Bratislava 9. júna (TASR) - V nedeľu 9. júna uplynie 75 rokov odvtedy, čo na základe zákona zriadili v Bratislave dve umelecké vysoké školy - Vysokú školu múzických umení (VŠMU) a Vysokú školu výtvarných umení (VŠVU). Išlo o zákon č. 88, ktorý prijala Slovenská národná rada (SNR). Obe školy majú rovnaký dátum vzniku - 9. jún 1949.

VŠMU bola v čase vzniku prvou svojho druhu v histórii slovenského školstva. Zakladatelia školy stáli pred neľahkou výzvou, pretože v krátkom čase mali vzdelať dostatočný počet remeselne zdatných a umelecký vyspelých tvorcov. Divadlá, hudobné telesá, ale aj rozhlas totiž potrebovali kvalitných hercov, spevákov, režisérov, scénografov, hudobníkov a ďalšie umelecké profesie.

Podľa zákona sa plánovali otvoriť štyri študijné odbory: hudobný, dramatický, tanečný a filmový. V roku 1953 sa prvé dva hudobný a dramatický transformovali na dve samostatné fakulty - Hudobnú fakultu VŠMU a Divadelnú fakultu VŠMU.

K legendárnym zakladateľom školy patria prvý rektor VŠMU dirigent a zbormajster Ján Strelec a jeho nástupca herec a divadelný režisér Andrej Bagar. K ďalším umelcom, ktorí sa podieľali na vzniku a rozvoji VŠMU v oblasti divadelného umenia patria napríklad Ján Borodáč, Ján Jamnický, Viliam Záborský, Július Pántik, Karol L. Zachar, Jozef Budský, Oľga Borodáčová, Ctibor Filčík, Ladislav Chudík, kostýmová výtvarníčka Ľudmila Purkyňová, scénický výtvarník Ladislav Vychodil či teatrológovia Ján Boor, Zoltán Rampák, Rudolf Mrlian.

V oblasti hudby to boli zasa skladatelia Alexander Moyzes, Ján Cikker, dirigenti Václav Talich a Ľudovít Rajter, skladatelia Oto Ferenczy, Frico Kafenda, organista Ernest Riegler či huslista Tibor Gašparek.

Filmové profesie sa až do konca roka 1989 študovali na Divadelnej fakulte VŠMU. Filmová a televízna fakulta vznikla až v roku 1990. Veľkú zásluhu na jej založení mal vtedajší rektor VŠMU Miloš Jurkovič. Medzi jej zakladateľov patria scenárista Tibor Vichta, režisér Martin Slivka, scenárista, dramatik a režisér Ondrej Šulaj či kameraman Stanislav Szomolányi.

VŠMU sídli na Ventúrskej ulici, Divadelná a Hudobná fakulta na Zochovej a Filmová a televízna fakulta na Svoradovej ulici. Súčasným rektorom je Martin Šmatlák.

Pôvodná koncepcia VŠVU hovorila o spojení tradičnej výtvarnej akadémie a umeleckopriemyselnej školy. Hoci v prvých rokoch existencie školy sa táto koncepcia ešte nenaplnila, princíp spojenia voľných výtvarných umení a úžitkových disciplín na jednej výtvarnej škole pretrval do súčasnosti.

V prvom akademickom roku 1949/50 sa otvorili dve maliarske školy, ktoré viedli Ján Mudroch a Ľudovít Fulla a dve sochárske školy pod vedením Jozefa Kostku a Fraňa Štefunka. Tie doplnil jeden reštaurátorský ateliér Karla Veselého.

Prvým rektorom školy bol maliar Ján Mudroch, ktorého v 60. rokoch nasledovali Dezider Milly, Ján Želibský, Jozef Kostka a Vincent Hložník. Jadro pedagogického zboru tvorili najmä príslušníci Generácie 1909, ktorí sa na scéne výtvarného umenia etablovali na prelome 30. a 40. rokov minulého storočia. Teoretické predmety zastávali českí historici umenia a estetici ako Jiří Kotalík, Vojtěch Volavka, Zdenka Volavková-Skořepová či Václav Zykmund. Ich zásluhou vznikla v roku 1957 Katedra teoretických predmetov.

Oddelenie architektúry vzniklo v roku 1960, v rámci ktorého došlo k sformovaniu dvoch architektonických škôl reprezentovaných Dušanom Kuzmom a Vojtechom Vilhanom. V roku 1966 vzniklo napríklad oddelenie tvarovania priemyselných výrobkov, čo znamenalo zásadný prienik dizajnu na VŠVU.

Zásadná zmena v histórii VŠVU nastala v revolučnom roku 1989. História školy sa začala písať akoby nanovo, s novými študijnými koncepciami, novými pedagógmi a novoetablovanými aktivitami. Začiatkom 90. rokov vznikla Katedra vizuálnych médií so špecializáciou na fotografiu, Ateliér módy a rovnako aj šperku.

V budove na bratislavskej Drotárskej ceste sa nachádzajú ateliéry VŠVU, ktorá má dnes 14 katedier: Architektonická tvorba, Digitálne umenia, Dizajn, Fotografia a nové médiá, Grafika a iné médiá, Intermédiá, Kabinet kresby, Maliarstvo, Reštaurovanie, Socha, objekt, inštalácia, Teória a dejiny umenia, Textilná tvorba, Úžitkové umenie a Vizuálna komunikácia.

Sídlom rektorátu VŠVU je historický Pálfiovský palác na Hviezdoslavovom námestí. Súčasnou rektorkou je Bohunka Koklesová.





Zdroje: www.vsvu.sk; www.vsmu.sk; Kronika Slovenska 2 - Slovensko v dvadsiatom storočí, Bratislava 1999