Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Redaktormi novín Nova Posoniensia boli vzdelanci, ktorí poznali najvýznamnejšie tlačové orgány Európy a sami boli vedecky i publicisticky činní.
Autor TASR
Bratislava 12. marca (TASR) - V prvej polovici 18. storočia začal pravidelne vychádzať týždenník Nova Posoniensia (Bratislavské noviny), ktorý sa stal najstaršími novinami v Uhorsku. Ich vydavateľom a jedným z redaktorov bol slovenský polyhistor, rektor bratislavského evanjelického lýcea Matej Bel, člen mnohých akadémií a učených spoločností. V piatok 12. marca uplynie od vydania prvého čísla novín 300 rokov.
Matej Bel sa rozhodol vydávať týždenník Nova Posoniensia s najbližšími spolupracovníkmi Matejom Marthom a Viliamom Frigyes Beerom aj preto, lebo popri prinášaní informácií o dianí v meste, v krajine i vo svete, vnímali noviny ako pedagogický nástroj, ktorý mal študentom pomôcť zlepšiť si latinskú gramatiku a štylistiku.
Belova myšlienka využiť noviny ako vhodný pedagogický prostriedok nebola nová. Už v druhej polovici 17. storočia riaditeľ gymnázia v Nemecku Christian Weiss vo svojom diele Schediasma curiosum de lectione Novellarum tvrdil, že noviny sa môžu stať dobrým výchovným prostriedkom, pričom odporúčal študentom, aby diskutovali o tom, čo sa v nich dočítali. A o storočie neskôr, panovníčka Mária Terézia vo svojom výnose Ratio educationis z roku 1777 žiadala, aby sa do rozvrhu vyšších škôl zaradilo týždenne dve hodiny čítania novín – a to ako povinný predmet.
Prvé číslo novín Nova Posoniensia vyšlo v Bratislave 12. marca 1721. Vychádzali do septembra 1722. Posledné známe vydanie týždenníka, ktorý vychádzal v latinčine, pochádza z 10. septembra 1722.
Noviny mali bohaté predovšetkým zahraničné spravodajstvo, keď asi iba jednu desatinu tvorili domáce správy, týkajúce sa najmä Bratislavy. Značnú časť správ zo sveta preberali tvorcovia z inojazyčných novín. Veľkú pozornosť venovali vojenským akciám v Európe, mierovým rokovaniam ruského cára so Švédmi, vedeckým expedíciám. Veľmi cenná bola príloha novín Syllabus rerum memorabilium (Prehľad pamätihodností), ktorá vychádzala raz za mesiac.
Redaktormi novín Nova Posoniensia boli vzdelanci, ktorí poznali najvýznamnejšie tlačové orgány Európy a sami boli vedecky i publicisticky činní. Navyše sa im podarilo získať za spolupracovníkov popredných vzdelancov žijúcich na Slovensku. Čiže, Matej Bel a jeho spolupracovníci dokázali noviny prispôsobiť európskym požiadavkám.
Aj preto sa vydávanie novín Nova Posoniensia, ktoré sa tlačili v tlačiarni Jána Pavla Royera vo všeobecnosti označuje za priekopnícky novinársky počin, ktorý sa stal vzorom pre neskoršie vychádzajúce noviny v latinčine, ale aj v nemčine a v maďarčine.
Matej Bel sa rozhodol vydávať týždenník Nova Posoniensia s najbližšími spolupracovníkmi Matejom Marthom a Viliamom Frigyes Beerom aj preto, lebo popri prinášaní informácií o dianí v meste, v krajine i vo svete, vnímali noviny ako pedagogický nástroj, ktorý mal študentom pomôcť zlepšiť si latinskú gramatiku a štylistiku.
Belova myšlienka využiť noviny ako vhodný pedagogický prostriedok nebola nová. Už v druhej polovici 17. storočia riaditeľ gymnázia v Nemecku Christian Weiss vo svojom diele Schediasma curiosum de lectione Novellarum tvrdil, že noviny sa môžu stať dobrým výchovným prostriedkom, pričom odporúčal študentom, aby diskutovali o tom, čo sa v nich dočítali. A o storočie neskôr, panovníčka Mária Terézia vo svojom výnose Ratio educationis z roku 1777 žiadala, aby sa do rozvrhu vyšších škôl zaradilo týždenne dve hodiny čítania novín – a to ako povinný predmet.
Prvé číslo novín Nova Posoniensia vyšlo v Bratislave 12. marca 1721. Vychádzali do septembra 1722. Posledné známe vydanie týždenníka, ktorý vychádzal v latinčine, pochádza z 10. septembra 1722.
Noviny mali bohaté predovšetkým zahraničné spravodajstvo, keď asi iba jednu desatinu tvorili domáce správy, týkajúce sa najmä Bratislavy. Značnú časť správ zo sveta preberali tvorcovia z inojazyčných novín. Veľkú pozornosť venovali vojenským akciám v Európe, mierovým rokovaniam ruského cára so Švédmi, vedeckým expedíciám. Veľmi cenná bola príloha novín Syllabus rerum memorabilium (Prehľad pamätihodností), ktorá vychádzala raz za mesiac.
Redaktormi novín Nova Posoniensia boli vzdelanci, ktorí poznali najvýznamnejšie tlačové orgány Európy a sami boli vedecky i publicisticky činní. Navyše sa im podarilo získať za spolupracovníkov popredných vzdelancov žijúcich na Slovensku. Čiže, Matej Bel a jeho spolupracovníci dokázali noviny prispôsobiť európskym požiadavkám.
Aj preto sa vydávanie novín Nova Posoniensia, ktoré sa tlačili v tlačiarni Jána Pavla Royera vo všeobecnosti označuje za priekopnícky novinársky počin, ktorý sa stal vzorom pre neskoršie vychádzajúce noviny v latinčine, ale aj v nemčine a v maďarčine.
