KDH patrí medzi najstaršie subjekty na slovenskej politickej scéne.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava/Nitra 16. februára (TASR) – Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) patrí medzi najstaršie subjekty na slovenskej politickej scéne po roku 1989. Usiluje sa o uplatnenie kresťanských a konzervatívnych hodnôt v politickom živote spoločnosti, štátu a medzinárodného spoločenstva. Vychádza z odkazu európskej kresťanskej kultúry. V utorok 17. februára uplynie 25 rokov od prvého ustanovujúceho snemu KDH.
Vznik hnutia iniciovali kresťanskí disidenti 30. novembra 1989, vyzvali verejnosť zakladať kresťanskodemokratické kluby. Pod výzvou boli podpísaní Ján Čarnogurský, Anton Selecký, spisovateľka Hana Ponická, Miroslav Tahy, Konštantín Viktorín, Ivan Čarnogurský a pesničkár Ivan Hoffman.
Boli v nej sformulované štyri ideové zásady pre vznik takýchto klubov: východiskom pre osobný a spoločenský život bol ekumenicky chápaný kresťanský svetonázor, zaručenie plnej náboženskej slobody a dodržiavanie ľudských práv, rovnoprávnosť všetkých foriem vlastníctva a podpora súkromného podnikania, podpora sociálne slabých občanov a pevných rodinných vzťahov. Výzva sa stretla s odozvou občanov, už v januári 1990 existovali kluby na celom Slovensku. Ich zástupcovia sa stretli 17. februára 1990 v Nitre na ustanovujúcom sneme.
Delegáti snemu (takmer 1200) si vypočuli návrh vyzývateľa Jána Čarnogurského, aby hnutie išlo do volieb, čo si vyžadovalo splnenie podmienok na registráciu ako politického hnutia (podpisy, stanovy, orgány hnutia). Čarnogurský zdôraznil, že vznikajú ako široké ľudové hnutie a takým chcú aj zostať. Prvú predstavu o štruktúre hnutia predložil výkonný tajomník Ivan Čarnogurský.
Bola zvolená Rada KDH a predsedom hnutia sa stal Ján Čarnogurský. Novozvolený predseda sa v príhovore vyjadril aj k štátoprávnemu usporiadaniu vtedajšej Československej socialistickej republiky (ČSSR). "Sme za to, aby Slovensko pri budúcej integrácii vystupovalo ako samostatný subjekt..., v súčasnosti sme za federáciu. V budúcnosti môžeme prijať a realizovať aj iné rozhodnutie." Ministerstvo vnútra zaregistrovalo KDH v registri politických strán a hnutí 23. februára 1990.
Po sneme KDH sa budovali štruktúry hnutia a pripravovalo sa na júnové parlamentné voľby v roku 1990. Výkonným tajomníkom hnutia bol Ivan Čarnogurský, ústredným tajomníkom Vladimír Horváth, predsedom volebného štábu Ján Kovačovský. Vznikala sieť okresných koordinačných centier.
V marci sa od KDH oddelili maďarskí kresťanskí demokrati (kluby vznikali na zmiešanom území najskôr spolu) a 17. marca 1990 vzniklo Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH). Začiatkom apríla 1990 založili krajania v nemeckom Bonne Klub slovenských kresťanských demokratov, ktorého predsedom sa stal František Braxátor, vznikla Únia kresťanských demokratov pre strednú Európu (UCDEC).
V predvolebných prieskumoch verejnej mienky KDH dlho viedlo. Voľby však boli sklamaním, pretože hnutie získalo 19,21 percenta hlasov voličov a predbehla ich Verejnosť proti násiliu (VPN, 29,35 percenta). V Slovenskej národnej rade (SNR) obsadili poslanci za KDH 31 kresiel a v snemovniach Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR) 25 kresiel.
Hnutie sa stalo súčasťou vládnych koalícií na federálnej aj národnej úrovni. Vo federálnej vláde získali post podpredsedu vlády – Jozef Mikloško, ministra spojov – Theodor Petrík, neskôr Emil Ehrenberger. Ján Čarnogurský sa stal prvým podpredsedom vlády SR, ministrami vlády SR za KDH boli Anton Andráš, neskôr Ladislav Pittner (vnútro), Alojz Rakús (zdravotníctvo), Jozef Chren (obchod a cestovný ruch), Michal Džatko (poľnohospodárstvo a výživa), Viliam Oberhauser, neskôr Jozef Kršek (lesné a vodné hospodárstvo), Jozef Belcák (hospodárstvo), Ivan Tirpák (životné prostredie). Podpredsedami SNR sa stali Ivan Čarnogurský a Ján Klepáč. Mandát získali na dva roky.
Dňa 30. augusta 1990 bolo v Helsinkách KDH prijaté za člena Európskej demokratickej únie (EDU).
Komunálne voľby, ktoré sa konali 23. a 24. novembra 1990, boli pre KDH úspešné. Získali najviac poslancov – 10.564 (27,4 percenta) a 541 primátorov a starostov (19,8 percenta). Po ročnom fungovaní na politickej scéne Slovenska malo KDH približne 48.000 členov.
Vznik hnutia iniciovali kresťanskí disidenti 30. novembra 1989, vyzvali verejnosť zakladať kresťanskodemokratické kluby. Pod výzvou boli podpísaní Ján Čarnogurský, Anton Selecký, spisovateľka Hana Ponická, Miroslav Tahy, Konštantín Viktorín, Ivan Čarnogurský a pesničkár Ivan Hoffman.
Boli v nej sformulované štyri ideové zásady pre vznik takýchto klubov: východiskom pre osobný a spoločenský život bol ekumenicky chápaný kresťanský svetonázor, zaručenie plnej náboženskej slobody a dodržiavanie ľudských práv, rovnoprávnosť všetkých foriem vlastníctva a podpora súkromného podnikania, podpora sociálne slabých občanov a pevných rodinných vzťahov. Výzva sa stretla s odozvou občanov, už v januári 1990 existovali kluby na celom Slovensku. Ich zástupcovia sa stretli 17. februára 1990 v Nitre na ustanovujúcom sneme.
Delegáti snemu (takmer 1200) si vypočuli návrh vyzývateľa Jána Čarnogurského, aby hnutie išlo do volieb, čo si vyžadovalo splnenie podmienok na registráciu ako politického hnutia (podpisy, stanovy, orgány hnutia). Čarnogurský zdôraznil, že vznikajú ako široké ľudové hnutie a takým chcú aj zostať. Prvú predstavu o štruktúre hnutia predložil výkonný tajomník Ivan Čarnogurský.
Bola zvolená Rada KDH a predsedom hnutia sa stal Ján Čarnogurský. Novozvolený predseda sa v príhovore vyjadril aj k štátoprávnemu usporiadaniu vtedajšej Československej socialistickej republiky (ČSSR). "Sme za to, aby Slovensko pri budúcej integrácii vystupovalo ako samostatný subjekt..., v súčasnosti sme za federáciu. V budúcnosti môžeme prijať a realizovať aj iné rozhodnutie." Ministerstvo vnútra zaregistrovalo KDH v registri politických strán a hnutí 23. februára 1990.
Po sneme KDH sa budovali štruktúry hnutia a pripravovalo sa na júnové parlamentné voľby v roku 1990. Výkonným tajomníkom hnutia bol Ivan Čarnogurský, ústredným tajomníkom Vladimír Horváth, predsedom volebného štábu Ján Kovačovský. Vznikala sieť okresných koordinačných centier.
V marci sa od KDH oddelili maďarskí kresťanskí demokrati (kluby vznikali na zmiešanom území najskôr spolu) a 17. marca 1990 vzniklo Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH). Začiatkom apríla 1990 založili krajania v nemeckom Bonne Klub slovenských kresťanských demokratov, ktorého predsedom sa stal František Braxátor, vznikla Únia kresťanských demokratov pre strednú Európu (UCDEC).
V predvolebných prieskumoch verejnej mienky KDH dlho viedlo. Voľby však boli sklamaním, pretože hnutie získalo 19,21 percenta hlasov voličov a predbehla ich Verejnosť proti násiliu (VPN, 29,35 percenta). V Slovenskej národnej rade (SNR) obsadili poslanci za KDH 31 kresiel a v snemovniach Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR) 25 kresiel.
Hnutie sa stalo súčasťou vládnych koalícií na federálnej aj národnej úrovni. Vo federálnej vláde získali post podpredsedu vlády – Jozef Mikloško, ministra spojov – Theodor Petrík, neskôr Emil Ehrenberger. Ján Čarnogurský sa stal prvým podpredsedom vlády SR, ministrami vlády SR za KDH boli Anton Andráš, neskôr Ladislav Pittner (vnútro), Alojz Rakús (zdravotníctvo), Jozef Chren (obchod a cestovný ruch), Michal Džatko (poľnohospodárstvo a výživa), Viliam Oberhauser, neskôr Jozef Kršek (lesné a vodné hospodárstvo), Jozef Belcák (hospodárstvo), Ivan Tirpák (životné prostredie). Podpredsedami SNR sa stali Ivan Čarnogurský a Ján Klepáč. Mandát získali na dva roky.
Dňa 30. augusta 1990 bolo v Helsinkách KDH prijaté za člena Európskej demokratickej únie (EDU).
Komunálne voľby, ktoré sa konali 23. a 24. novembra 1990, boli pre KDH úspešné. Získali najviac poslancov – 10.564 (27,4 percenta) a 541 primátorov a starostov (19,8 percenta). Po ročnom fungovaní na politickej scéne Slovenska malo KDH približne 48.000 členov.