Bratislava 17. januára (TASR) – Bývalá bratislavská Cvernovka, ako sa ľudovo nazývala táto prvá továreň na nite a niťové produkty v niekdajšom Rakúsko-Uhorsku, by v pondelok 17. januára oslávila 120 rokov od spustenia výroby.

Cvernová fabrika začala svoju výrobu 17. januára 1902 a jej vtedajší názov bol Uhorská cvernová továreň. Počiatky Cvernovky siahajú do roku 1895. Vtedy viedenskí podnikatelia Juraj Richter a Jozef Salcher začali obchodovať s cvernami. V roku 1901 si vo vtedajšom Prešporku otvorili obchod s cvernami a textilným tovarom a o rok neskôr za pomoci kapitálu anglickej rodiny Coatsovcov vznikla fabrika. Svojho času išlo o jednu z najdôležitejších fabrík v meste.

Vyrábali sa tu bavlnené nite, neskôr k nim pribudli vlnené cverny na kartónových cievkach a tie sa časom vyvážali do viacerých európskych krajín. Vďaka fabrike sa z Bratislavy stalo druhé najvýznamnejšie industriálne centrum v Uhorsku a už v prvom roku Cvernovka zamestnávala 640 pracovníkov.

Továreň tvoril komplex budov s typickou továrenskou architektúrou začiatku 20. storočia. Budovy sa najskôr nachádzali medzi dnešnými ulicami na Mlynských Nivách a to na Svätoplukovej, Páričkovej a Košickej ulici. Ďalší areál tvorili budovy na Miletičovej, Jégeho, Trnavskej a Záhradníckej ulici. Z celkovo 23 budov, ktoré spadali pod cvernové závody, bolo 20 postupne zbúraných. Výroba z továrne vďaka dobrému odbytu sa postupne rozširovala aj do okolia Bratislavy do menších prevádzok, kde za prácou začali prichádzať ľudia z rôznych kútov Uhorska.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska závod dostal názov Bratislavská cvernová továreň (BCT), odkiaľ sa vyvážali nite do Švajčiarska, Nemecka, Talianska, Švédska a Fínska. V medzivojnovom období postupne rozširovala sortiment o vyšívacie, háčkovacie a štopkacie priadze. Cvernovka bola jednou z prvých fabrík, ktorá v roku 1934 v centrálnej Európe ponúkla trhu pestrofarebný sortiment šijacích nití. K prvej zmene majiteľa a zároveň zmene názvu došlo po druhej svetovej vojne.

Po znárodnení v roku 1949 Cvernovka, pod názvom Závody Medzinárodného dňa žien, zažívala v 60. rokoch minulého storočia najproduktívnejšie obdobie a pracovalo v nej približne 2500 zamestnancov. Cvernovka pri znárodnení mala prevádzky aj v Malackách či Kútoch.

Foto: Nadácia Cvernovka

Závody spracovávali najkvalitnejšiu bavlnu zo socialistických krajín a vývoz sa postupne rozšíril do celého sveta. Po ďalších zmenách sa Cvernovka v roku 1991 vrátila k názvu Bratislavská cvernová továreň a Danubius. Osudnou sa fabrike stala ťažká situácia v 90. rokoch. Továreň prišla o dôležitého dodávateľa pary, postupne znižovala produkciu a napokon celkom upadla a zanikla. Cvernovka fungovala do roku 2002, keď sa dostala do konkurzu a v roku 2004 postupne zanikla výroba nití aj priadze.

Areál na Mlynských Nivách začal vtedajší majiteľ - Sekyra Group prenajímať súkromným nájomníkom a v rokoch 2006 - 2007 sa v hlavnej budove Pradiarne začali schádzať umelci. Postupne pretvorili Cvernovku na špecifický kultúrno-umelecký priestor v Bratislave. Nadšenie umelcov vrcholilo až do roku 2012. Vytvorili aj platformu Galleria Cvernovka, ktorá však musela skončiť, keď sa opäť zmenil majiteľ.

Areál kúpil francúzsky developer JF Hamilton, ktorý krátko po odkupe začal areál búrať. Búranie však bolo zastavené hneď v prvý deň, keďže developer nemal búracie povolenie. Nakoľko bola statika budov búraním výrazne narušená, tak dve budovy - Farbiareň/Zošľachťovňu z roku 1903 a Kotolne/Zámočníckej dielne z roku 1912 - museli napokon zbúrať úplne.

Koncom roku 2015 kúpil areál fínsky developer YIT. Budova továrne odolala dvom svetovým vojnám, piatim zmenám režimu a ťažkým ekonomickým časom. Neskôr prebehlo búranie ďalších budov a z pôvodnej Cvernovky zostala iba budova Pradiarne (vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku) z roku 1903, Silocentrála z roku 1904 a budova bývalej ubytovne z roku 1961, ktorá je prestavaná na bytový dom PARI.

V súčasnosti sa z historicky dôležitej stavby a tohto výnimočného miesta buduje komplex Zwirn pre moderný životný štýl a prebieha rekonštrukcia Pradiarne spolu so Silocentrálou na industriálno-kancelársky objekt Pradiareň 1900.

Podobne dopadol aj areál na Trnavskom mýte, ktorý bol otvorený 14. júna 1909 pod názvom Danubius – textilné závody. Po zastavení výroby v roku 2004 bol postupne zbúraný a zastavaný obytným súborom Jégeho alej. Z celého areálu zostala zachovaná len hlavná, 4-podlažná budova, prezývaná aj Ružový hrad, ktorá je vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku.

K poškodeniu tejto pamiatky došlo 4. decembra 2011, keď počas hudobného podujatia začali horieť propán-butánové fľaše, ktoré začali vybuchovať. Následný požiar poškodil veľkú časť interiéru objektu a aj prednú fasádu.

V novembri 2017 odkúpil budovu aj s priľahlými pozemkami developer, ktorý pokračuje v projekte Jégeho alej. S výstavbou začal v roku 2019 a budova cvernovky sa má prestavať na byty.