Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 27. február 2025Meniny má Alexander
< sekcia Slovensko

Pred 30 rokmi bol podpísaný protokol o zrušení Varšavskej zmluvy

Bývalý predseda parlamentu František Mikloško spolu s náčelníkom Generálneho štábu Armády ČR Vlastimilom Pickom na konferencii venovanej 20. výročiu zániku Varšavskej zmluvy v roku 2011. Foto: TASR Bohdan Kopčák

Na základe dokumentu sa zrušila vojenská organizácia a štruktúry tohto vojenského bloku, zatiaľ čo základná politická dohoda zostala ešte v platnosti.

Budapešť/Bratislava 25. februára (TASR) - Ministri zahraničných vecí a obrany šiestich členských štátov Varšavskej zmluvy (VZ) podpísali koncom februára 1991 v Budapešti protokol o zrušení Varšavskej zmluvy – vojenského zoskupenia štátov strednej a východnej Európy. Na základe dokumentu sa zrušila vojenská organizácia a štruktúry tohto vojenského bloku, zatiaľ čo základná politická dohoda zostala ešte v platnosti. Vo štvrtok 25. februára uplynie od podpísania dokumentu 30 rokov.

Šéfovia diplomacií a ministri obrany Bulharska, Československa, Maďarska, Poľska, Rumunska a Sovietskeho zväzu v záverečnom komuniké podpísanom 25. februára 1991 podčiarkli, že každá krajina si má právo zvoliť vojenské spojenectvo, ku ktorému chce patriť a zároveň konštatovali, že rozpustenie Varšavskej zmluvy je "príspevkom k ďalšiemu odbúravaniu vojenského potenciálu v Európe".

Protokol o zrušení Varšavskej zmluvy podpísaný v Budapešti nadobudol účinnosť koncom nasledujúceho mesiaca - 31. marca 1991 - s tým, že o ďalšom osude bloku komunistických krajín by sa malo podľa návrhu československého ministra zahraničných vecí Jiřího Dienstbiera rozhodnúť na nasledujúcej schôdzke v Prahe. Tak sa aj stalo a na zasadaní Politického poradného výboru VZ rozhodli 1. júla 1991 členské krajiny o rozpustení tohto vojenského paktu. Definitívnu bodku za jeho existenciou dal podpis pod protokolom o zrušení Zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci zo 14. mája 1955, teda dokumentom, na základe ktorého Varšavská zmluva vznikla.

Založenie VZ v máji 1955 znamenalo na jednej strane začiatok nového procesu politickej, vojenskej a ekonomickej integrácie štátov sovietskeho bloku v Európe a na strane druhej formálne potvrdilo existenciu dvoch znepriatelených vojenských blokov ako sprievodného javu obdobia studenej vojny.

Osem štátov - Albánsko, Bulharsko, Československo, Maďarsko, Nemecká demokratická republika (NDR), Poľsko, Rumunsko a Sovietsky zväz podpísalo 14. mája 1955 vo Varšave zmluvu o vytvorení o vojenského paktu. Oficiálne išlo o odpoveď na vstup Nemeckej spolkovej republiky (NSR) do NATO (6. mája 1955), v skutočnosti ale predstavoval ďalší stupeň vojenského upevňovania východného bloku pod vedením Moskvy, ktorá získala právo rozmiestniť v členských štátoch svoje jednotky.

Zmluva bola uzatvorená na 20 rokov s automatickým predĺžením o 10 rokov pre štáty, ktoré ju rok pred uplynutím lehoty nevypovedajú. Albánsko sa prestalo na činnosti Varšavskej zmluvy zúčastňovať v roku 1962 a NDR prestala byť členom VZ po opätovnom zjednotení s NSR v roku 1990.

Hoci sa členovia Varšavskej zmluvy zaviazali rešpektovať nezávislosť, suverenitu a nezasahovať do vnútorných záležitostí členského štátu, Sovietsky zväz neváhal použiť VZ ani proti vlastným členom - svojim spojencom. Na prelome októbra a novembra 1956 sovietske vojská brutálne potlačili Maďarské povstanie a v auguste 1968 sa podobná situácia zopakovala v bývalom Československu. Na tejto invázii sa nezúčastnili len vojská Rumunska a Albánska, ktoré na protest proti operácii Varšavskú zmluvu - 13. septembra 1968 - definitívne opustilo.

Prezident dostal návrh na menovanie R. Huliaka na post ministra

Súčasťou personálneho návrhu, ktorý premiér predložil hlave štátu, je aj deklarácia o podpore vlády a jej programového vyhlásenia, ktorú podpísali štyria nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR.

,aktualizované 

- Český futbalový tréner Zdeněk Zeman mal cievnu mozgovú príhodu a leží na jednotke intenzívnej starostlivosti.

- Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) vo štvrtok priznal, že chaos v koalícii pokračuje. V reakcii na personálny návrh na zmenu vo vláde, ktorý premiér vo štvrtok predložil prezidentovi SR Petrovi Pellegrinimu, to uviedol predseda hnutia PS Michal Šimečka.

- Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) vo štvrtok predložil prezidentovi SR Petrovi Pellegrinimu podpisy štyroch nezaradených poslancov okolo Rudolfa Huliaka (nezaradený), čím zabezpečil potrebných 76 hlasov koaličných poslancov a väčšinu v Národnej rade SR.

- Premiér Robert Fico (Smer-SD) odovzdal vo štvrtok prezidentovi SR návrh na personálnu zmenu vo vláde. Jeho súčasťou je aj deklarácia o podpore vlády a jej programového vyhlásenia, ktorú podpísali štyria nezaradení poslanci Národnej rady (NR) SR.

- Väznený vodca zakázanej tureckej Strany kurdských pracujúcich (PKK) Abdullah Öcalan vo štvrtok vyzval na rozpustenie tejto organizácie, ktorá vedie povstanie proti tureckej vláde, a zloženie zbraní.

- Zavedenie 25-percentných ciel na európske výrobky by výrazne zasiahli aj Slovensko, a to najmä v automobilovom priemysle. Z ďalších európskych krajín by mohlo byť najviac ohrozené Írsko, ktorého exporty do USA tvoria až 26 % celkového vývozu. Upozornil na to analytik.

- Veľvyslanci USA, Francúzska, Talianska a Nemecka vo štvrtok v centre Moskvy položili kvety na mieste, kde bol pred desiatimi rokmi zavraždený ruský opozičný politik Boris Nemcov.

- Viac ako polovica pracujúcich ľudí v EÚ si nemôže dovoliť v súčasnosti vykurovanie svojej domácnosti. V porovnaní s rokom 2019 ide o nárast, keďže vtedy si nemohlo dovoliť vykurovanie 44 % zamestnaných osôb. Upozornila na to Konfederácia odborových zväzov.

- Bývalého poľského premiéra Mateusza Morawieckého obvinili vo štvrtok zo zneužitia právomocí a nedbanlivosti v súvislosti s organizovaním korešpondenčných volieb v čase pandémie koronavírusu roku 2020.

- České ministerstvo zdravotníctva prvýkrát v histórii priznalo odškodnenie za následky spôsobené očkovaním.

- Bývalým policajtom Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Branislavovi Dunčkovi a Róbertovi Magulovi zrušili obvinenie v prípade, v ktorom boli zadržaní začiatkom decembra 2024.

- Vládna koalícia by mala mať už zabezpečenú podporu 76 poslancov NRSR. Ako pre TASR uviedol poslanec Roman Michelko (SNS), so skupinou štyroch poslancov okolo nezaradeného poslanca Rudolfa Huliaka by už mal existovať istý typ dohody.

- Zástupcovia Ruska a Spojených štátov sa vo štvrtok stretli v tureckom Istanbule. V tamojšom sídle generálneho konzula USA rokujú od rána o činnosti svojich veľvyslanectiev.

- Poľnohospodári a potravinári z Českej a Slovenskej republiky sa stretli na proteste vo štvrtok na hraničnom priechode Hodonín - Holíč s desiatkami kusov ťažkej poľnohospodárskej techniky.

- Vo veku 95 rokov zomrel v stredu americký oscarový herec Gene Hackman. Jeho telo, ako aj telo jeho manželky objavili v ich dome v meste Santa Fe v štáte Nové Mexiko.

- Na letisku v Mníchove od štvrtka štrajkujú zamestnanci. Štrajk potrvá do piatka (28. 2.) polnoci. V dôsledku štrajku bude zrušená väčšina z 1600 plánovaných letov.

- Pápež František, ktorý bojuje s obojstranným zápalom pľúc, má za sebou ďalšiu pokojnú noc v rímskej nemocnici Gemelli, oznámil vo štvrtok ráno Vatikán.

- Rakúski ľudovci (ÖVP), sociálni demokrati (SPÖ) a liberálna strana NEOS sa dohodli na zostavení koaličnej vlády.

- Dovedna 18 ľudí prišlo o život a ďalších 31 utrpelo zranenia pri stredajšej havárii autobusu na východe Thajska. Informovala o tom tamojšia polícia s tým, že autobus zišiel s cesty a prevrátil sa po tom, čo mu pri jazde z kopca zjavne zlyhali brzdy.

- Vysokopostavený predstaviteľ severokórejskej vládnucej Kórejskej strany práce rokoval s generálnym tajomníkom ruskej vládnucej strany Jednotné Rusko a títo predstavitelia podpísali protokol o rozšírení spolupráce medzi ich stranami.