Bratislava 12. decembra (TASR) – Hoci sa spoločný štát Čechov a Slovákov pred 28 rokmi rozpadol, viedla sa od Novembra '89 intenzívna politická diskusia o jeho podobe. Jej súčasťou bola aj dohoda o rozdelení kompetencií medzi federáciou a oboma republikami – Slovenskou a Českou. Kompetenčný zákon (alebo tiež ústavný zákon 556/1990 Zb., ktorým sa mení ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii) prijal federálny parlament 12. decembra 1990. Od tohto historického kroku uplynie 30 rokov.

"Zdeněk Jičínský, ktorý bol predsedom Snemovne ľudu a podpredsedom Federálneho zhromaždenia mi potom povedal – Františku, uvedom si, že kompetenčným zákonom sa Česi dostali na hranicu svojich možností. Ďalej už nemôžeme ísť. A ja som mu povedal – Zdeňku, ale to je katastrofa, lebo my ešte len začíname," spomína na toto obdobie František Mikloško, ktorý bol v tom čase predsedom slovenského parlamentu (Slovenskej národnej rady, SNR).

Napätie do vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi, resp. ich politickými reprezentantmi vniesla už na začiatku roka 1990 tzv. pomlčková vojna, teda spor o podobu názvu spoločného česko-slovenského štátu. Ten až na druhý pokus schválilo 20. apríla 1990 Federálne zhromaždenie (FZ) v kompromisnej podobe: Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR).

Na Slovensku tiež rozvírilo vášne schvaľovanie jazykového zákona na jeseň roku 1990. Prívrženci tzv. matičného návrhu organizovali početné demonštrácie a v týchto národne orientovaných politických smeroch čoraz silnejšie zaznievala požiadavka na zvrchovanosť či úplnú samostatnosť Slovenska.

Diskusiu o podobe vzťahov medzi republikami a federáciou, otvorili vlády, ktoré vzišli z prvých slobodných volieb v júni 1990. Už 9. júla 1990 sa premiéri oboch republík Petr Pithart (ČR) a Vladimír Mečiar (SR) sa stretli v Luhačoviciach. Rokovanie zástupcov vlád ČR, SR aj ČSFR pokračovalo 8. a 9. augusta 1990 v Trenčianskych Tepliciach, kde slovenská delegácia navrhla čo najväčší prenos kompetencií na republiky, pričom na federálnej úrovni by ostala iba obrana, zahraničná politika, či menová a hospodárska politika.

Séria rokovaní pokračovala na jeseň. Zrodil sa návrh kompetenčného zákona, ktorý mal zmeniť dovtedy platný zákon o federácii ešte z roku 1968. Návrh odsúhlasila slovenská vláda (6. novembra), česká (7. novembra) aj federálna (15. novembra). Český parlament však do návrhu vniesol aj svoje vlastné predstavy a požiadavky, takže sa na pôde FZ ocitli dve verzie.

Tesne pred decembrovým rokovaním o kompetenčnom zákone priletela do Prahy slovenská delegácia a premiér Mečiar. Zaznela hrozba, že ak kompetenčný zákon nebude prijatý, alebo bude prijatý v nevyhovujúcej podobe, slovenská strana podnikne jednostranné kroky - teda vyhlási zvrchovanosť slovenských zákonov nad federálnymi.

"O tom ale nikto nevedel, Mečiar to vyslovil v Prahe a to boli tie jeho nápady, ktoré púšťal," uviedol František Mikloško, ktorý tiež viedol rokovania o podobe kompetenčného zákona v rozhodujúcej záverečnej fáze v Hrzánskom paláci v Prahe – a práve tu sa podarilo dospieť ku konsenzu.

Český premiér Petr Pithart zareagoval na situáciu vo verejnom vystúpení, v ktorom odmietol akýkoľvek nátlak aj ultimáta na adresu federálneho parlamentu. "Aj naďalej si myslím, že rozhodnutie o tom, ako bude prijatý alebo neprijatý návrh oboch národných rád vo Federálnom zhromaždení je celkom v jeho kompetencii a odmietli sme zaujať akýkoľvek postoj, ktorý by sa mohol podobať, hoci len vzdialene, ultimátu," povedal vtedy Pithart.

V úvode rokovania 10. decembra 1990 vystúpil na pôde parlamentu aj prezident Václav Havel, ktorý upozornil na hrozbu ústavnej krízy. Predložil svoje návrhy na jej riešenie: Zriadenie ústavného súdu, a tiež uzákonenie inštitútu referenda.

Predseda FZ Alexander Dubček však avizoval, že prijatie kompetenčného zákona je na dobrej ceste: "Podľa informácií, ktoré máme, dopracováva sa teraz tento ústavný zákon do tej formy, že i keď je tu niekoľko doplňovacích alebo pozmeňovacích návrhov, nachádza sa konsenzus, čo je veľmi dobrý predpoklad, aby Federálne zhromaždenie i tento významný ústavný zákon prijalo."

Napokon sa tak 12. decembra 1990 stalo. Svoj sľub, že po prijatí kompetenčného zákona budú poslanci odmenení bryndzovými haluškami, naplnil František Mikloško pre nedostatok času o čosi neskôr. "Na začiatku roku 1991, keď sme prijímali ústavný zákon o ľudských právach, rozdávali sme po hlasovaní halušky – priniesli sme zemiaky, bryndzu aj borovičku," zaspomínal si Mikloško.