Po potlačení povstania bol v októbri 1944 zajatý na Starých Horách a väznený v Banskej Bystrici aj v Bratislave.
Autor TASR
Podbrezová/Bratislava 9. februára (TASR) – Keď krátko po vypuknutí Slovenského národného povstania (SNP) začal v auguste 1944 z banskobystrického vysielača vysielať Slobodný slovenský vysielač, poslucháči si hneď v prvý deň vypočuli úryvok z historického spevu štúrovského básnika Sama Chalupku s názvom Mor ho! Práve táto báseň sa stala nosnou myšlienkou protifašistického boja a s ním spojeného rozhlasového vysielania. Pasáž z diela, ktoré vzniklo ešte v období slovenského literárneho romantizmu, zaznela v podaní prvého hlásateľa Slobodného slovenského vysielača Ladislava Sáru. Okrem iného skoncipoval aj revolučné texty a mobilizačné výzvy, ktorými burcoval slovenský národ do boja proti nemeckým okupačným vojskám.
Od narodenia rozhlasového hlásateľa, protifašistického bojovníka a pedagóga Ladislava Sáru, uplynie vo štvrtok 9. februára 110 rokov.
Ladislav Sára sa narodil 9. februára 1913 v Lopeji – miestnej časti obce Podbrezová. Najskôr sa vzdelával v učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici a v štúdiách pokračoval v Lučenci. Ako učiteľ pôsobil v rokoch 1933 – 1937 na ľudovej škole v Zemplínskom Hradišti a v Trebišove, následne na meštianskej škole v Brezne (1937 – 1939). Pedagogickej profesii sa venoval aj na vyššej priemyselnej škole v Banskej Bystrici (1939 – 1944), kde učil slovenčinu, zemepis a dejepis. Zároveň bol organizátorom recitačných a speváckych krúžkov a spolupracoval aj s ochotníckym Mestským divadelným združením v Banskej Bystrici. Ako spoluorganizátor rozhlasových krajových vysielaní sa dostal k práci pre Slobodný slovenský vysielač, ktorý začal s činnosťou 30. augusta 1944 pod vedením Gabriela Rapoša.
Vysielanie bolo zamerané predovšetkým na podporu ozbrojeného boja a na vysvetľovanie cieľov SNP. Od začiatku v ňom zaznievali bojové výzvy a správy o situácii na bojiskách. Taktiež sa zverejňovali nariadenia a pokyny Slovenskej národnej rady (SNR). Po zbombardovaní banskobystrického rozhlasového vysielača 2. septembra 1944 sa vysielalo z mobilného vysielača, pričom Slobodný slovenský vysielač vysielal 85 dní do 27. októbra 1944. Okrem správ o aktuálnom dianí, ktoré rozhlasu poskytovala Spravodajská agentúra Slovenska, si poslucháči mohli vypočuť komentáre, fejtóny, hudbu, literárne pásma či autentické svedectvá partizánov.
Ladislav Sára však ako hlásateľ Slobodného slovenského vysielača pracoval len krátko. Počas SNP istý čas pôsobil aj na Povereníctve SNR pre školstvo a osvetu v Banskej Bystrici. Taktiež redigoval nástenné Ľudové noviny.
Po potlačení povstania bol v októbri 1944 zajatý na Starých Horách a väznený v Banskej Bystrici aj v Bratislave.
Ladislav Sára zahynul 19. februára 1945 vo veku 32 rokov počas transportu do koncentračného tábora v Mauthausene pri nálete amerického letectva pri rakúskom meste Melk. Symbolické miesto jeho posledného odpočinku sa nachádza na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.
V roku 1945 bol vyznamenaný in memoriam Československým vojnovým krížom 1939, získal tiež Štátnu cenu v odbore rozhlas (1947) a Rad SNP I. triedy (1952). Na jeho pamiatku sa organizuje súťaž mladých moderátorov a redaktorov s názvom Sárova Bystrica a je po ňom pomenované Gymnázium Ladislava Sáru v Bratislave.
Od narodenia rozhlasového hlásateľa, protifašistického bojovníka a pedagóga Ladislava Sáru, uplynie vo štvrtok 9. februára 110 rokov.
Ladislav Sára sa narodil 9. februára 1913 v Lopeji – miestnej časti obce Podbrezová. Najskôr sa vzdelával v učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici a v štúdiách pokračoval v Lučenci. Ako učiteľ pôsobil v rokoch 1933 – 1937 na ľudovej škole v Zemplínskom Hradišti a v Trebišove, následne na meštianskej škole v Brezne (1937 – 1939). Pedagogickej profesii sa venoval aj na vyššej priemyselnej škole v Banskej Bystrici (1939 – 1944), kde učil slovenčinu, zemepis a dejepis. Zároveň bol organizátorom recitačných a speváckych krúžkov a spolupracoval aj s ochotníckym Mestským divadelným združením v Banskej Bystrici. Ako spoluorganizátor rozhlasových krajových vysielaní sa dostal k práci pre Slobodný slovenský vysielač, ktorý začal s činnosťou 30. augusta 1944 pod vedením Gabriela Rapoša.
Vysielanie bolo zamerané predovšetkým na podporu ozbrojeného boja a na vysvetľovanie cieľov SNP. Od začiatku v ňom zaznievali bojové výzvy a správy o situácii na bojiskách. Taktiež sa zverejňovali nariadenia a pokyny Slovenskej národnej rady (SNR). Po zbombardovaní banskobystrického rozhlasového vysielača 2. septembra 1944 sa vysielalo z mobilného vysielača, pričom Slobodný slovenský vysielač vysielal 85 dní do 27. októbra 1944. Okrem správ o aktuálnom dianí, ktoré rozhlasu poskytovala Spravodajská agentúra Slovenska, si poslucháči mohli vypočuť komentáre, fejtóny, hudbu, literárne pásma či autentické svedectvá partizánov.
Ladislav Sára však ako hlásateľ Slobodného slovenského vysielača pracoval len krátko. Počas SNP istý čas pôsobil aj na Povereníctve SNR pre školstvo a osvetu v Banskej Bystrici. Taktiež redigoval nástenné Ľudové noviny.
Po potlačení povstania bol v októbri 1944 zajatý na Starých Horách a väznený v Banskej Bystrici aj v Bratislave.
Ladislav Sára zahynul 19. februára 1945 vo veku 32 rokov počas transportu do koncentračného tábora v Mauthausene pri nálete amerického letectva pri rakúskom meste Melk. Symbolické miesto jeho posledného odpočinku sa nachádza na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.
V roku 1945 bol vyznamenaný in memoriam Československým vojnovým krížom 1939, získal tiež Štátnu cenu v odbore rozhlas (1947) a Rad SNP I. triedy (1952). Na jeho pamiatku sa organizuje súťaž mladých moderátorov a redaktorov s názvom Sárova Bystrica a je po ňom pomenované Gymnázium Ladislava Sáru v Bratislave.