Stoličný Belehrad/Bratislava 29. marca (TASR) - V Bratislave založil v roku 1465 Universitas Istropolitana a o 15 rokov neskôr položil v Pešti základy ďalšej univerzity. Počas jeho vlády došlo k ekonomickému a kultúrnemu rozkvetu Uhorska. Bojoval s českým kráľom Jiřím z Poděbrad a rímskym cisárom a nemeckým kráľom Fridrichom III. Dobyl Sliezsko, Lužice i Moravu, kde sa dal korunovať za českého kráľa (ako protikráľ). Po dobytí Dolného Rakúska si za svoje sídlo zvolil Viedeň.

Dnes (29. marca) uplynie 560 rokov od korunovácie svätoštefánskou korunou Mateja I. Korvína za uhorského kráľa.

Ceremónia sa odohrala 29. marca 1464 v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár) - až do roku 1543, keď mesto obsadili Turci, to bolo tradičné miesto korunovácie uhorských kráľov. Mateja I. Korvína korunoval ostrihomský arcibiskup. Na túto udalosť však musel čakať šesť rokov. Za uhorského kráľa ho totiž zvolili už 24. januára 1458 v Pešti.

Absenciu korunovácie si Korvín už predtým symbolicky vynahradil slávnostným vjazdom do Budína v roku 1458, ktorým demonštroval prevzatie moci v krajine. Prejavilo sa to aj zmenou titulovania panovníka – zatiaľ čo dovtedy sa tituloval ako rex electus, teda zvolený kráľ, po ceremoniálnom prevzatí moci už zdôrazňoval tradičný kráľovský status, teda dei gratia rex (kráľ z Božej milosti).

Až korunovácia však pre Korvína znamenala ukončenie procesu vlastnej legitimizácie a vyjadrovala nespochybniteľnosť jeho vlády v krajine.

Matej Korvín bol uhorským kráľom v rokoch 1458 - 1490, od roku 1486 rakúsky vojvoda a od roku 1469 si nárokoval aj na titul českého kráľa. Narodil sa 23. februára 1443 v Kluži.

Panovníkom sa stal vďaka podpore strednej a nižšej šľachty, ako aj silnej huňadyovskej ligy. Kráľ Matej Korvín totiž z rodu Huňadyovcov pochádzal.

Jeho matkou bola dolnouhorská šľachtičná Alžbeta Siládiová. Otec, Ján Huňady, jeden z najbohatších veľmožov v Uhorsku, pochádzal zo sedmohradského rodu a bol niekoľkonásobným víťazom v bitkách s Turkami. Spolu so starším bratom Ladislavom sa vďaka otcovmu postaveniu od malička pohyboval v prostredí najvyššej uhorskej šľachty. Po otcovej smrti ho spolu s bratom zajali, Ladislava popravili, Matej len o vlások unikol trestu smrti.

V mladosti získal nevšedné vzdelanie a rozsiahle jazykové znalosti. Jeho prvou manželkou bola Katarína, dcéra českého kráľa Juraja Poděbradského. Ako 33-ročný sa druhý raz oženil s Beatrix Aragónskou, dcérou neapolského kráľa.

Kráľ Matej Korvín bol renesančným panovníkom. Patrí medzi najpozoruhodnejšie osobnosti uhorských dejín. Je opradený mnohými povesťami a bol jedným z mála uhorských panovníkov, ktorý sa zachoval v pamäti slovenského poddaného ľudu ako dobrý kráľ. Známe je najmä príslovie: "Zomrel kráľ Matej, zomrela spravodlivosť."

Bol panovník pevnej ruky, cieľavedomý s veľkými plánmi. Charakterizujú ho ako kráľa pohotového, bystrého s vycibreným jazykom a pamäťou, ktorú si neustále cvičil.

Likvidoval bratrícke skupiny na Slovensku. V máji 1458 pri Blatnom Potoku porazili kráľovské vojská bratríkov. Posledný bratrícky tábor zničili v roku 1467 pri Veľkých Kostoľanoch. Po likvidácii vnútorného nepriateľa podnikol tri výpravy proti Osmanskej ríši, v ktorých dosiahol iba čiastočné úspechy. Matej Korvín sa viac ako boju proti Turkom zameriaval na výboje, ktorými chcel upevniť a rozšíriť hranice kráľovstva, čo vzbudilo nevôľu susedov, aj viacerých jeho dovtedajších prívržencov.

K rozvoju vzdelanosti počas jeho vlády výrazne prispela aj jeho druhá manželka Beatrix Aragónska, spolu s ktorou vzdelanosť výrazne podporoval. Do krajiny pozývali zahraničných, najmä talianskych umelcov, staviteľov a učencov.

Do uhorského kráľovstva za vlády Mateja Korvína prenikali myšlienky humanizmu a renesancie. Z domácich učencov bol známy Vavrinec Koch z Krompách. Vybudovali slávnu knižnicu Bibliotéku Corvinianu (preklady antických diel), ktorá bola postavená v renesančnom slohu v Budíne.

Keďže panovníkove manželstvá boli bezdetné a nepriniesli mu kráľovského dediča, rozhodol sa priznať nemanželského syna Jána, ktorého mal s rakúskou meštiankou Barbarou Edelpöckovou, za svojho jediného nástupcu na kráľovský trón. Jánovi Korvínovi však stáli v ceste mnohé prekážky, vrátane nepriateľov z jeho najbližšieho okolia a jeho otec zomrel skôr, ako mohol svoje zámery uskutočniť.

Matej Korvín zomrel 6. apríla 1490 vo Viedni na mozgovú mŕtvicu. Po jeho smrti bol za kráľa zvolený Vladislav II. Jagelovský, ktorý bol od roku 1471 českým kráľom. Vladislava zvolili uhorské stavy, ktoré nerešpektovali Matejovu vôľu, aby sa stal kráľom jeho nemanželský syn Ján Korvín.