Kríž na Váhom/Bratislava 4. októbra (TASR) - Uhorský prímas, ostrihomský arcibiskup a kardinál Alexander Rudnay bol jedným z mála príslušníkov vysokej cirkevnej hierarchie šľachtického pôvodu, ktorý sa hlásil k slovenskej národnosti. Patril k významným predstaviteľom prvej fázy slovenského národného obrodenia. Podporoval tiež národnokultúrne snahy Chorvátov a Čechov. Zaslúžil sa o slovenský preklad Biblie a patril k zástancom náboženskej tolerancie. Od jeho narodenia uplynie v nedeľu 4. októbra 260 rokov.



Alexander Rudnay sa narodil 4. októbra 1760 v Kríži nad Váhom, v dnešných Považanoch. Pochádzal zo starobylej šľachtickej rodiny, ktorá sa však hlásila aj k slovenským koreňom, čo výrazne ovplyvnilo aj budúceho významného uhorského cirkevného hodnostára.



Ako 10-ročný začal študovať na nitrianskom piaristickom gymnáziu, kde sa rozhodol pre dráhu katolíckeho kňaza. Vzdelanie si postupne dopĺňal na katolíckych seminároch v Bratislave, Budíne a na univerzite v Trnave. Za kňaza ho vysvätili v roku 1783, o rok neskôr promoval za doktora teológie.



Po skončení štúdií pôsobil určitý čas ako vychovávateľ v rodine grófa Berényiho v Novákoch. Pastoračnú prácu začal ako kaplán najprv v Častej, neskôr v Trnave, potom v Hronskom Beňadiku a Bratislave. V roku 1789 sa stal farárom v Krušoviciach, kde sa výrazne zaujímal aj sociálne postavenie svojich farníkov, pomáhal im nielen duchovne, ale aj finančne.



V Krušoviciach pôsobil do roku 1806, keď sa stal rektorom kňazského seminára v Trnave a profesorom teológie. O dva roky neskôr bol vymenovaný za titulárneho biskupa a ostrihomského generálneho vikára.



Za sedmohradského biskupa Rudnaya vymenovali 4. júla 1816. V neľahkých časoch hladomoru v roku 1818 bez rozdielu náboženskej alebo národnostnej príslušnosti rozdával najprv vlastné a potom zakúpené obilie, čím zachránil tisíce ľudí. Hovorili o ňom ako o biskupovi chudobných.



V decembri roku 1819 dostal Rudnay pápežskú bulu o svojom menovaní za ostrihomského arcibiskupa a prímasa. Na žiadosť panovníka v roku 1820 presťahoval svoje sídlo, spolu s kapitulou z Trnavy do Ostrihomu. Základný kameň ostrihomskej katedrály položil v roku 1822 a na jej výstavbu výrazne prispel aj z vlastných peňazí.



Z vysokej cirkevnej pozície inicioval vydanie Biblie v národných jazykoch. Slovenský preklad Biblie s jeho podporou zrealizoval v rokoch 1829 - 1832 Juraj Palkovič.



Ako arcibiskup zvýšil podporu Slovenskému učenému tovarišstvu a vďaka nemu vyšiel Slovár (slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarský slovník) Antona Bernoláka. Zároveň podporoval aj evanjelických autorov a národovcov. Jeho zásluhou získal evanjelický národovec Juraj Palkovič povolenie vydávať Týdeník. Finančne podporil vydanie Slávy dcéry od Jána Kollára.



V roku 1826 pápež Lev XII. Alexandra Rudnaya vymenoval za kardinála. Z tej doby pochádza aj jeho známy výrok: "Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem."



Z pozície významného kardinála riadil Alexander Rudnay obrad korunovácie uhorského kráľa Ferdinanda V. Korunovácia sa konala 28. septembra 1830 v Bratislave a bola poslednou korunováciu uhorského kráľa.



Kardinál, ostrihomský arcibiskup, ale aj osvietenský učenec a podporovateľ slovenského národného obrodenia Alexander Rudnay zomrel 13. septembra 1831 v Ostrihome.