Karol Kahoun bol nositeľom mnohých ocenení. V roku 2011 mu Trnavská univerzita udelila čestný titul "doctor honoris causa".
Autor TASR
Bratislava 13. septembra (TASR) - Historik umenia a pedagóg Karol Kahoun sa zaslúžil o rozvoj pamiatkovej starostlivosti na Slovensku a odchoval niekoľko generácií historikov a teoretikov umenia. "Doctor honoris causa doc. PhDr. Karol Kahoun, CSc. bol významným historikom umenia a dlhoročným vysokoškolským pedagógom, ktorého životné dielo je kultúrnej verejnosti známe z mnohých vedeckých, odborných a vedecko-popularizačných publikácií a aktivít," uviedla o historikovi Adriana Récka, historička umenia z Katedry výtvarnej tvorby a výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. V nedeľu 13. septembra by sa Karol Kahoun dožil 90 rokov.
Karol Kahoun sa narodil 13. septembra 1930 v Bolerázi. Po maturite na Štátnom gymnáziu v Trnave študoval dejiny umenia a národopis na Katedre vied o umení Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave. Počas štúdia v rokoch 1952 - 1954 sa pod vedením pedagógov zúčastnil na výskumoch zameraných na prvý súpis pamiatok na Slovensku. "Táto skúsenosť zrejme významne ovplyvnila jeho odborný záujem a zameranie na staršie obdobia dejín umenia, najmä na gotiku. Svoje poznatky o tejto problematike syntetizoval v monografii Gotická sakrálna architektúra na Slovensku," konštatuje Adriana Récka.
Po absolutóriu na FF UK v Bratislave tu začal Karol Kahoun v roku 1954 pôsobiť ako odborný asistent dejín výtvarného umenia. Kandidátsku dizertačnú prácu obhájil v roku 1969, v roku 1979 sa habilitoval v odbore staršie dejiny slovenského a európskeho výtvarného umenia.
Karol Kahoun sa zapísal aj do histórie slovenskej pamiatkovej starostlivosti, bol tiež neúnavným popularizátorom slovenského výtvarného umenia v podobe početných vedeckých a odborných publikácií – kníh, časopiseckých článkov a katalógov, formou kurátorskej prípravy mnohých výstav a tvorbou koncepcie stálych expozícií zameraných na vývoj výtvarného umenia na Slovensku.
Po nežnej revolúcii zastával v rokoch 1989 – 1993 funkciu vedúceho obnovenej Katedry dejín výtvarného umenia FFUK v Bratislave. V rokoch 1995 – 2010 pôsobil na Katedre dejín umenia a kultúry Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity. Počas svojho pôsobenia na oboch univerzitách súhrnne od roku 1954 do roku 2010, čiže 55 rokov, formoval odborné kompetencie viacerých generácií, niekoľko stoviek budúcich historikov a teoretikov umenia.
Odborné zameranie a zázemie ho spájalo aj s manželkou, historičkou umenia Denisou Kahounovou, rodenou Marčišovou, ktorá svoj profesionálny život tiež zasvätila výtvarnému umeniu ako pracovníčka Galéria mesta Bratislavy, Slovenskej národnej galérie v Bratislave a ako vysokoškolský pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty UK v Trnave.
Karol Kahoun bol nositeľom mnohých ocenení: V roku 2005 získal Rad Ľudovíta Štúra II. Triedy, v roku 2010 dostal ocenenie Nositeľ identifikačného kódu Slovenska. V roku 2010 mu udelili pamätnú plaketu a titul čestný občan obce Boleráz. V roku 2011 mu Trnavská univerzita udelila čestný titul "doctor honoris causa".
Bol dlhoročným členom medzinárodnej organizácie výtvarných kritikov (AICA) pri Organizácii Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), v ktorej v období spoločného štátu zastával funkciu podpredsedu jej československej sekcie. V rokoch 1995 až 2005 stál na čele Umeleckohistorickej spoločnosti Slovenska pri Slovenskej akadémii vied, kde inicioval a odborne zastrešil viacero podujatí a publikačných aktivít.
Významný historik umenia a pedagóg Karol Kahoun zomrel 18. mája 2019 vo veku 88 rokov v Bratislave.
Karol Kahoun sa narodil 13. septembra 1930 v Bolerázi. Po maturite na Štátnom gymnáziu v Trnave študoval dejiny umenia a národopis na Katedre vied o umení Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave. Počas štúdia v rokoch 1952 - 1954 sa pod vedením pedagógov zúčastnil na výskumoch zameraných na prvý súpis pamiatok na Slovensku. "Táto skúsenosť zrejme významne ovplyvnila jeho odborný záujem a zameranie na staršie obdobia dejín umenia, najmä na gotiku. Svoje poznatky o tejto problematike syntetizoval v monografii Gotická sakrálna architektúra na Slovensku," konštatuje Adriana Récka.
Po absolutóriu na FF UK v Bratislave tu začal Karol Kahoun v roku 1954 pôsobiť ako odborný asistent dejín výtvarného umenia. Kandidátsku dizertačnú prácu obhájil v roku 1969, v roku 1979 sa habilitoval v odbore staršie dejiny slovenského a európskeho výtvarného umenia.
Karol Kahoun sa zapísal aj do histórie slovenskej pamiatkovej starostlivosti, bol tiež neúnavným popularizátorom slovenského výtvarného umenia v podobe početných vedeckých a odborných publikácií – kníh, časopiseckých článkov a katalógov, formou kurátorskej prípravy mnohých výstav a tvorbou koncepcie stálych expozícií zameraných na vývoj výtvarného umenia na Slovensku.
Po nežnej revolúcii zastával v rokoch 1989 – 1993 funkciu vedúceho obnovenej Katedry dejín výtvarného umenia FFUK v Bratislave. V rokoch 1995 – 2010 pôsobil na Katedre dejín umenia a kultúry Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity. Počas svojho pôsobenia na oboch univerzitách súhrnne od roku 1954 do roku 2010, čiže 55 rokov, formoval odborné kompetencie viacerých generácií, niekoľko stoviek budúcich historikov a teoretikov umenia.
Odborné zameranie a zázemie ho spájalo aj s manželkou, historičkou umenia Denisou Kahounovou, rodenou Marčišovou, ktorá svoj profesionálny život tiež zasvätila výtvarnému umeniu ako pracovníčka Galéria mesta Bratislavy, Slovenskej národnej galérie v Bratislave a ako vysokoškolský pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty UK v Trnave.
Karol Kahoun bol nositeľom mnohých ocenení: V roku 2005 získal Rad Ľudovíta Štúra II. Triedy, v roku 2010 dostal ocenenie Nositeľ identifikačného kódu Slovenska. V roku 2010 mu udelili pamätnú plaketu a titul čestný občan obce Boleráz. V roku 2011 mu Trnavská univerzita udelila čestný titul "doctor honoris causa".
Bol dlhoročným členom medzinárodnej organizácie výtvarných kritikov (AICA) pri Organizácii Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), v ktorej v období spoločného štátu zastával funkciu podpredsedu jej československej sekcie. V rokoch 1995 až 2005 stál na čele Umeleckohistorickej spoločnosti Slovenska pri Slovenskej akadémii vied, kde inicioval a odborne zastrešil viacero podujatí a publikačných aktivít.
Významný historik umenia a pedagóg Karol Kahoun zomrel 18. mája 2019 vo veku 88 rokov v Bratislave.