Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prvým nepočujúcim na Slovensku, ktorý podstúpil pred 30 rokmi kochleárnu implantáciu, bol 14-ročný chlapec Martin.
Autor TASR
Bratislava 7. júla (TASR) - Na Slovensku sa program kochleárnej implantácie začal rozvíjať od roku 1989 a prvého nepočujúceho pacienta touto metódou operovali 8. júla 1994. V pondelok 8. júla teda uplynie 30 rokov ako na Slovensku prvýkrát vykonali kochleárnu implantáciu.
Kochleárny implantát (KI) je protetická pomôcka určená nielen pre nepočujúcich, ktorí stratili sluch v období, kedy už mali osvojenú reč, ale aj pre deti, ktoré sa s ťažkou poruchou sluchu narodili, alebo ju získali ešte pred ukončením rečového vývinu.
"Program kochleárnej implantácie na Slovensku, resp. v Bratislave sa začal budovať a rozvíjať od roku 1989, päť rokov pred tým, ako sa uskutočnila prvá kochleárna implantácia. Vtedy sa ustanovila pracovná skupina pozostávajúca z chirurga, audiológa, foniatra, logopéda a psychológa a stanovili sa úlohy pre jednotlivých členov," uviedla pre TASR docentka Zuzana Kabátová z bratislavskej Kliniky otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku LFUK, UNB.
Prvým nepočujúcim na Slovensku, ktorý podstúpil pred 30 rokmi kochleárnu implantáciu, bol 14-ročný chlapec Martin. Ten ohluchol po komplikovanom zápale v brušnej dutine. "Aj vďaka kompenzácii jeho hluchoty pomocou kochleárneho implantátu vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde dodnes pôsobí ako vysokoškolský učiteľ," zdôraznila Kabátová.
Samotná kochleárna implantácia je podľa nej dnes už štandardný otomikrochirurgický výkon, kedy sa v celkovej anestézii do vnútorného ucha (slimáka) zavedie elektródový zväzok vnútornej časti implantátu a pomocou neho sa elektricky stimuluje sluchový nerv.
"Kochleárny implantát je určený pre tých pacientov s obojstrannou, ale aj s jednostrannou hluchotou alebo ťažkou poruchou sluchu, ktorým nepomáha načúvací aparát dostatočne porozumieť reči bez odzerania. Sú to deti, ktoré sa narodia s ťažkými poruchami sluchu, deti a dospelí, ktorí stratili sluch z rôznych dôvodov (po úraze, po zápale, po zvukovej traume a podobne), ale aj bez zjavnej príčiny. Podmienkou úspešnej implantácie je funkčný sluchový nerv," vysvetlila Kabátová.
U nepočujúcich, ktorí nemajú žiadne iné pridružené ochorenia a spĺňajú všetky indikačné kritériá na kochleárnu implantáciu možno podľa nej očakávať maximálny efekt, to znamená, že budú počuť a identifikovať zvuky prostredia a rozumieť reč aj bez potreby odzerať. Väčšina týchto pacientov je schopná pomocou implantátu aj telefonovať.
"Na Slovensku je päť pracovísk, kde sa robí kochleárna implantácia. Na Klinike otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku v Bratislave bolo implantovaných 590 pacientov, na ostatných pracoviskách približne 200 pacientov," uviedla pre TASR docentka Zuzana Kabátová.
Kochleárny implantát (KI) je protetická pomôcka určená nielen pre nepočujúcich, ktorí stratili sluch v období, kedy už mali osvojenú reč, ale aj pre deti, ktoré sa s ťažkou poruchou sluchu narodili, alebo ju získali ešte pred ukončením rečového vývinu.
"Program kochleárnej implantácie na Slovensku, resp. v Bratislave sa začal budovať a rozvíjať od roku 1989, päť rokov pred tým, ako sa uskutočnila prvá kochleárna implantácia. Vtedy sa ustanovila pracovná skupina pozostávajúca z chirurga, audiológa, foniatra, logopéda a psychológa a stanovili sa úlohy pre jednotlivých členov," uviedla pre TASR docentka Zuzana Kabátová z bratislavskej Kliniky otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku LFUK, UNB.
Prvým nepočujúcim na Slovensku, ktorý podstúpil pred 30 rokmi kochleárnu implantáciu, bol 14-ročný chlapec Martin. Ten ohluchol po komplikovanom zápale v brušnej dutine. "Aj vďaka kompenzácii jeho hluchoty pomocou kochleárneho implantátu vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde dodnes pôsobí ako vysokoškolský učiteľ," zdôraznila Kabátová.
Samotná kochleárna implantácia je podľa nej dnes už štandardný otomikrochirurgický výkon, kedy sa v celkovej anestézii do vnútorného ucha (slimáka) zavedie elektródový zväzok vnútornej časti implantátu a pomocou neho sa elektricky stimuluje sluchový nerv.
"Kochleárny implantát je určený pre tých pacientov s obojstrannou, ale aj s jednostrannou hluchotou alebo ťažkou poruchou sluchu, ktorým nepomáha načúvací aparát dostatočne porozumieť reči bez odzerania. Sú to deti, ktoré sa narodia s ťažkými poruchami sluchu, deti a dospelí, ktorí stratili sluch z rôznych dôvodov (po úraze, po zápale, po zvukovej traume a podobne), ale aj bez zjavnej príčiny. Podmienkou úspešnej implantácie je funkčný sluchový nerv," vysvetlila Kabátová.
U nepočujúcich, ktorí nemajú žiadne iné pridružené ochorenia a spĺňajú všetky indikačné kritériá na kochleárnu implantáciu možno podľa nej očakávať maximálny efekt, to znamená, že budú počuť a identifikovať zvuky prostredia a rozumieť reč aj bez potreby odzerať. Väčšina týchto pacientov je schopná pomocou implantátu aj telefonovať.
"Na Slovensku je päť pracovísk, kde sa robí kochleárna implantácia. Na Klinike otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku v Bratislave bolo implantovaných 590 pacientov, na ostatných pracoviskách približne 200 pacientov," uviedla pre TASR docentka Zuzana Kabátová.
