Ostrá Lúka/Bratislava 31. marca (TASR) - Stala sa jednou z nezabudnuteľných ženských postáv 19. storočia, ktorá podstatne zasiahla do života Ľudovíta Štúra. Hlavného predstaviteľa slovenského národného hnutia milovala až do konca svojho života. So Štúrom ju spájali dlhoročné priateľské väzby, hlboká vzájomná náklonnosť, úcta a láska.

Od narodenia Adely Ostrolúckej, životnej lásky Ľudovíta Štúra, uplynie v nedeľu 31. marca 200 rokov.

"V našej kultúrnej pamäti figuruje príbeh ľúbostného vzťahu Adely Ostrolúckej a Ľudovíta Štúra. Stopy jeho vzniku vedú ku konštruktu, ktorý v roku 1928 publikovala (v texte ´Z intímneho života Štúrovho´ v Letopise Živeny) literárna historička Helena Turcerová-Devečková. Konštrukt sa opiera o rodinnú mytológiu v podaní Adelinho synovca Mikuláša Ostrolúckeho. Príbeh spopularizoval Ľudo Zúbek v beletristickom diele Jar Adely Ostrolúckej z roku 1957," povedal pre TASR Martin Braxatoris, samostatný vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied (SAV).

Adela Ostrolúcka sa narodila 31. marca 1824 v dedine Ostrá Lúka v zemianskej rodine zvolenského župana Mikuláša Ostrolúckeho a Alžbety, rodenej Gosztonyiovej. Mikuláš Ostrolúcky zastával vysoké funkcie vo Zvolenskej župe a v matke Alžbete mala najdôvernejšiu celoživotnú priateľku.

Na svoju dobu bola Adela Ostrolúcka mimoriadne vzdelaná žena - dokonale ovládala jazyk maďarský, nemecký, latinský, francúzsky a anglický. Ľudovít Štúr, ktorý hovoril dvanástimi jazykmi, ju učil slovenčinu, poľštinu a ruštinu - pod jeho vplyvom sa začala zaujímať o slovenskú literatúru.

Neobyčajným nadaním vynikala aj v hudbe. Hodiny klavíra jej dával popredný budapeštiansky hudobný skladateľ František Erkl, autor maďarskej hymny. Zachovalo sa po nej 453 zväzkov notového materiálu z rozličných európskych krajín, zväčša išlo o polky, valčíky, menuety a štvorylky.

Pôvabná, múdra mladá žena bola navyše odvážna. Vystupovala na verejnosti v dobe, keď ženy doma vychovávali deti a starali sa o domácnosť.

S Ľudovítom Štúrom sa zoznámila niekedy v lete roku 1846 u svojho strýka Gustáva v Zemianskom Podhradí, kde bol mladší Štúrov brat Samuel kaplánom. Vzdelaný Štúr si získal priazeň Adely i jej rodičov. Otec Mikuláš stál v pozadí jeho zvolenia za poslanca mesta Zvolen do Uhorského snemu v roku 1847.

"Ostrolúcki boli významnými podporovateľmi národného hnutia a so Štúrom ich zbližovali politické a konfesionálne záujmy a zrejme aj myšlienkové či osobné sympatie. Špecificky s Adelou spája Štúra to, že jej dával hodiny slovenčiny, počas ktorých s ňou diskutoval aj o národných otázkach, viedol s ňou korešpondenciu, v ktorej sa prejavila ich ideová blízkosť. Vo svojich listoch ju pravidelne nechával pozdravovať a po jej smrti jej venoval smútočnú báseň," uviedol Martin Braxatoris.

Adela Ostrolúcka zomrela nečakane vo Viedni na týfus 18. marca 1853 ako 28-ročná. Keď sa Štúr dozvedel o jej náhlej chorobe, pricestoval do rakúskej metropoly, kde ho však čakala už len tá najsmutnejšia správa. Pochovaná je v rodinnej hrobke v rodnej obci Ostrá Lúka.

Hovorí sa tiež, že Adela Ostrolúcka milovala Štúra až za hrob a vraj zomrela neutíchajúcou túžbou po milovanom mužovi. "Množstvo tvrdení o ich bližšom vzťahu sa opiera o nepodložené hypotézy a sporné interpretácie zachovaných dokumentov, ktoré treba rešpektovať ako súčasť kultúry, kde mýtus plní určitú konštrukčnú úlohu, netreba im však pripisovať status vecných poznatkov," pripomenul pre TASR Martin Braxatoris z Ústavu slovenskej literatúry SAV.