Mníchov/Bratislava 29. septembra (TASR) - Zástupcovia Spojeného kráľovstva, Francúzska, Talianska a Nemecka sa stretli v Mníchove, kde podpísali dokument, ktorý sa do svetových dejín zapísal ako Mníchovská dohoda, Mníchovský diktát alebo aj Mníchovská zrada. Od stretnutia a podpisu dokumentu, ktorý znamenal zánik prvej Československej republiky (ČSR, 1918 - 1938), uplynie v sobotu 29. septembra 80 rokov.

Historici tento dokument, na ktorom sa v Mníchove 29. septembra 1938 dohodli britský premiér Arthur Neville Chamberlain, taliansky fašistický vodca Benito Mussolini, nemecký ríšsky kancelár Adolf Hitler a francúzsky predseda vlády Édouard Daladier, charakterizujú ako dovtedy najväčší prejav politiky appeasementu - politiky ústupkov. O osude vtedajšieho Československa rozhodli títo predstavitelia bez účasti československých zástupcov. Aj preto sa Mníchovská dohoda často charakterizuje slovami "o nás bez nás".

Mníchovská dohoda bola zavŕšením sporu, ktorý sa ťahal od roku 1937. Keď sa Adolf Hitler v roku 1933 stal nemeckým ríšskym kancelárom, sľúbil Nemcom viac životného priestoru. Aj preto obrátil pozornosť na územie Sudet, ktoré bolo podľa medzinárodných dohôd súčasťou vtedajšieho Československa.

Na sudetskom území žila podstatná väčšina československých Nemcov, ktorí v októbri 1937 začali aj vďaka nemeckej propagande prejavovať nespokojnosť. Dva dni po krajskom zjazde Sudetonemeckej strany (SdP) jej predseda Konrad Henlein v liste určenom Hitlerovi vyhlásil, že "po ničom tak vrelo a zo srdca netúži, ako po včlenení Sudet, ale i celých Čiech, Moravy a Sliezska do nemeckej ríše".

Svoju "túžbu" začal Henlein plniť na jar 1938. Koncom marca toho roku ho Hitler inštruoval, aby SdP kládla pražskej vláde také požiadavky, aké sú pre ňu neprijateľné. Henlein to plnil a k dohode medzi československou vládou a henleinovcami nikdy nedošlo. A to i napriek ústupkom, ktoré bol československý kabinet pripravený urobiť.

Československú vládu a prezidenta Edvarda Beneša tlačilo k ústupčivosti voči Henleinovi nielen Nemecko, ale aj Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Britský premiér Chamberlain a francúzsky predseda vlády Daladier nechceli riskovať vojenský konflikt pre Sudety.

Dňa 18. septembra 1938 sa v Londýne stretli predsedovia vlád a ministri zahraničných vecí Spojeného kráľovstva, Francúzska a tiež Československa, ktoré bolo ich formálnym spojencom v pakte Malej dohody. Na základe uznesenia londýnskej porady odovzdali 19. septembra 1938 britský a francúzsky vyslanec československej vláde nótu, v ktorej západné mocnosti ultimatívnou formou žiadali, aby v záujme zachovania mieru v Európe Československo okamžite a bez plebiscitu odstúpilo Nemecku okresy, ktoré obýva viac ako 50 percent Nemcov. V prípade odmietnutia mala byť ČSR označená za príčinu hroziaceho vojnového konfliktu.

Postoj Británie a Francúzska vyvolal v Československu búrlivé protesty obyvateľstva, ktoré viedli k odstúpeniu vlády Milana Hodžu. Dňa 21. septembra 1938 bola vymenovaná nová vláda na čele s generálom Janom Syrovým, ktorá sa rozhodla zabrániť okliešťovaniu krajiny a 23. septembra 1938 nariadila všeobecnú mobilizáciu.

Na tieto udalosti v ČSR reagoval britský premiér Chamberlain posledným pokusom. Vypracoval tzv. plán Zet - plán osobných stretnutí s Hitlerom. Nemecké požiadavky, ktoré z nich vzišli, sa na československej strane nestretli s pochopením. Chamberlain i Daladier preto Hitlera požiadali o štvorstrannú konferenciu.

Stretnutie, na ktorom sa zúčastnil aj taliansky vodca Mussolini, sa konalo 29. - 30. septembra 1938 v Mníchove. Československo pozvané nebolo, jeho zástupcovia diplomat Hubert Masařík a veľvyslanec v Nemecku Vojtěch Mastný čakali na výsledok v mníchovskom hoteli. Kvôli zabráneniu krviprelievania prezident Beneš a Syrového vláda podmienky z Mníchova prijali.

Mníchovská dohoda pripravila Československo o 28.000 kilometrov štvorcových územia, na ktorom žilo 2,8 milióna Nemcov a 800.000 Čechov, ako aj o dôležité priemyselné podniky. Rovnako poklesla obranyschopnosť krajiny. Nemecké vojská obsadili Sudety 1. októbra 1938.

Dohoda z Mníchova obsahovala aj podmienku, že československá vláda musí odstúpiť ďalšie územia Poľsku a Maďarsku. Kabinet premiéra Syrového odstúpil ešte 30. septembra 1938, prezident Beneš abdikoval 5. októbra 1938. Na vedúce miesta sa dostali ľudia naklonení nemeckému vodcovi Hitlerovi.

Európske mocnosti si mysleli, že obetovaním Československa zabránia vypuknutiu vojny. Už onedlho sa ukázalo, aká klamlivá bola táto ich nádej.