu Slovenska. Prijal ho minister obrany SR Pavol Kanis a náčelník Generálneho štábu Armády SR generálporučík Milan Cerovský. Témou rozhovorov boli okrem iného modernizácia a aktuálny stav armády SR. Prijal ho aj predseda vlády Mikuláš Dzurinda a minister zahraničných vecí Eduard Kukan.

30. marca 2000 - V Bratislave sa konala konferencia NATO pod názvom Perspektíva Slovenska pre tretie tisícročie, na ktorej vystúpil prezident Komisie USA pre NATO Bruce Jackson. Na konferencii sa zúčastnili aj minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan, minister obrany SR Pavol Kanis a náčelník generálneho štábu armády SR Milan Cerovský.

7. apríla 2000 - Severoatlantická rada zložená zo stálych predstaviteľov 19 členských krajín NATO v Bruseli prerokovala správu o pokroku Slovenska v smere implementácie akčného plánu pre členstvo, ktorá definovala v jednotlivých kapitolách, ako SR zvládla proces prípravy od minuloročného washingtonského summitu. Slovenskú delegáciu na zasadnutí viedol minister zahraničných vecí Eduard Kukan a šéf rezortu obrany Pavol Kanis.

28.-30. apríla 2000 - Jedným z hlavných cieľov medzinárodnej konferencie Budúcnosť transatlantických vzťahov: šance a prekážky, ktorá sa konala v Bratislave, bolo potvrdenie podpory slovenským ambíciám na vstup do NATO. Na podujatí sa zúčastnili premiéri SR a Maďarskej republiky, Mikuláš Dzurinda a Viktor Orbán, ministri zahraničných vecí SR, Českej republiky, Maďarska, Estónska, Slovinska, štátni tajomníci ministerstiev zahraničných vecí SR, Poľska, Lotyšska a Litvy a rumunský minister obrany.

11. mája 2000 - Na oficiálnej návšteve SR bol generálny tajomník NATO George Robertson so sprievodom. Prijali ho prezident SR Rudolf Schuster, premiér SR Mikuláš Dzurinda a predseda slovenského parlamentu Jozef Migaš. Zúčastnil sa aj na mimoriadnom zasadaní vládneho výboru pre prípravu SR na členstvo v NATO.

19.-20. mája 2000 - Slovenská delegácia vedená ministrom zahraničných vecí SR Eduardom Kukanom sa zúčastnila na konferencii s názvom Úloha NATO v meniacom sa bezpečnostnom prostredí v Európe. Zástupcovia deviatich východoeurópskych krajín na nej prijali vyhlásenie, v ktorom vyzvali členské krajiny NATO na vystavenie pozvánky pre vstup do aliancie už počas summitu v roku 2002.

25. mája 2000 - Minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan sa v talianskej Florencii zúčastnil na zasadaní Euroatlantickej partnerskej rady.

8. júna 2000 - V Bruseli sa stretli ministri obrany 19 členských krajín NATO na svojom pravidelnom jarnom stretnutí. Pozvaný bol aj slovenský zástupca minister obrany Pavol Kanis.

19. júna 2000 - V Bratislave sa konalo zasadnutie podvýboru Parlamentného zhromaždenia NATO. Zúčastnili sa na ňom členovia národných parlamentov členských štátov NATO a krajín uchádzajúcich sa o vstup do aliancie. Na zasadnutí vystúpili okrem iných predseda NR SR Jozef Migaš a minister zahraničných veci SR E. Kukan.

28. septembra 2000 - Slovensko odovzdalo v bruselskom sídle Severoatlantickej aliancie aktualizovaný ročný plán prípravy na členstvo v NATO, ktorý obsahoval základné úlohy a ciele v politickej, ekonomickej, vojenskej, obrannej a bezpečnostnej oblasti, ako aj úlohy vo sfére zdrojov a legislatívy.

13. októbra 2000 - V bulharskej Sofii sa uskutočnilo pod vedením generálneho tajomníka NATO pracovné stretnutie ministrov obrany deviatich krajín ašpirujúcich na členstvo v aliancii. Minister obrany SR Pavol Kanis sa stretol osobne s generálnym tajomníkom NATO Georgeom Robertsonom.

19.-20. októbra 2000 - Slovensko navštívil predseda vojenského výboru NATO admirál Guido Venturoni. Prijal ho predseda vlády Mikuláš Dzurinda a štátny tajomník MZV SR Ján Figeľ. Predmetom rokovania boli otázky prípravy SR na členstvo v NATO v súvislosti z rozširovaním aliancie.

26. októbra 2000 - V Bratislave sa konala medzinárodná konferencia pod názvom "Slovensko patrí do NATO". Predstavitelia ČR, Maďarska a Poľska zopakovali podporu vstupu Slovenska do aliancie.

október 2000 - Poslanci slovenského parlamentu vytvorili skupinu pre rýchlu integráciu Slovenska do NATO.

24. novembra 2000 - Generálny tajomník NATO George Robertson ocenil pri stretnutí so slovenským premiérom Mikulášom Dzurindom v Bruselu pokrok, ktorý Slovensko dosiahlo pri príprave na členstvo v NATO.

5. decembra 2000 - Ministri obrany 19 členských krajín NATO sa zišli v Bruseli na pravidelnom jesennom stretnutí, ktorého hlavnými témami boli tvoriaca sa jednotka rýchleho nasadenia EÚ, posilnenie vojenských kapacít NATO, situácia na Balkáne po demokratických zmenách v bývalej Juhoslávii, vzťahy s Ruskom a Ukrajinou i hodnotenie prípravy kandidátov na členstvo v aliancii. SR zastupoval štátny tajomník MO Jozef Pivarči.

22. januára 2001 - Predseda NR SR Jozef Migaš navštívil Brusel, kde sa stretol s generálnym tajomníkom NATO Georgeom Robertsonom.

5. februára 2001 - Minister obrany SR Jozef Stank bol na návšteve Bruselu, kde ho prijal prvý námestník generálneho tajomníka NATO Sergio Balanzino a k rokovaniu sa pripojil aj generálny tajomník NATO George Robertson. Stank prerokoval pokrok Slovenska v príprave na členstvo v aliancii.

20. apríla 2001 - Minister zahraničných vecí Eduard Kukan a šéf rezortu obrany Jozef Stank sa zúčastnili v Bruseli na zasadnutí Severoatlantickej rady, ktorá prerokovala správu o pokroku Slovenska v plnení úloh Akčného plánu členstva.

11.-12. mája 2001 - V Bratislave sa konala Konferencia Nové európske demokracie: líderstvo a zodpovednosť, na ktorej sa zúčastnili premiéri a vicepremiéri vlád deviatich krajín usilujúcich sa o členstvo v NATO a Chorvátska, ktorí prijali tzv. bratislavské vyhlásenie. Deklarovali v ňom svoj záujem o Európu ako celok, z ktorého nebude žiadna časť vylúčená z dôvodu historického či zemepisného, alebo z dôvodu momentálnej nestability.

26. mája 2001 - Premiér SR Mikuláš Dzurinda sa v dánskom Snekkerstene zúčastnil na medzinárodnom workshope NATO, na ktorom vystúpil s prejavom.

13. júna 2001 - Prezidenti a premiéri členských krajín NATO na mimoriadnej schôdzke v Bruseli rozhodli, že nulový variant, teda nepozvanie žiadnej krajiny neprichádza do úvahy. Slovensko a ostatné kandidátske krajiny sa dočkali veľmi silného signálu, že pražský summit v novembri 2002 prinesie pozvánku aspoň jednej z nich.

5. septembra 2001 - Slovensko navštívil hlavný veliteľ spojeneckých síl pre severnú Európu sir Jack Deverell. Prijal ho minister obrany SR Jozef Stank, náčelník GŠ Armády SR genpor. Milan Cerovský a prezident SR Rudolf Schuster.

30. októbra 2001 - Slovenská delegácia vedená štátnym tajomníkom MZV Jánom Figeľom rokovala v Bruseli s predstaviteľmi NATO o plnení úloh v rámci príprav na členstvo v NATO a o prioritách na ďalší rok.

5. novembra 2001 - Bratislavu navštívil generálny tajomník NATO George Robertson. Prijali ho najvyšší ústavní činitelia prezident Rudolf Schuster, predseda NR SR Jozef Migaš a premiér Mikuláš Dzurinda, stretol sa tiež s ministrami zahraničných vecí a obrany Eduardom Kukanom a Jozefom Stankom, navštívil Národnú radu SR. Témami rozhovorov bola aktuálna bezpečnostná situácia, rozširovanie NATO, ako aj ambície a pripravenosť Slovenska vstúpiť do tejto organizácie.

10. decembra 2001 - Premiér Mikuláš Dzurinda sa v bruselskom sídle NATO stretol s generálnym tajomníkom NATO Georgeom Robertsonom a veľvyslancami členských krajín. Informoval ich o prípravách Slovenska na členstvo v aliancii. Rokoval aj s britským ministrom zahraničných vecí Jackom Strawom.

27. februára 2002 - Slovensko navštívila delegácia vlády USA a NATO vedená veľvyslancom USA pri NATO Nicolasom Burnsom. Prijal ho minister obrany SR Jozef Stank, prezident SR Rudolf Schuster, minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan. S predstaviteľmi SR jej členovia rokovali o integračných snahách Slovenska.

7. marca 2002 - Slovenský prezident Rudolf Schuster sa na svojej návšteve v sídle NATO v Bruseli stretol okrem iných s generálnym tajomníkom Georgeom Robertsonom a veliteľom spojeneckých síl NATO v Európe Josephom W. Ralstonom. Ubezpečil ich, že kontinuita zahraničnopolitického smerovania Slovenska sa nezmení ani po jesenných parlamentných voľbách.

22. marca 2002 - Veľvyslanci 19 členských štátov NATO rokovali v Bruseli s ministrom zahraničných vecí SR Eduardom Kukanom a ministrom obrany SR Jozefom Stankom. Témou rokovaní bola politická situácia v SR po voľbách, perspektíva pokračovania demokratického vývoja na Slovensku a prerokovali Hodnotiacu správu o Slovensku.

25.-26. marca 2002 - V rumunskej Bukurešti sa konal summit krajín tzv. Vilniuskej skupiny uchádzačov o členstvo v NATO, na ktorom SR zastupoval premiér Mikuláš Dzurinda.

marec 2002 - Podpora vstupu SR do NATO a EÚ dosiahla historicky najvyššiu úroveň od roku 1993. Členstvo v NATO podporovalo 57 percent obyvateľov.

3. mája 2002 - Získať prehľad o stave pripravenosti Slovenska na členstvo v Severoatlantickej aliancii najmä vo vojenskej oblasti bolo cieľom návštevy SR veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe generála Josepha Ralstona.

4.-5. júla 2002 - Pred pražským summitom NATO sa zišli v lotyšskej metropole predsedovia vlád krajín uchádzajúcich sa o členstvo v NATO na summite Riga 2002 - Most do Prahy. SR na ňom zastupoval premiér Mikuláš Dzurinda, ktorý na summite prezentoval pripravenosť krajiny stať sa v krátkom čase súčasťou transatlantického politicko-obranného spoločenstva.

21.-22. novembra 2002 - NATO na svojom summite v českej metropole pozvalo na prístupové rokovania sedem krajín: Slovensko, Slovinsko, Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Bulharsko a Rumunsko. Spojenci sa tiež dohodli na balíku opatrení, ktoré mali byť odpoveďou na nové hrozby ako terorizmus a zbrane hromadného ničenia. Schválili vytvorenie síl rýchlej reakcie, novej koncepcie boja proti terorizmu, zlepšenie vojenských kapacít.

26. marca 2003 - Veľvyslanci členských krajín NATO podpísali v Bruseli protokoly o prijatí siedmich nových krajín: Slovenska, Slovinska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Bulharska a Rumunska. Slovensko na ceremoniáli zastupoval minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Prístupové protokoly k Washingtonskej zmluve, ktoré veľvyslanci 19 členských krajín aliancie podpísali, boli právnymi dodatkami k zmluve o NATO a po ich ratifikácii umožnili novým členom stať sa jej účastníkom.

27. marca 2003 - Vláda SR jednomyseľne odsúhlasila pristúpenie Slovenska k Severoatlantickej zmluve.

29. februára 2004 - Ministerstvo zahraničných vecí SR uvítalo oznámenie NATO, že sedem pristupujúcich krajín, vrátane Slovenska, sa stane členom aliancie.

29. marca 2004 - Slovensko a šesť ďalších krajín strednej a východnej Európy sa oficiálne stali členmi Severoatlantickej aliancie. Od tohto momentu malo NATO ako najsilnejšia vojenská aliancia na svete 26 plnoprávnych členov.

2. apríla 2004 – Pri tónoch slovenskej štátnej hymny vztýčili približne o 9.50 h na čestnom nádvorí pred bruselským sídlom NATO slovenskú zástavu. Počas slávnostného ceremoniálu za účasti ministrov zahraničných vecí 26 členských krajín, generálneho tajomníka NATO, veľvyslancov a pracovníkov aliancie stúpali na pripravené stožiare postupne zástavy všetkých siedmich nových členov aliancie: Bulharska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Rumunska, Slovenska a Slovinska.