Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Slovensko

Pred 30 rokmi havarovalo auto, v ktorom sedel Alexander Dubček

Na sn. havarované auto Alexandra Dubčeka vyťahujú po autonehode z priekopy. Pri preverovaní prípadu okolností dopravnej nehody, pri ktorej došlo k vážnym zraneniam bývalého predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR Alexandra Dubčeka, neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali záver, že úmrtie A. Dubčeka spôsobil trestný čin vraždy. Foto: TASR/ČTK

Priebeh rekonvalescencie sa však 17. septembra 1992 zhoršil a v ďalších dňoch sa objavili komplikácie.

Humpolec/Bratislava 1. septembra (TASR) - V deň, keď Alexander Dubček sedel v služobnom BMW a vodič ho viezol do Prahy pršalo. Na mokrej diaľnici neďaleko Humpolca služobné auto havarovalo. Pri nehode utrpel vtedajší predseda Sociálnodemokratickej strany Slovenska (SDSS) a poslanec Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ale aj najznámejší slovenský politik a líder obrodného procesu z roku 1968 známeho ako Pražská jar, vážne zranenia, ktorým o dva mesiace podľahol. Od tragickej havárie uplynie vo štvrtok 1. septembra 30 rokov.

Nehoda sa stala 1. septembra 1992 o 9.25 h predpoludním, zhodou okolností v deň, keď poslanci Slovenskej národnej rady schválili vo večerných hodinách znenie Ústavy SR. Služobné BMW na 88. kilometri mokrej diaľnice pri Humpolci dostalo pri vysokej rýchlosti šmyk a preletelo cez zvodidlá. Dubček sedel na zadnom sedadle bez zapnutého bezpečnostného pásu.
Alexander Dubček
Foto: TASR/Vladimír Benko

Keď prišla na miesto nehody záchranka, bývalý predseda federálneho parlamentu sa nachádzal niekoľko metrov od havarovaného vozidla, bol ťažko zranený, ale pri vedomí. Šofér služobného auta mal ľahšie zranenia.

Alexander Dubček utrpel ťažké zranenia chrbtice a hrudníka. Previezli ho najskôr do nemocnice v Humpolci, neskôr helikoptérou na ARO pražskej Nemocnice Na Homolce. Pre trieštivú zlomeninu bedrových stavcov ho na druhý deň operovali. Jeho stav bol vážny, ale stabilizovaný.

Priebeh rekonvalescencie sa však 17. septembra 1992 zhoršil a v ďalších dňoch sa objavili komplikácie. Líder Pražskej jari a svetoznámy politik Alexander Dubček zomrel 7. novembra 1992. Hlavnou príčinou smrti bolo zlyhanie srdca, pľúc a obličiek.
Solidaritu s rumunským ľudom, ktorý prežíval občiansku vojnu, prišli 23. decembra 1989 na bratislavské Námestie SNP pokojnou manifestáciou vyjadriť tisíce obyvateľov hlavného mesta SR. Zhromaždenie zorganizovala Verejnosť proti násiliu. Na sn. Ján Budaj (vpravo) a Alexander Dubček (vľavo) medzi manifestujúcimi.
Foto: TASR/Pavel Brenkus

Okolo jeho nehody vzniklo viacero špekulácií. České a slovenské policajné vyšetrovania však potvrdili, že išlo len o dopravnú nehodu. Vyšetrovanie z rokov 1999 a 2000 ukázalo, že auto išlo na úseku s povolenou osemdesiatkou rýchlosťou 114 až 131 kilometrov za hodinu.

"Pri preverovaní prípadu okolností dopravnej nehody, pri ktorej došlo k vážnym zraneniam bývalého predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR Alexandra Dubčeka, neboli zistené skutočnosti, ktoré by potvrdzovali záver, že úmrtie Alexandra Dubčeka spôsobil trestný čin vraždy," uviedol vtedajší generálny riaditeľ sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru (PZ) Slovenskej republiky (SR) Jaroslav Ivor 14. februára 2000.
Gustáv Husák (vľavo) a Alexander Dubček.
Foto: TASR

Zároveň doplnil, že BMW riadil príslušník federálneho PZ. Na zadnom sedadle sedel Alexander Dubček, ktorý si na toto sedadlo presadol pri motoreste Devět křížů, keďže si chcel preštudovať materiály na zasadnutie. Cesta bola riadne plánovaná.

Na základe znaleckých posudkov mal výrazný vplyv na vznik nehody akvaplaning. Súd neskôr uznal vodiča služobného auta vinným z ublíženia na zdraví s následkom smrti a odsúdil ho na 12 mesiacov nepodmienečne.

Tragickú nehodu pripomína na odpočívadle pri Humpolci pamätník. Pri výjazde z parkoviska čerpacej stanice stojí mramorová pamätná tabuľa s bronzovým reliéfom Alexandra Dubčeka, ktorej autorom je sochár Teodor Baník.