Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prvé ponovembrové voľby sa označovali aj za referendum o predošlom režime, respektíve o definitívnom nástupe demokratického systému.
Autor TASR
Bratislava 8. júna (TASR) - Pred 30 rokmi 8. a 9. júna 1990 mohli slovenskí i českí občania po prvý raz po 44 rokoch slobodne voliť. "Voľby v júni 1990 sa nazývajú ako 'zakladajúce', lebo sa nimi ukončila prvá fáza prechodu od starého nedemokratického režimu po jeho páde. Zároveň mali vytvoriť legitimitu novej vládnej elity," uviedla pre TASR politologička Soňa Szomolányi.
Volebné miestnosti boli otvorené v piatok 8. júna od 14. do 22. hodiny, na druhý deň v sobotu 9. júna mohli občania hlasovať od 7. do 14. hodiny. V pondelok 8. júna teda uplynie 30 rokov, odkedy sa začali prvé slobodné voľby vo vtedajšom Česko-Slovensku.
Prvé ponovembrové voľby sa označovali aj za referendum o predošlom režime, respektíve o definitívnom nástupe demokratického systému. "Voľby sa prezentovali ako referendum, v ktorom si ľudia mali vybrať medzi starým (nedemokratickým) režimom reprezentovaným KSČ (Komunistickou stranou Československa) a režimom novým a demokratickým," uvádza publikácia Česká demokracie po roce 1989: Institucionální základy českého politického systému.
Z tohto pohľadu bol výsledok volieb jasný – predstavoval definitívny rozchod absolútnej väčšiny verejnosti s praxou nedemokratického režimu.
Na voľbách sa zúčastnilo 95,39 percenta voličov, čo je doteraz neprekonaná účasť. V Českej republike zvíťazilo Občanské fórum (OF), ktoré do Snemovne ľudu (SĽ) Federálneho zhromaždenia (FZ) volilo 53,15 percenta voličov a do Snemovne národov (SN) 49,96 percenta.
Na Slovensku vyhralo hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN) – vo voľbách do Slovenskej národnej rady (SNR) získalo 29,34 percenta hlasov, do SĽ FZ až 32,54 a do SN FZ 37,28 percenta.
"Kým v Českej republike išla hlavná deliaca línia medzi nastupujúcou elitou reprezentovanou OF a stúpencami starého režimu v KSČM (Komunistická strana Čiech a Moravy), na Slovensku mala volebná súťaž pluralitnejší charakter. Okrem liberálnodemokratického hnutia VPN už ako kresťanskodemokratická strana nastúpilo sociálne konzervatívne sa profilujúce Kresťanskodemokratické hnutie a v sporoch o štátoprávnu otázku a silnejúcich protimaďarských náladách sa formovala Slovenská národná strana," povedala Szomolányi.
Popri komunistoch pôsobili na Slovensku tri maďarské subjekty – Maďarská nezávislá iniciatíva (MNI) na kandidátke VPN a koalícia Spolužitie-Maďarské kresťanskodemokratické hnutie. Ďalej uspela Strana zelených so ziskom 3,49 percenta a znovuzrodená Demokratická strana (4,39 percenta).
Menším stranám pomohol fakt, že volebný zákon č. 80/1990 Zb. zo 16. marca 1990 stanovil pre voľby do SNR kvórum iba tri percentá. Až od ďalších volieb v roku 1992 platilo päťpercentné kvórum. Slovensko tiež bolo rozdelené na štyri volebné kraje. Prvé volebné obdobie bolo iba dvojročné – zmyslom tohto kroku bolo vytvoriť čas potrebný na kryštalizáciu politickej scény. Až od roku 1992 sa počítalo so štvorročnými volebnými cyklami.
"Sľubujem, že dovediem túto krajinu k slobodným voľbám," povedal prezident Václav Havel 29. decembra 1989 v prejave tesne po svojom zvolení. Júnové voľby 1990 naplnili tento záväzok a uzavreli prechod k demokracii v Československu.
Prvé slobodné parlamentné voľby v Česko-Slovensku od roku 1946 sa konali 8. a 9. júna 1990. Začalo sa tak dvojročné pôsobenie demokraticky a slobodne zvolených inštitúcií - Federálneho zhromaždenia (FZ) a národných parlamentov. Najúspešnejšími politickými subjektmi sa stali hnutia zrodené počas Novembra '89 - v Česku to bolo Občanské fórum (OF) a na Slovensku Verejnosť proti násiliu (VPN).
FZ bolo zložené z dvoch rovnoprávnych snemovní. V Snemovni ľudu (SĽ) sedelo 150 poslancov zvolených v rámci celého Česko-Slovenska. Snemovňu národov (SN) tvorilo 150 poslancov volených na princípe parity - polovica bola volená v ČR a polovica v SR.
Na voľbách sa zúčastnilo 95,39 percenta voličov. Do voličských zoznamov bolo zapísaných 11,176 milióna osôb, z toho 3,622 milióna na Slovensku. Na úrovni FZ museli kandidujúce strany dosiahnuť kvórum päť percent, na vstup do Slovenskej národnej rady (SNR) stačili tri percentá.
Poslanecké mandáty vo FZ získali štyri strany zvolené v ČR a päť strán zvolených v SR.
V Snemovni ľudu FZ ČSFR obsadilo OF so ziskom 53,15 % hlasov 68 kresiel. Komunistická strana Čech a Moravy (KSČM) získala 13,48 % a obsadila 15 kresiel. Deväť mandátov dosiahla Československá strana lidová (ČSL, 8,69 % voličov). Rovnaký počet kresiel obsadilo Hnutí za samosprávnou demokracii - Společnost pre Moravu a Slezsko.
V Snemovni národov FZ ČSFR obsadilo OF 50 kresiel (49,96 %), KSČM získala 12 mandátov (13,80 %), Hnutí za samosprávnou demokracii - Společnost pre Moravu a Slezsko malo sedem poslancov (9,10 %) a ČSL šesť kresiel (8,75 %).
Zo slovenských strán sa do federálneho parlamentu dostali VPN, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Komunistická strana Slovenska (KSS), Slovenská národná strana (SNS) a Koalícia Spolužitie - Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH).
V Snemovni ľudu obsadila VPN 19 kresiel (32,54 %), KDH dosiahlo 11 mandátov (18,98 %), KSS osem kresiel (13,81 %). SNS šesť kresiel (10,96 %) a Spolužitie- MKDH päť kresiel (8,58 %).
Vo voľbách do Snemovne národov FZ ČSFR získalo hnutie VPN 33 kresiel (37,28 %), KDH 14 mandátov (16,66 %), KSS mala 9 poslancov (13,43 %) a Spolužitie-MKDH malo 7 zástupcov (8,49 %).
V prvých slobodných voľbách do Slovenskej národnej rady (SNR) kandidovalo 16 strán.
Najviac, 29,34 percenta voličov, získalo hnutie VPN a v SNR obsadilo 48 kresiel. So ziskom 19,20 % malo KDH 31 poslancov. SNS získala 13,94 % a 22 kresiel, KSS 13,34 % a tiež 22 zástupcov. Spolužitie-MKDH s 8,66 percentami obsadilo 14 kresiel. Demokratická strana (DS) získala 4,39 % a sedem poslancov. Strana zelených (SZ) získala 3,48 percenta a 6 kresiel.
Ustanovujúca schôdza SNR sa konala 26. júna 1990. Poslanci tajným hlasovaním zvolili za predsedu SNR Františka Mikloška (VPN). Za podpredsedov SNR zvolili Ivana Čarnogurského (KDH), Jána Klepáča (KDH), Lászlóa Nagya (VPN-MNI), Milana Zemka (VPN) a Oľgu Keltošovú (DS).
Predsedníctvo SNR 27. júna 1990 vymenovalo slovenskú vládu zloženú zo strán VPN, KDH a DS, ktoré spolu disponovali 86 poslancami. Premiérom sa stal Vladimír Mečiar (VPN).
Volebné miestnosti boli otvorené v piatok 8. júna od 14. do 22. hodiny, na druhý deň v sobotu 9. júna mohli občania hlasovať od 7. do 14. hodiny. V pondelok 8. júna teda uplynie 30 rokov, odkedy sa začali prvé slobodné voľby vo vtedajšom Česko-Slovensku.
Prvé ponovembrové voľby sa označovali aj za referendum o predošlom režime, respektíve o definitívnom nástupe demokratického systému. "Voľby sa prezentovali ako referendum, v ktorom si ľudia mali vybrať medzi starým (nedemokratickým) režimom reprezentovaným KSČ (Komunistickou stranou Československa) a režimom novým a demokratickým," uvádza publikácia Česká demokracie po roce 1989: Institucionální základy českého politického systému.
Z tohto pohľadu bol výsledok volieb jasný – predstavoval definitívny rozchod absolútnej väčšiny verejnosti s praxou nedemokratického režimu.
Na voľbách sa zúčastnilo 95,39 percenta voličov, čo je doteraz neprekonaná účasť. V Českej republike zvíťazilo Občanské fórum (OF), ktoré do Snemovne ľudu (SĽ) Federálneho zhromaždenia (FZ) volilo 53,15 percenta voličov a do Snemovne národov (SN) 49,96 percenta.
Na Slovensku vyhralo hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN) – vo voľbách do Slovenskej národnej rady (SNR) získalo 29,34 percenta hlasov, do SĽ FZ až 32,54 a do SN FZ 37,28 percenta.
"Kým v Českej republike išla hlavná deliaca línia medzi nastupujúcou elitou reprezentovanou OF a stúpencami starého režimu v KSČM (Komunistická strana Čiech a Moravy), na Slovensku mala volebná súťaž pluralitnejší charakter. Okrem liberálnodemokratického hnutia VPN už ako kresťanskodemokratická strana nastúpilo sociálne konzervatívne sa profilujúce Kresťanskodemokratické hnutie a v sporoch o štátoprávnu otázku a silnejúcich protimaďarských náladách sa formovala Slovenská národná strana," povedala Szomolányi.
Popri komunistoch pôsobili na Slovensku tri maďarské subjekty – Maďarská nezávislá iniciatíva (MNI) na kandidátke VPN a koalícia Spolužitie-Maďarské kresťanskodemokratické hnutie. Ďalej uspela Strana zelených so ziskom 3,49 percenta a znovuzrodená Demokratická strana (4,39 percenta).
Menším stranám pomohol fakt, že volebný zákon č. 80/1990 Zb. zo 16. marca 1990 stanovil pre voľby do SNR kvórum iba tri percentá. Až od ďalších volieb v roku 1992 platilo päťpercentné kvórum. Slovensko tiež bolo rozdelené na štyri volebné kraje. Prvé volebné obdobie bolo iba dvojročné – zmyslom tohto kroku bolo vytvoriť čas potrebný na kryštalizáciu politickej scény. Až od roku 1992 sa počítalo so štvorročnými volebnými cyklami.
"Sľubujem, že dovediem túto krajinu k slobodným voľbám," povedal prezident Václav Havel 29. decembra 1989 v prejave tesne po svojom zvolení. Júnové voľby 1990 naplnili tento záväzok a uzavreli prechod k demokracii v Československu.
Výsledky prvých slobodných volieb z roku 1990
Prvé slobodné parlamentné voľby v Česko-Slovensku od roku 1946 sa konali 8. a 9. júna 1990. Začalo sa tak dvojročné pôsobenie demokraticky a slobodne zvolených inštitúcií - Federálneho zhromaždenia (FZ) a národných parlamentov. Najúspešnejšími politickými subjektmi sa stali hnutia zrodené počas Novembra '89 - v Česku to bolo Občanské fórum (OF) a na Slovensku Verejnosť proti násiliu (VPN).
FZ bolo zložené z dvoch rovnoprávnych snemovní. V Snemovni ľudu (SĽ) sedelo 150 poslancov zvolených v rámci celého Česko-Slovenska. Snemovňu národov (SN) tvorilo 150 poslancov volených na princípe parity - polovica bola volená v ČR a polovica v SR.
Na voľbách sa zúčastnilo 95,39 percenta voličov. Do voličských zoznamov bolo zapísaných 11,176 milióna osôb, z toho 3,622 milióna na Slovensku. Na úrovni FZ museli kandidujúce strany dosiahnuť kvórum päť percent, na vstup do Slovenskej národnej rady (SNR) stačili tri percentá.
Poslanecké mandáty vo FZ získali štyri strany zvolené v ČR a päť strán zvolených v SR.
V Snemovni ľudu FZ ČSFR obsadilo OF so ziskom 53,15 % hlasov 68 kresiel. Komunistická strana Čech a Moravy (KSČM) získala 13,48 % a obsadila 15 kresiel. Deväť mandátov dosiahla Československá strana lidová (ČSL, 8,69 % voličov). Rovnaký počet kresiel obsadilo Hnutí za samosprávnou demokracii - Společnost pre Moravu a Slezsko.
V Snemovni národov FZ ČSFR obsadilo OF 50 kresiel (49,96 %), KSČM získala 12 mandátov (13,80 %), Hnutí za samosprávnou demokracii - Společnost pre Moravu a Slezsko malo sedem poslancov (9,10 %) a ČSL šesť kresiel (8,75 %).
Zo slovenských strán sa do federálneho parlamentu dostali VPN, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Komunistická strana Slovenska (KSS), Slovenská národná strana (SNS) a Koalícia Spolužitie - Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH).
V Snemovni ľudu obsadila VPN 19 kresiel (32,54 %), KDH dosiahlo 11 mandátov (18,98 %), KSS osem kresiel (13,81 %). SNS šesť kresiel (10,96 %) a Spolužitie- MKDH päť kresiel (8,58 %).
Vo voľbách do Snemovne národov FZ ČSFR získalo hnutie VPN 33 kresiel (37,28 %), KDH 14 mandátov (16,66 %), KSS mala 9 poslancov (13,43 %) a Spolužitie-MKDH malo 7 zástupcov (8,49 %).
V prvých slobodných voľbách do Slovenskej národnej rady (SNR) kandidovalo 16 strán.
Najviac, 29,34 percenta voličov, získalo hnutie VPN a v SNR obsadilo 48 kresiel. So ziskom 19,20 % malo KDH 31 poslancov. SNS získala 13,94 % a 22 kresiel, KSS 13,34 % a tiež 22 zástupcov. Spolužitie-MKDH s 8,66 percentami obsadilo 14 kresiel. Demokratická strana (DS) získala 4,39 % a sedem poslancov. Strana zelených (SZ) získala 3,48 percenta a 6 kresiel.
Ustanovujúca schôdza SNR sa konala 26. júna 1990. Poslanci tajným hlasovaním zvolili za predsedu SNR Františka Mikloška (VPN). Za podpredsedov SNR zvolili Ivana Čarnogurského (KDH), Jána Klepáča (KDH), Lászlóa Nagya (VPN-MNI), Milana Zemka (VPN) a Oľgu Keltošovú (DS).
Predsedníctvo SNR 27. júna 1990 vymenovalo slovenskú vládu zloženú zo strán VPN, KDH a DS, ktoré spolu disponovali 86 poslancami. Premiérom sa stal Vladimír Mečiar (VPN).
