Bratislava 13. februára (TASR) – Bol štvrtok 13. februára 1992, keď sa v prednáškovej miestnosti číslo 256 na Českom vysokom učení technickom (ČVUT) v Prahe Československo pripojilo ako 39. krajina sveta na internet.

Prvé pokusy s internetom sa odohrávali už na jeseň 1991, ale práve dátum spred 30 rokov sa oficiálne považuje za počiatok internetu v bývalom Československu. Ako prvé boli pritom na internet pripojené univerzity, konkrétne spomínané ČVUT v Prahe. Pripojenie sa spojazdnilo pomocou prenajatého pevného telefónneho okruhu, ktorý viedol z kampusu ČVUT do výpočtového centra Univerzity Johannesa Keplera v rakúskom Linzi. Pripojeným zariadením bol sálový počítač IBM 4341 s rýchlosťou 9,6 kilobajtu za sekundu (kbit/s).

"Neskôr sa zaviedol internet aj na vtedajšej Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej. Išlo o internet s tzv. pevnou linkou, teda trvalým pripojením, a začali vznikať aj prvé domény s koncovkou .sk. Prvé domácnosti sa začali pripájať na internet asi o tri roky neskôr, tu šlo o tzv. vytáčané pripojenie cez telefónnu linku a zaviedli ho vtedajšie Slovenské telekomunikácie, š. p.," povedal pre TASR pri príležitosti výročia šéfredaktor magazínu touchIT.sk Ondrej Macko.

Podľa jeho slov však bolo v tej dobe veľmi málo dostupného obsahu na internete a toho domáceho, teda zo Slovenska, bolo ešte menej. "Doslova sa nebolo na čo pozerať, skôr to bolo o odbornej komunikácii prostredníctvom mailov. Prvé webové prezentácie boli zamerané na prezentáciu univerzitného sveta, pridala sa aj komerčná ponuka, veľmi aktívne boli od začiatku automobilky. Predchodcom dnešných sociálnych sietí boli komunitné skupiny označované ako BBS," vysvetlil Macko.

Na domáce pripojenie na internet vtedy ľudia potrebovali pevnú telefónnu linku, modem a počítač. Rýchlosť pripojenia bola okolo 11,4 kbit/s, neskôr stúpla až na 56 kbit/s. "Dali sa dokonca použiť dve telefónne linky paralelne a zdvojiť takto rýchlosť pripojenia. To však stálo dvojnásobnú sumu za pripojenie. Na Slovensku určitú dobu platila akcia, že v čase od 19. hodiny večer do šiestej hodiny ráno a počas celých víkendov ste boli pripojení len za jeden impulz, ktorý stál vtedy 2,50 slovenskej koruny. To bola veľmi dobrá ponuka a mnoho ľudí ju využívalo. V tej dobe vzniklo aj dnes stále populárne nočné prezeranie webových stránok," povedal ďalej pre TASR.

Prechod na fakturovanie za prenesený objem dát sa začal používať až neskôr. Pre domácnosti to bola dlho suma výhradne podľa doby pripojenia, a preto bola nízka prepojovacia rýchlosť nevýhodou. Za zázrak bola považovaná tzv. ADSL linka s rýchlosťou 128 kbit/s, stále to bolo však vytáčané pripojenie.

"Na dnešnú dobu je to ťažko použiteľná rýchlosť pre súčasné multimediálne stránky, ale dá sa s tým žiť. Jeden z prvých ľudí, ktorí mali doma zavedenú pevnú linku, bol vtedajší popularizátor internetu a umelec Jaro Filip," objasnil Macko.

Na rozdiel od dnešnej doby bol internet veľmi bezpečná platforma, netýkali sa ho ani vtedy už rozšírené počítačové vírusy. Tie sa v tej dobe šírili cez diskety. V začiatku bol totiž internet určený skôr pre nadšencov. "To už dnes neplatí, internet má dnes prakticky každý v produktívnom veku. Je to pre nás televízor, spôsob komunikácie, hrania, vzdialenej práce, v obľube sú sociálne siete, nakupovanie cez internet, ale je to aj základ pre novú virtuálnu menu. Aj preto sa internet stal platformou pre kybernetických zločincov. Pritom takáto zločinecká činnosť je mimoriadne výnosná a oveľa ťažšie odhaliteľná," dodal pre TASR Macko.

Podľa neho budúcnosť rozvoja internetu spočíva v tom, že prechádza výrazne na bezdrôtové pripojenie s vysokou rýchlosťou a nízkym oneskorením, napríklad s využitím sietí 5G. "Táto etapa budovania moderných sietí je momentálne na Slovensku v búrlivom rozvoji. Celkovo sa však dá konštatovať, že sme krajinou s rýchlym pripojením na internet v rámci Európy. Najrýchlejší internet je však mimo Európy, príkladom je Južná Kórea. Ďalší vývoj je v tom, že vzniká potreba prenášať cez internet viac ľudských zmyslov. Dnes nie je problém cez internet počuť a vidieť – to sú uši a oči ľudí. S ďalšími zmyslami je to už však náročnejšie – ako preniesť vôňu, pocit, chuť, hmat a podobne? Tu existujú prvé náznaky toho, že sa to dá pomocou špeciálneho nástroja, ktorý prenáša napríklad dotyky rúk aj na diaľku. Sú už aj pokusy s prenášaním vône, záujem majú napríklad kozmetické firmy," zhrnul Macko.

Zdôraznil však, že ako pandémia ukázala, veľmi dôležitá úloha rozvoja použitia internetu je vo vzdelávaní. Ako dodal, to, čo máme k dispozícii v súčasnosti, je neefektívne a nevedie to k cieľu vychovať vzdelanú generáciu. "Priestor na zlepšenie je obrovský a podčiarklo to aj úlohu v zameraní vyučovania informatiky na školách v našej krajine," povedal Macko.