Pred filmovou kamerou sa predstavil v približne 50 filmoch a v mnohých televíznych projektoch.
Autor TASR
Bohunice/Bratislava 23. júla (TASR) – Na profesionálnej hereckej scéne sa objavil až vo veku 42 rokov po pôsobení v divadelnom ochotníckom prostredí. Účinkoval na doskách bratislavskej Novej scény a Činohry Slovenského národného divadla (SND). Pred filmovou kamerou sa predstavil v približne 50 filmoch a v mnohých televíznych projektoch.
Od narodenia herca Samuela Adamčíka uplynie v utorok 23. júla 120 rokov.
Samuel Adamčík sa narodil 23. júla 1904 v Bohuniciach v učiteľskej rodine. V roku 1924 absolvoval štúdium na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Ako učiteľ pôsobil v rokoch 1925 – 1944 v Štátnom ústave pre hluchonemých a v rokoch 1944 - 1946 bol riaditeľom Štátnej pokračovacej školy pre hluchonemých v Kremnici. Popri profesii učiteľa sa intenzívne venoval aj ochotníckemu divadlu. Od roku 1926 pôsobil v Divadelnom odbore Matice slovenskej v Kremnici.
Hereckými výkonmi zaujal aj profesionálnu divadelnú kritiku a ako 42-ročný prijal ponuku režiséra Drahoša Želenského stať sa profesionálnym hercom. V rokoch 1946 - 1951 bol členom činohry Novej scény a v rokoch 1951 - 1974 stál na doskách Činohry SND v Bratislave.
Zrelý vek, fyzické danosti a charakteristický zachrípnutý hlas ho predurčili na stvárňovanie rozmanitých charakterov starcov vo svetovej i domácej dramatickej klasike. Predstavil sa napríklad v úlohe Maximiliána Moora v Schillerových Zbojníkoch, alebo stvárnil Serebriakova v Čechovovej hre Ujo Vaňa.
Jeho realistické herectvo so zmyslom pre charakteristický detail v úlohách činorodých starcov často využívali film aj televízia. Prvou snímkou, v ktorej hral bola dráma z obdobia Slovenského národného povstania režiséra Paľa Bielika Vlčie diery (1948).
Hlavné postavy stvárnil v snímkach Pole neorané (r. Vladimír Bahna, 1953) či Drevená dedina (r. Andrej Lettrich, 1954). Známy je aj z filmov a televíznych projektov ako Jánošík I., II. (r. Paľo Bielik, 1962 – 1963), Živí bič (r. Martin Ťapák, 1966), Rok na dedine (r. Martin Ťapák, Karol L. Zachar, 1967), Zbehovia a pútnici (r. Juraj Jakubisko, 1968), Sladký čas Kalimagdory (r. Leopold Laloha, 1968), Hájnikova žena (r. Jozef Pálka, 1971), alebo Tisícročná včela (r. Juraj Jakubisko, 1983).
V roku 1955 mu udelili čestný titul zaslúžilý umelec. Jeho manželkou bola herečka Oľga Adamčíková, po boku ktorej si zahral vo viacerých filmoch.
Samuel Adamčík, ktorý sa v mladosti aktívne venoval tiež fotografovaniu prírody a hre na kontrabas zomrel 10. júla 1984, necelé dva týždne pred svojimi 80. narodeninami.
Od narodenia herca Samuela Adamčíka uplynie v utorok 23. júla 120 rokov.
Samuel Adamčík sa narodil 23. júla 1904 v Bohuniciach v učiteľskej rodine. V roku 1924 absolvoval štúdium na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Ako učiteľ pôsobil v rokoch 1925 – 1944 v Štátnom ústave pre hluchonemých a v rokoch 1944 - 1946 bol riaditeľom Štátnej pokračovacej školy pre hluchonemých v Kremnici. Popri profesii učiteľa sa intenzívne venoval aj ochotníckemu divadlu. Od roku 1926 pôsobil v Divadelnom odbore Matice slovenskej v Kremnici.
Hereckými výkonmi zaujal aj profesionálnu divadelnú kritiku a ako 42-ročný prijal ponuku režiséra Drahoša Želenského stať sa profesionálnym hercom. V rokoch 1946 - 1951 bol členom činohry Novej scény a v rokoch 1951 - 1974 stál na doskách Činohry SND v Bratislave.
Zrelý vek, fyzické danosti a charakteristický zachrípnutý hlas ho predurčili na stvárňovanie rozmanitých charakterov starcov vo svetovej i domácej dramatickej klasike. Predstavil sa napríklad v úlohe Maximiliána Moora v Schillerových Zbojníkoch, alebo stvárnil Serebriakova v Čechovovej hre Ujo Vaňa.
Jeho realistické herectvo so zmyslom pre charakteristický detail v úlohách činorodých starcov často využívali film aj televízia. Prvou snímkou, v ktorej hral bola dráma z obdobia Slovenského národného povstania režiséra Paľa Bielika Vlčie diery (1948).
Hlavné postavy stvárnil v snímkach Pole neorané (r. Vladimír Bahna, 1953) či Drevená dedina (r. Andrej Lettrich, 1954). Známy je aj z filmov a televíznych projektov ako Jánošík I., II. (r. Paľo Bielik, 1962 – 1963), Živí bič (r. Martin Ťapák, 1966), Rok na dedine (r. Martin Ťapák, Karol L. Zachar, 1967), Zbehovia a pútnici (r. Juraj Jakubisko, 1968), Sladký čas Kalimagdory (r. Leopold Laloha, 1968), Hájnikova žena (r. Jozef Pálka, 1971), alebo Tisícročná včela (r. Juraj Jakubisko, 1983).
V roku 1955 mu udelili čestný titul zaslúžilý umelec. Jeho manželkou bola herečka Oľga Adamčíková, po boku ktorej si zahral vo viacerých filmoch.
Samuel Adamčík, ktorý sa v mladosti aktívne venoval tiež fotografovaniu prírody a hre na kontrabas zomrel 10. júla 1984, necelé dva týždne pred svojimi 80. narodeninami.