Euro 2024
Najnovšie správy
Zakladateľkou a prvou šéfredaktorkou časopisu Dennica bola spisovateľka Terézia Vansová.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Košice 1. júla (TASR) - Prvý slovenský ženský časopis Dennica sa stal jedným zo symbolov ženského hnutia a vzorom pre ďalšie slovenské ženské periodiká. Vnímať by sa mal aj ako významný míľnik vo vývine moderného slovenského novinárstva. Pri príležitosti 110. výročia zániku Dennice o tom TASR informoval Marián Gladiš z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (FF UPJŠ) v Košiciach.
Ako priblížil, súčasťou emancipačného úsilia slovenských žien koncom 19. storočia bola aj snaha o vydávanie vlastného ženského časopisu, ktorý by plnil úlohu buditeľa Sloveniek k mravnej a duchovnej samostatnosti. Niekoľkoročné úsilie vyvrcholilo práve vznikom prvého slovenského periodika pre ženy. Úvodné číslo mesačníka Dennica, s podtitulom Ženský list pre poučenie a zábavu, vyšlo v januári 1898 v Ružomberku.
Zakladateľkou a prvou šéfredaktorkou bola spisovateľka Terézia Vansová. Zámerom projektu bolo šírenie vzdelanosti medzi najširšie vrstvy Sloveniek a tlak na zmenu ich spoločenského postavenia. "Dennica sa aj vďaka nezlomnosti odvážnych žien, ktoré sa nebáli narušiť dobové zvyky a verejne proti nim vystúpiť, stala jedným zo symbolov ženského hnutia na Slovensku a vzorom pre ďalšie slovenské ženské periodiká," dodal Gladiš.
Časopis obsahoval rubriky ako Pre kuchyňu, Rady pre domácnosť, Rodinné správy či Zo života pre život, ale aj Výchovoveda či Zdravotníctvo. Osobitný priestor dostávali príspevky venované ženskému emancipačnému hnutiu. Pomerne časté boli obrodenecké a národnobuditeľské príspevky a široký publikačný priestor mala literárna a umelecká tvorba.
"To všetko dostalo, najmä po roku 1908, aj modernú grafickú a vizuálnu podobu, a preto by sme mali vnímať Dennicu ako dôležitý historický míľnik nielen vo vývine ženského hnutia a ženskej periodickej tlače na Slovensku, ale aj celkovo vo vývine moderného slovenského novinárstva," skonštatoval Gladiš.
Časopis zanikol presne pred 110 rokmi - v júli 1914, krátko po atentáte na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d'Este a jeho manželku Žofiu v Sarajeve. Gladiš hodnotí projekt prvého časopisu pre slovenské ženy nielen ako prelomový, ale aj ako mimoriadne úspešný, a to aj napriek náhlemu a nečakanému koncu, ktorý prišiel so začiatkom prvej svetovej vojny.
Ako priblížil, súčasťou emancipačného úsilia slovenských žien koncom 19. storočia bola aj snaha o vydávanie vlastného ženského časopisu, ktorý by plnil úlohu buditeľa Sloveniek k mravnej a duchovnej samostatnosti. Niekoľkoročné úsilie vyvrcholilo práve vznikom prvého slovenského periodika pre ženy. Úvodné číslo mesačníka Dennica, s podtitulom Ženský list pre poučenie a zábavu, vyšlo v januári 1898 v Ružomberku.
Zakladateľkou a prvou šéfredaktorkou bola spisovateľka Terézia Vansová. Zámerom projektu bolo šírenie vzdelanosti medzi najširšie vrstvy Sloveniek a tlak na zmenu ich spoločenského postavenia. "Dennica sa aj vďaka nezlomnosti odvážnych žien, ktoré sa nebáli narušiť dobové zvyky a verejne proti nim vystúpiť, stala jedným zo symbolov ženského hnutia na Slovensku a vzorom pre ďalšie slovenské ženské periodiká," dodal Gladiš.
Časopis obsahoval rubriky ako Pre kuchyňu, Rady pre domácnosť, Rodinné správy či Zo života pre život, ale aj Výchovoveda či Zdravotníctvo. Osobitný priestor dostávali príspevky venované ženskému emancipačnému hnutiu. Pomerne časté boli obrodenecké a národnobuditeľské príspevky a široký publikačný priestor mala literárna a umelecká tvorba.
"To všetko dostalo, najmä po roku 1908, aj modernú grafickú a vizuálnu podobu, a preto by sme mali vnímať Dennicu ako dôležitý historický míľnik nielen vo vývine ženského hnutia a ženskej periodickej tlače na Slovensku, ale aj celkovo vo vývine moderného slovenského novinárstva," skonštatoval Gladiš.
Časopis zanikol presne pred 110 rokmi - v júli 1914, krátko po atentáte na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d'Este a jeho manželku Žofiu v Sarajeve. Gladiš hodnotí projekt prvého časopisu pre slovenské ženy nielen ako prelomový, ale aj ako mimoriadne úspešný, a to aj napriek náhlemu a nečakanému koncu, ktorý prišiel so začiatkom prvej svetovej vojny.
