Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Ústavu pamäti národa (ÚPN) mal byť postup počas Akcie R miernejší ako v prípade mužských reholí a malo sa ísť cestou ich dobrovoľného odsunu.
Autor TASR
Bratislava 28. augusta (TASR) - Akcia R (Rehoľníčky) 28. až 31. augusta 1950 bola namierená proti ženským reholiam. Išlo o násilné sústredenie členiek ženských reholí, ktoré pokračovalo v ďalších etapách až do 70. rokov 20. storočia. V roku 2019 uplynie 69 rokov od začiatku daných udalostí.
Bývalý disident a aktivista tajnej cirkvi na Slovensku do roku 1989 a po Nežnej revolúcii politik František Mikloško pre TASR telefonicky povedal, že "komunistom sa nepodarilo zničiť ženské rehole". Konštatoval, že "rehoľníčky, či už robili v továrňach alebo na poli, nosili habit".
Podľa Ústavu pamäti národa (ÚPN) mal byť postup počas Akcie R miernejší ako v prípade mužských reholí a malo sa ísť cestou ich "dobrovoľného" odsunu. Len v prípade, ak by rehoľníčky kládli odpor, sa mala použiť pomoc bezpečnostných orgánov.
Samotná Akcia R sa začala 29. augusta 1950 o 8.00 h ráno. Počas akcie došlo približne na 15 miestach na Slovensku k väčším zhromaždeniam občanov, ktorí nesúhlasili s likvidáciou rehoľných komunít. Na viacerých miestach ľudia obsadili kláštory a nedovolili rehoľníčky odviesť, pričom dochádzalo aj k ostrým konfrontáciám. V tých kláštoroch sa akcia zopakovala v noci za účasti príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti (ZNB), Ľudových milícií a Štátnej bezpečnosti (ŠtB).
Počas Akcie R bolo 28. až 31. augusta 1950 sústredených 1962 rehoľníčok a obsadených 137 objektov. Rehoľníčky boli zhromaždené v 16 sústreďovacích kláštoroch. Ďalších vyše 1600 rehoľných sestier ostalo pracovať v nemocniciach, pretože režim za ne nemohol nájsť adekvátnu náhradu.
Iné rehoľníčky boli zaradené do výroby, asi polovicu z 1962 žien premiestnili do českého pohraničia na prácu v textilnom priemysle.
Pri príležitosti 60. výročia Akcií K a R - násilných zásahov proti reholiam v Československu - zorganizoval 5. až 6. mája 2010 Ústav pamäti národa v spolupráci s Rímskokatolíckou cyrilometodskou bohosloveckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave vedeckú konferenciu s názvom Likvidácia reholí a ich život v ilegalite v rokoch 1950 - 1989.
O prvom otvorenom zásahu dobového socialistického režimu proti ženským reholiam v bývalom Československu, o Akcii R, vypovedá dokumentárny film Pilátova amnestia od rehoľníčky a filmárky Ivy Kúšikovej SSpS. Krátkometrážny dokument obsahuje autentické svedectvá rehoľníčok, ktoré na vlastnej koži prežili vyvážanie zo svojich kláštorov a následné vyhnanstvo napríklad v českom pohraničí.
"Barbarskou nocou", udalosťami v noci z 13. na 14. apríla 1950, keď príslušníci bezpečnostných orgánov vtrhli do 56 mužských kláštorov, rehoľných domov a farských úradov, sa začala Akcia K. Bola zameraná na likvidáciu mužských kláštorov a internáciu rehoľníkov. V tom čase už v Československu mala všetku moc v rukách Komunistická strana Československa, pod ideologickou záštitou ktorej sa akcia uskutočnila.
Rehoľný život sa obnovil po oznámení Generálnej prokuratúry ČSSR z 29. novembra 1968, že neexistuje zákonný podklad, podľa ktorého by bolo možné brániť mu. Jeho reálne oživenie priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989, ktorá znamenala demokratizáciu spoločnosti a koniec totalitnej vládnucej moci Komunistickej strany Československa.
Bývalý disident a aktivista tajnej cirkvi na Slovensku do roku 1989 a po Nežnej revolúcii politik František Mikloško pre TASR telefonicky povedal, že "komunistom sa nepodarilo zničiť ženské rehole". Konštatoval, že "rehoľníčky, či už robili v továrňach alebo na poli, nosili habit".
Podľa Ústavu pamäti národa (ÚPN) mal byť postup počas Akcie R miernejší ako v prípade mužských reholí a malo sa ísť cestou ich "dobrovoľného" odsunu. Len v prípade, ak by rehoľníčky kládli odpor, sa mala použiť pomoc bezpečnostných orgánov.
Samotná Akcia R sa začala 29. augusta 1950 o 8.00 h ráno. Počas akcie došlo približne na 15 miestach na Slovensku k väčším zhromaždeniam občanov, ktorí nesúhlasili s likvidáciou rehoľných komunít. Na viacerých miestach ľudia obsadili kláštory a nedovolili rehoľníčky odviesť, pričom dochádzalo aj k ostrým konfrontáciám. V tých kláštoroch sa akcia zopakovala v noci za účasti príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti (ZNB), Ľudových milícií a Štátnej bezpečnosti (ŠtB).
Počas Akcie R bolo 28. až 31. augusta 1950 sústredených 1962 rehoľníčok a obsadených 137 objektov. Rehoľníčky boli zhromaždené v 16 sústreďovacích kláštoroch. Ďalších vyše 1600 rehoľných sestier ostalo pracovať v nemocniciach, pretože režim za ne nemohol nájsť adekvátnu náhradu.
Iné rehoľníčky boli zaradené do výroby, asi polovicu z 1962 žien premiestnili do českého pohraničia na prácu v textilnom priemysle.
Pri príležitosti 60. výročia Akcií K a R - násilných zásahov proti reholiam v Československu - zorganizoval 5. až 6. mája 2010 Ústav pamäti národa v spolupráci s Rímskokatolíckou cyrilometodskou bohosloveckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave vedeckú konferenciu s názvom Likvidácia reholí a ich život v ilegalite v rokoch 1950 - 1989.
O prvom otvorenom zásahu dobového socialistického režimu proti ženským reholiam v bývalom Československu, o Akcii R, vypovedá dokumentárny film Pilátova amnestia od rehoľníčky a filmárky Ivy Kúšikovej SSpS. Krátkometrážny dokument obsahuje autentické svedectvá rehoľníčok, ktoré na vlastnej koži prežili vyvážanie zo svojich kláštorov a následné vyhnanstvo napríklad v českom pohraničí.
"Barbarskou nocou", udalosťami v noci z 13. na 14. apríla 1950, keď príslušníci bezpečnostných orgánov vtrhli do 56 mužských kláštorov, rehoľných domov a farských úradov, sa začala Akcia K. Bola zameraná na likvidáciu mužských kláštorov a internáciu rehoľníkov. V tom čase už v Československu mala všetku moc v rukách Komunistická strana Československa, pod ideologickou záštitou ktorej sa akcia uskutočnila.
Rehoľný život sa obnovil po oznámení Generálnej prokuratúry ČSSR z 29. novembra 1968, že neexistuje zákonný podklad, podľa ktorého by bolo možné brániť mu. Jeho reálne oživenie priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989, ktorá znamenala demokratizáciu spoločnosti a koniec totalitnej vládnucej moci Komunistickej strany Československa.
