Košice/Bratislava 18. januára (TASR) - Východoslovenská metropola Košice si v nedeľu 19. januára pripomenie 80. výročie oslobodenia mesta vojskami 18. armády 4. ukrajinského frontu. Pod velením generála Ivana Jefimoviča Petrova vstúpili osloboditelia do mesta v skorých ranných hodinách, boje si vyžiadali životy približne 3000 sovietskych vojakov.

V tom čase Košice na základe Viedenskej arbitráže z roku 1938 patrili pod horthyovské Maďarsko. Červená armáda oslobodila Košice 19. januára 1945, boli prvým veľkým oslobodeným mestom na území bývalého Československa. Vďaka tomu sa stali nakrátko dočasným sídlom najvyšších štátnych inštitúcií, od 30. januára 1945 sídlom Slovenskej národnej rady a od 3. apríla rezidenciou prezidenta Eduarda Beneša. Na zasadaní 5. apríla 1945 v Župnom dome vyhlásila československá vláda spolu so Slovenskou národnou radou Košický vládny program.

Podľa historických zdrojov oslobodeniu Košíc predchádzalo vyčíňanie maďarskej fašistickej Strany šípových krížov (Nyilaskeresztes párt), tzv. nyilasiovcov. Vyhlásili stanné právo, obyvateľov vyzývali na mobilizáciu. Okupanti začali deštrukčné práce, odvážali zariadenie priemyselných podnikov a elektrárne, dokonca aj električky mestskej dopravy. Od 5. do 17. januára 1945 vykonali niekoľko verejných popráv. Do oslobodenia Košíc nyilasiovci popravili okolo 530 ľudí a vyše 1200 odvliekli do koncentračných táborov smrti. Len máloktorí z nich sa dožili konca vojny.

Keďže Červená armáda stála 12. januára už iba 20 kilometrov od Košíc, začali Nemci a nyilasiovci húfne odchádzať z mesta. Do polnoci 18. januára 1945 opustila Košice bez boja celá nemecká armáda.

Do Košíc vstúpili osloboditelia medzi piatou a šiestou hodinou ráno. Od juhovýchodu prišli jednotky 318. novorossijskej horskej streleckej divízie a takmer súčasne s nimi od juhu aj jednotky 237. pirjatinskej streleckej divízie. Nenarazili na žiadny vojenský odpor.

Už pár hodín po príchode Červenej armády bol vytvorený Revolučný československý národný výbor, ktorý prevzal civilnú správu mesta. Následne dočasná maďarská národná vláda 20. januára 1945 anulovala Viedenské arbitráže, na základe čoho sa Košice opäť stali súčasťou Československa. Predstavitelia Košíc 23. januára vytvorili civilné predstavenstvo mesta s názvom Správna komisia mesta Košíc. Od 30. januára začala z Košíc politicky riadiť oslobodené územie Slovenská národná rada (SNR) - začala budovať správny aparát, zrušila staré bezpečnostné orgány, políciu i žandárstvo a zriadila Verejnú bezpečnosť.

Oslobodenie Košíc malo aj svoje tienisté stránky. Sovietska tajná služba NKVD hľadala špiónov, vojnových zločincov a kolaborantov. Spolupracovala so Správnou komisiou mesta Košíc, ktorá vydala vyhlášku, aby sa všetci muži hlásili v Tyršovej záhrade Sokola. Podľa pamätníkov NKVD poslala stovky civilov ako vojenských zajatcov do pracovných lágrov v ZSSR, niektorých z nich až na Sibír. Tí nemnohí, ktorí sa vrátili späť, mali podlomené zdravie a celoživotnú spomienku na neznesiteľné podmienky v pracovných táboroch.

Košice oslobodzovali aj dvaja muži, ktorých mená sú spojené s novodobou históriou Sovietskeho zväzu. Prvým bol Leonid Brežnev, vtedy hlavný politruk 18. armády, ktorý priniesol do mesta rozhodnutie sovietskej a maďarskej vlády o zrušení Viedenskej arbitráže. Ten druhý, Sergej Gorbačov, otec neskoršieho iniciátora perestrojky Michaila a jediného prezidenta Sovietskeho zväzu, bol ako jeden z vojakov 18. armády zranený počas ťažkých prístupových bojov ku Košiciam.





zdroj: Encyklopédia Slovenska, Veda, Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1979/1982, Slovensko, Dejiny, Obzor, Bratislava 1978