Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Programovými prioritami Progresívneho Slovenska sú predovšetkým školstvo a zdravotníctvo.
Autor TASR
Žilina 20. januára (TASR)- Predsedom nového politického hnutia Progresívne Slovensko sa stal jeden z jeho zakladateľov Ivan Štefunko. Rozhodli o tom zakladajúci členovia hnutia na sobotňajšom ustanovujúcom sneme v Žiline.
"Je mi cťou stať sa predsedom takého úžasného tímu, s takou konkrétnou víziou a takou silou a energiou, ktorý chce meniť Slovensko do budúcnosti. Budeme silnou politickou silou, ktorá zmení Slovensko už v nasledujúcich voľbách," vyhlásil novozvolený predseda hnutia.
V modernej histórii Slovenskej republiky podľa neho nebola na scéne žiadna progresívna strana, to znamená liberálna, čo sa týka občianskych hodnôt a strana, ktorá by podporovala podnikateľské prostredie a nevylučovalo by to podporu slabších ľudí. "My sa definujeme ako takéto hnutie, a preto sme podľa nás unikátni na politickej scéne," vysvetlil.
Na sneme si hnutie schválilo svoje stanovy, za podpredsedov a podpredsedníčky členovia zvolili advokátku Zuzanu Čaputovú, právničku Irenu Bihariovú, expertku na kultúrne politiky Zoru Jaurovú, podnikateľa Michala Trubana a odborníka na medzinárodné vzťahy Michala Šimečku. "Ľudia, ktorí sa dostali do predsedníctva, sú rôznorodí, akcieschopní a odhodlaní budovať lepšie a progresívne Slovensko," komentoval Štefunko.
Jednou z najdôležitejších vecí, ktorú snem potvrdil, je, že toto hnutie vznikalo zdola, skonštatoval Truban. "Máme 121 zakladajúcich členov. Máme ďalších členov, ktorí sa hlásia, 95 percent z nich nebolo nikdy v politike, máme stovky dobrovoľníkov, tisícky ľudí, ktorí s nami debatujú a komunikujú na online platforme a ďalšie stovky ľudí, ktorí nás podporujú finančne. To je záruka, že toto hnutie vie túto krajinu posunúť dopredu," ozrejmil.
Programovými prioritami Progresívneho Slovenska sú predovšetkým školstvo a zdravotníctvo, bude sa však určite venovať aj ďalším dôležitým témam, ako je napríklad právo a spravodlivosť či ochrana životného prostredia, priblížila novozvolená podpredsedníčka Čaputová.
Hnutie sa chce venovať aj znižovaniu regionálnych a sociálnych rozdielov, a to do roku 2030. "Na to chceme použiť tri základné prostriedky - zefektívnenie fungovania štátu a odstránenie korupcie, zlepšenie podnikateľského prostredia až na úroveň regiónov, zotrvanie v Európskej únii," doplnil Štefunko.
Na žilinskom sneme sa objavil i poslanec českého parlamentu Dominik Feri či predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Lunter, ktorý je podľa Štefunka rovnakej DNA ako oni.
Progresívne Slovensko oficiálne vstúpilo na slovenskú politickú scénu 27. novembra 2017, kedy ho zaregistrovalo ministerstvo vnútra. V septembri minulého roka zakladatelia prezentovali komplexnú víziu pre Slovensko. Hnutie podľa jeho predsedu financujú zatiaľ sponzori, dostalo však aj rôzne iné ponuky tohto charakteru, ktoré odmieta. V najbližších parlamentných voľbách má ambíciu zostavovať vládu.
"Je mi cťou stať sa predsedom takého úžasného tímu, s takou konkrétnou víziou a takou silou a energiou, ktorý chce meniť Slovensko do budúcnosti. Budeme silnou politickou silou, ktorá zmení Slovensko už v nasledujúcich voľbách," vyhlásil novozvolený predseda hnutia.
V modernej histórii Slovenskej republiky podľa neho nebola na scéne žiadna progresívna strana, to znamená liberálna, čo sa týka občianskych hodnôt a strana, ktorá by podporovala podnikateľské prostredie a nevylučovalo by to podporu slabších ľudí. "My sa definujeme ako takéto hnutie, a preto sme podľa nás unikátni na politickej scéne," vysvetlil.
Na sneme si hnutie schválilo svoje stanovy, za podpredsedov a podpredsedníčky členovia zvolili advokátku Zuzanu Čaputovú, právničku Irenu Bihariovú, expertku na kultúrne politiky Zoru Jaurovú, podnikateľa Michala Trubana a odborníka na medzinárodné vzťahy Michala Šimečku. "Ľudia, ktorí sa dostali do predsedníctva, sú rôznorodí, akcieschopní a odhodlaní budovať lepšie a progresívne Slovensko," komentoval Štefunko.
Jednou z najdôležitejších vecí, ktorú snem potvrdil, je, že toto hnutie vznikalo zdola, skonštatoval Truban. "Máme 121 zakladajúcich členov. Máme ďalších členov, ktorí sa hlásia, 95 percent z nich nebolo nikdy v politike, máme stovky dobrovoľníkov, tisícky ľudí, ktorí s nami debatujú a komunikujú na online platforme a ďalšie stovky ľudí, ktorí nás podporujú finančne. To je záruka, že toto hnutie vie túto krajinu posunúť dopredu," ozrejmil.
Programovými prioritami Progresívneho Slovenska sú predovšetkým školstvo a zdravotníctvo, bude sa však určite venovať aj ďalším dôležitým témam, ako je napríklad právo a spravodlivosť či ochrana životného prostredia, priblížila novozvolená podpredsedníčka Čaputová.
Hnutie sa chce venovať aj znižovaniu regionálnych a sociálnych rozdielov, a to do roku 2030. "Na to chceme použiť tri základné prostriedky - zefektívnenie fungovania štátu a odstránenie korupcie, zlepšenie podnikateľského prostredia až na úroveň regiónov, zotrvanie v Európskej únii," doplnil Štefunko.
Na žilinskom sneme sa objavil i poslanec českého parlamentu Dominik Feri či predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Lunter, ktorý je podľa Štefunka rovnakej DNA ako oni.
Progresívne Slovensko oficiálne vstúpilo na slovenskú politickú scénu 27. novembra 2017, kedy ho zaregistrovalo ministerstvo vnútra. V septembri minulého roka zakladatelia prezentovali komplexnú víziu pre Slovensko. Hnutie podľa jeho predsedu financujú zatiaľ sponzori, dostalo však aj rôzne iné ponuky tohto charakteru, ktoré odmieta. V najbližších parlamentných voľbách má ambíciu zostavovať vládu.
