Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na začiatku augusta sa uskutočnilo posledné rokovanie o budúcnosti národných parkov vo Svite.
Autor TASR
Bratislava 23. augusta (TASR) – Pred Úradom vlády SR sa v pondelok poobede stretli odporcovia aj podporovatelia pripravovanej reformy národných parkov. Svoj postoj prišli vyjadriť desiatky účastníkov. Na poriadok a bezpečnosť počas oboch zhromaždení dohliadali príslušníci polície.
„Podporujeme snahu MŽP previesť štátne pozemky v národných parkoch z lesohospodárskych podnikov pod jednotnú správu ministerstva a následne na právne samostatné národné parky. Jednotná správa pozemkov v národných parkoch je štandardom všade vo svete, aktuálna situácia na Slovensku, keď tieto pozemky spravujú podniky žijúce z ťažby lesov, je svetovou raritou," skonštatoval koordinátor petície Osloboďme národné parky Marek Kuchta z iniciatívy My sme les.
Za komplexnú reformu národných parkov sa v petícii vyslovilo 33.000 ľudí. Žiadajú rozšíriť bezzásahovú zónu na minimálne 75 percent územia národných parkov tak, ako je to štandardom v národných parkoch v zahraničí. Kuchta pripomenul, že v súčasnosti je v bezzásahovom režime priemerne 20 percent územia národných parkov, na zvyšku je prípustná ťažba, výstavba či poľovanie.
„Národné parky nie sú na to, aby v nich svoje umenie predvádzali lesníci či developeri. Na to máme zvyšok krajiny a hospodárske lesy," zdôraznil Kuchta.
Dodal, že národné parky, v ktorých sa zachová 75 percent ako bezzásahová zóna, sú šancou pre región a poskytujú niekoľkonásobne vyššiu zamestnanosť ako územia, na ktorých existuje len lesníctvo. Za petíciou stojí 28 ochranárskych organizácií.
Slovenská lesnícka komora (SLsK) počas protestu žiadala stiahnutie novely zákona, ktorej súčasťou je reforma národných parkov. Požaduje, aby sa prevod pozemkov v národných parkoch riešil vládnou novelou, aby reforma prešla štandardným legislatívnym procesom vrátane pripomienkovania. Novela bola predložená na rokovanie parlamentu priamo ako poslanecký návrh.
„Musí to byť urobené cestou, na ktorej sa dohodnú všetci odborníci, nemôže to ísť takýmto rýchlym tempom a skráteným procesom," reagoval predseda SLsK Milan Dolňan.
Riadne prerokovanie žiada aj Slovenská poľovnícka komora. „Novela sa navyše dotkne 900 užívateľov poľovných revírov, čo je polovica všetkých revírov na Slovensku. Ak by sa tu vytvoril 75-percentný bezzásah, tak sa na obrovskom území bude zver nekontrolovane množiť, spôsobovať škody na lesných porastoch, poľnohospodárskych kultúrach a spôsobovať ďalšie problémy vlastníkom, občanom tohto štátu," uviedol pre TASR Alojz Kaššák, hovorca komory.
Poslanci parlamentu by mali o novele zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorej súčasťou je reforma národných parkov, hlasovať v septembri. O reforme viedol envirorezort sériu diskusií po celom Slovensku. Na začiatku augusta sa uskutočnilo posledné rokovanie o budúcnosti národných parkov vo Svite. To sprevádzali protesty niekoľkých desiatok nespokojných ľudí.
„Podporujeme snahu MŽP previesť štátne pozemky v národných parkoch z lesohospodárskych podnikov pod jednotnú správu ministerstva a následne na právne samostatné národné parky. Jednotná správa pozemkov v národných parkoch je štandardom všade vo svete, aktuálna situácia na Slovensku, keď tieto pozemky spravujú podniky žijúce z ťažby lesov, je svetovou raritou," skonštatoval koordinátor petície Osloboďme národné parky Marek Kuchta z iniciatívy My sme les.
Za komplexnú reformu národných parkov sa v petícii vyslovilo 33.000 ľudí. Žiadajú rozšíriť bezzásahovú zónu na minimálne 75 percent územia národných parkov tak, ako je to štandardom v národných parkoch v zahraničí. Kuchta pripomenul, že v súčasnosti je v bezzásahovom režime priemerne 20 percent územia národných parkov, na zvyšku je prípustná ťažba, výstavba či poľovanie.
„Národné parky nie sú na to, aby v nich svoje umenie predvádzali lesníci či developeri. Na to máme zvyšok krajiny a hospodárske lesy," zdôraznil Kuchta.
Dodal, že národné parky, v ktorých sa zachová 75 percent ako bezzásahová zóna, sú šancou pre región a poskytujú niekoľkonásobne vyššiu zamestnanosť ako územia, na ktorých existuje len lesníctvo. Za petíciou stojí 28 ochranárskych organizácií.
Slovenská lesnícka komora (SLsK) počas protestu žiadala stiahnutie novely zákona, ktorej súčasťou je reforma národných parkov. Požaduje, aby sa prevod pozemkov v národných parkoch riešil vládnou novelou, aby reforma prešla štandardným legislatívnym procesom vrátane pripomienkovania. Novela bola predložená na rokovanie parlamentu priamo ako poslanecký návrh.
„Musí to byť urobené cestou, na ktorej sa dohodnú všetci odborníci, nemôže to ísť takýmto rýchlym tempom a skráteným procesom," reagoval predseda SLsK Milan Dolňan.
Riadne prerokovanie žiada aj Slovenská poľovnícka komora. „Novela sa navyše dotkne 900 užívateľov poľovných revírov, čo je polovica všetkých revírov na Slovensku. Ak by sa tu vytvoril 75-percentný bezzásah, tak sa na obrovskom území bude zver nekontrolovane množiť, spôsobovať škody na lesných porastoch, poľnohospodárskych kultúrach a spôsobovať ďalšie problémy vlastníkom, občanom tohto štátu," uviedol pre TASR Alojz Kaššák, hovorca komory.
Poslanci parlamentu by mali o novele zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorej súčasťou je reforma národných parkov, hlasovať v septembri. O reforme viedol envirorezort sériu diskusií po celom Slovensku. Na začiatku augusta sa uskutočnilo posledné rokovanie o budúcnosti národných parkov vo Svite. To sprevádzali protesty niekoľkých desiatok nespokojných ľudí.
