Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po Dubčekovej rezignácii bola na zasadaní ÚV KSČ 29. - 30. mája 1969 prijatá Realizačná smernica májového pléna ÚV KSČ.
Autor TASR
Bratislava 17. apríla (TASR) - Reformné úsilie v socialistickom Československu z roku 1968, na čele ktorého stál Alexander Dubček, rázne potlačila invázia vojsk Varšavskej zmluvy z 21. augusta 1968. Inváziou sa začal v Československej socialistickej republiky (ČSSR) proces tzv. normalizácie a jednou z prvých udalostí tohto procesu bola rezignácia Alexandra Dubčeka na funkciu prvého tajomníka Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Československa (KSČ).
V stredu 17. apríla uplynie 55 rokov ako Dubčeka na čele KSČ vystriedal Gustáv Husák.
"V širšom slova zmysle sa normalizácia vo vtedajšej ČSSR začala už 21. augusta 1968 inváziou vojsk Varšavskej zmluvy a plnením záverov Moskovského protokolu, prijatého na rokovaní delegácii ZSSR a ČSSR 26. – 28. augusta 1968. Avšak v rámci tzv. ústupových bojov, ako ich charakterizoval sám Alexander Dubček, ktoré mali za cieľ uchovať aspoň najdôležitejšie postuláty reformy socializmu v ČSSR, sa dialo všeličo, čo stále pripomínalo situáciu pred 21. augustom 1968. Preto vedenie KSSZ a ZSSR pristúpilo v polovici apríla 1969 k razantnému kroku - výmene na poste prvého tajomníka ÚV KSČ, keď Dubčeka vystriedal Husák," uviedol pre TASR historik Stanislav Sikora, bývalý vedecký pracovník Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Alexander Dubček sa prvým tajomníkom ÚV KSČ stal začiatkom januára 1968. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy bol spolu s ďalšími najvyššími predstaviteľmi ČSSR internovaný a prevezený do Moskvy. Tu sa zástupcovia československej delegácie zúčastnili na rokovaní so sovietskym vedením a v atmosfére silného nátlaku československí predstavitelia podpísali Moskovský protokol, písomný súhlas s pobytom intervenčných vojsk. Aj napriek tomuto vývoju reformné sily okolo Dubčeka ešte prevládali. Pre vedenie Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) bolo preto neprijateľné, aby Dubček stál na čele KSČ.
Ako zámienku na výmenu Dubčeka využili podľa Sikoru aj demonštrácie, ktoré v ČSSR vypukli po dvoch víťazstvách československých hokejistov nad sovietskymi na majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji v Štokholme koncom marca 1969. "Hokejová kríza" totiž opäť vrátila situáciu v Československu do pozornosti svetových médií. V tejto situácii vyvinuli dogmatici a tzv. realisti vo vedení KSČ nátlak na Dubčeka, aby odstúpil. Ten napokon 17. apríla 1969 počas aprílového zasadania ÚV KSČ rezignoval a nahradil ho Husák.
"Z tohto hľadiska je paradoxné ale aj charakteristické to, že Gustáv Husák bol pred 21. augustom 1968 akýmsi neformálnym vodcom slovenských reformných komunistov, i keď sa oveľa viac ako o skutočnú demokratizáciu politického systému orientoval na dosiahnutie federatívneho štátoprávneho usporiadania ČSSR. Ako účastník moskovských rokovaní koncom augusta 1968 okupáciu najprv odmietol, no potom už robil všetko pre to, aby sa sovietskemu vedeniu zapáčil. Spolu s Ludvíkom Svobodom založili platformu tzv. realistov, ochotných akceptovať sovietske požiadavky. Predseda Rady ministrov ZSSR Alexej Kosygin dokonca tajomníkovi ÚV KSČ Zděnkovi Mlynářovi povedal: Súdruh Husák je schopný súdruh a výborný komunista. My sme ho osobne nepoznali, ale veľmi dobre na nás zapôsobil," vysvetlil historik.
Hneď po návrate z Moskvy sa Husák stal prvým tajomníkom ÚV Komunistickej strany Slovenska (KSS) a tým aj členom Predsedníctva ÚV KSČ a mal podľa historika množstvo príležitostí presvedčiť sovietske vedenie o tom, že práve on je ten muž, ktorý najlepšie zabezpečí záujmy ZSSR v ČSSR. Vzťahy medzi Dubčekom a Husákom však neboli podľa Sikoru nikdy dobré.
"Štartom k takejto kvalite ich vzťahov boli udalosti, ku ktorým došlo ešte v druhej polovici marca 1964, po bratislavskej mestskej konferencii KSS, na ktorej Husák ostro kritizoval stav a metódy budovania socializmu v ČSSR. Dubček, ktorý mal vtedy veľmi napäté vzťahy s vtedajším prvým tajomníkom ÚV KSČ Antonínom Novotným, vyhlásil: Husák nám podrazil nohy a do politiky sa viacej nevráti. Bol to tiež Dubček a jeho stúpenci, ktorí zabránili, aby bol Husák kooptovaný do ÚV KSS na zasadaní tohto straníckeho orgánu 22. - 23. januára 1968," uviedol historik.
Husák však podľa neho na zjazde KSS 26. – 28. augusta 1968, aby bol zvolený za prvého tajomníka ÚV KSS, so sebazaprením vyhlásil: "Ja stojím plne za Dubčekovou koncepciou, ja som bol pri jej tvorbe, ja ho budem plne podporovať alebo s ním budem stáť, alebo s ním odídem."
Po svojom zvolení za prvého tajomníka ÚV KSS už Husák podľa Sikoru intenzívne torpédoval Dubčekove ústupové boje, významne sa zaslúžil o jeho odvolanie z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ a neskôr aj o jeho odvolanie z funkcie predsedu Federálneho zhromaždenia ČSSR. A stál aj za jeho vylúčením z KSČ v roku 1970.
Po Dubčekovej rezignácii bola na zasadaní ÚV KSČ 29. - 30. mája 1969 prijatá Realizačná smernica májového pléna ÚV KSČ, ktorej uplatňovanie v praxi znamenalo podľa Stanislava Sikoru návrat hlboko pred rok 1968 vo všetkých oblastiach politického, ekonomického a verejného života.
V stredu 17. apríla uplynie 55 rokov ako Dubčeka na čele KSČ vystriedal Gustáv Husák.
"V širšom slova zmysle sa normalizácia vo vtedajšej ČSSR začala už 21. augusta 1968 inváziou vojsk Varšavskej zmluvy a plnením záverov Moskovského protokolu, prijatého na rokovaní delegácii ZSSR a ČSSR 26. – 28. augusta 1968. Avšak v rámci tzv. ústupových bojov, ako ich charakterizoval sám Alexander Dubček, ktoré mali za cieľ uchovať aspoň najdôležitejšie postuláty reformy socializmu v ČSSR, sa dialo všeličo, čo stále pripomínalo situáciu pred 21. augustom 1968. Preto vedenie KSSZ a ZSSR pristúpilo v polovici apríla 1969 k razantnému kroku - výmene na poste prvého tajomníka ÚV KSČ, keď Dubčeka vystriedal Husák," uviedol pre TASR historik Stanislav Sikora, bývalý vedecký pracovník Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Alexander Dubček sa prvým tajomníkom ÚV KSČ stal začiatkom januára 1968. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy bol spolu s ďalšími najvyššími predstaviteľmi ČSSR internovaný a prevezený do Moskvy. Tu sa zástupcovia československej delegácie zúčastnili na rokovaní so sovietskym vedením a v atmosfére silného nátlaku československí predstavitelia podpísali Moskovský protokol, písomný súhlas s pobytom intervenčných vojsk. Aj napriek tomuto vývoju reformné sily okolo Dubčeka ešte prevládali. Pre vedenie Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) bolo preto neprijateľné, aby Dubček stál na čele KSČ.
Ako zámienku na výmenu Dubčeka využili podľa Sikoru aj demonštrácie, ktoré v ČSSR vypukli po dvoch víťazstvách československých hokejistov nad sovietskymi na majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji v Štokholme koncom marca 1969. "Hokejová kríza" totiž opäť vrátila situáciu v Československu do pozornosti svetových médií. V tejto situácii vyvinuli dogmatici a tzv. realisti vo vedení KSČ nátlak na Dubčeka, aby odstúpil. Ten napokon 17. apríla 1969 počas aprílového zasadania ÚV KSČ rezignoval a nahradil ho Husák.
"Z tohto hľadiska je paradoxné ale aj charakteristické to, že Gustáv Husák bol pred 21. augustom 1968 akýmsi neformálnym vodcom slovenských reformných komunistov, i keď sa oveľa viac ako o skutočnú demokratizáciu politického systému orientoval na dosiahnutie federatívneho štátoprávneho usporiadania ČSSR. Ako účastník moskovských rokovaní koncom augusta 1968 okupáciu najprv odmietol, no potom už robil všetko pre to, aby sa sovietskemu vedeniu zapáčil. Spolu s Ludvíkom Svobodom založili platformu tzv. realistov, ochotných akceptovať sovietske požiadavky. Predseda Rady ministrov ZSSR Alexej Kosygin dokonca tajomníkovi ÚV KSČ Zděnkovi Mlynářovi povedal: Súdruh Husák je schopný súdruh a výborný komunista. My sme ho osobne nepoznali, ale veľmi dobre na nás zapôsobil," vysvetlil historik.
Hneď po návrate z Moskvy sa Husák stal prvým tajomníkom ÚV Komunistickej strany Slovenska (KSS) a tým aj členom Predsedníctva ÚV KSČ a mal podľa historika množstvo príležitostí presvedčiť sovietske vedenie o tom, že práve on je ten muž, ktorý najlepšie zabezpečí záujmy ZSSR v ČSSR. Vzťahy medzi Dubčekom a Husákom však neboli podľa Sikoru nikdy dobré.
"Štartom k takejto kvalite ich vzťahov boli udalosti, ku ktorým došlo ešte v druhej polovici marca 1964, po bratislavskej mestskej konferencii KSS, na ktorej Husák ostro kritizoval stav a metódy budovania socializmu v ČSSR. Dubček, ktorý mal vtedy veľmi napäté vzťahy s vtedajším prvým tajomníkom ÚV KSČ Antonínom Novotným, vyhlásil: Husák nám podrazil nohy a do politiky sa viacej nevráti. Bol to tiež Dubček a jeho stúpenci, ktorí zabránili, aby bol Husák kooptovaný do ÚV KSS na zasadaní tohto straníckeho orgánu 22. - 23. januára 1968," uviedol historik.
Husák však podľa neho na zjazde KSS 26. – 28. augusta 1968, aby bol zvolený za prvého tajomníka ÚV KSS, so sebazaprením vyhlásil: "Ja stojím plne za Dubčekovou koncepciou, ja som bol pri jej tvorbe, ja ho budem plne podporovať alebo s ním budem stáť, alebo s ním odídem."
Po svojom zvolení za prvého tajomníka ÚV KSS už Husák podľa Sikoru intenzívne torpédoval Dubčekove ústupové boje, významne sa zaslúžil o jeho odvolanie z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ a neskôr aj o jeho odvolanie z funkcie predsedu Federálneho zhromaždenia ČSSR. A stál aj za jeho vylúčením z KSČ v roku 1970.
Po Dubčekovej rezignácii bola na zasadaní ÚV KSČ 29. - 30. mája 1969 prijatá Realizačná smernica májového pléna ÚV KSČ, ktorej uplatňovanie v praxi znamenalo podľa Stanislava Sikoru návrat hlboko pred rok 1968 vo všetkých oblastiach politického, ekonomického a verejného života.
