Bratislava 20. marca (TASR) – Herca Jozefa Čierneho si aj dnešní diváci pamätajú z filmov Naši pred bránami, Vrah zo záhrobia, no predovšetkým z televízneho spracovania známeho románu Červené víno. Od jeho narodenia v nedeľu 21. marca uplynie 110 rokov.

Jozef Čierny sa narodil 21. marca 1911 v obci Bodorová neďaleko Turčianskych Teplíc. Vyrastal v turčianskej maloroľníckej rodine. Po vyučení pracoval vo viacerých zamestnaniach a súbežne sa venoval ochotníckemu divadlu. Istý čas pôsobil aj ako osvetľovač a asistent réžie v Československom filme. Neskôr získal stály angažmán ako divadelný herec. Pôsobil v divadlách v Martine, Prešove, Nitre a Bratislave.

Jeho prísny výzor a ostro rezané črty tváre spolu s autentickým a nenúteným hereckým prejavom ho predurčili na dráhu často obsadzovaného filmového a televízneho herca. Zoznam jeho úloh na obrazovke či striebornom plátne sa blíži k stovke.

Pred kamerou debutoval postavou robotníka v roku 1950 v budovateľsky ladenom filme Priehrada režiséra Paľa Bielika. Zaujal postavou Martina Kedru v snímke Vladimíra Bahnu Žena z vrchov (1955). Bielik ho obsadil do povstaleckej drámy Štyridsaťštyri (1957), v tom istom roku si Jozef Čierny zahral aj v snímke Posledná bosorka (r. Vladimír Bahna). V roku 1958 sa ako podgurážený čierny pasažier v električke objavil v obľúbenej tipovacej komédii Jána Lacka s názvom Šťastie príde v nedeľu.

Foto: Youtube

V 60. rokoch hral Jozef Čierny vo viacerých umelecky hodnotných filmoch: Napríklad v dráme Prípad pre obhajcu (Martin Hollý, 1964), v dvojdielnom vojnovom filme Mŕtvi nespievajú (Andrej Lettrich, 1965), postavu svojrázneho kšeftára Žilinca stvárnil tiež v Lettrichovej kriminálke Vrah zo záhrobia (1966).

Zahral si vo filmovom spracovaní románu Dobroslava Chrobáka Drak sa vracia, ktoré režíroval Eduard Grečner (1967), postavu otca vytvoril v snímke Tri dcéry (Štefan Uher, 1967). Objavil sa aj vo francúzsko-slovenskej snímke Muž, ktorý luže, ktorú v roku 1968 nakrútil Alain Robbe-Grillet a hlavným predstaviteľom bol francúzsky herec Jean-Louis Trintignant.

Hlavnú rolu ponúkol Jozefovi Čiernemu režisér Ľudovít Filan v tragikomickej snímke Naši pred bránami nakrútenej v roku 1970. Dej príbehu sa odohráva počas vojnovej Slovenskej republiky, keď sa priemerná vidiecka slovenská rodina márne snaží využiť príležitosť a uchytiť sa v Bratislave. Jozef Čierny tu stvárnil činorodého ale smoliarskeho otca troch detí (Michal Dočolomanský, Leopold Haverl, Sylvia Turbová). V tom istom roku si zahral Jozef Čierny aj vo filme S Rozárkou, ktorý Vido Horňák nakrútil podľa známej prózy slovenského spisovateľa Vincenta Šikulu.

K najznámejším postavám herca Jozefa Čierneho patrí Michal Habdža z filmu Červené víno, ktorý podľa románu Františka Hečka nakrútil Andrej Lettrich (1972, 1976). Jozef Čierny nechýbal ani v historickej snímke Adam Šangala (Karol Spišák, 1972), v životopisnom seriáli Vivat Beňovský (1975) a v divácky obľúbenom a dodnes často reprízovanom trojdielnom filme Martina Ťapáka Sváko Ragan (1976). Poslednou filmovou postavou, ktorú stvárnil, bol Pasteurov otec vo filme Louis Pasteur (Igor Ciel, 1977).

Divadelný a filmový herec Jozef Čierny zomrel 26. apríla 1979 v Bratislave vo veku 68 rokov.