Bratislava 5. júna (TASR) - Chránený oznamovateľ by mal mať možnosť pokračovať vo svojej práci, aby mohol prípadne doriešiť problém nekalej praktiky. Myslí si to kandidát na predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti Viktor Pokojný, ktorý má vlastnú skúsenosť s oznamovaním protispoločenskej činnosti. Diskrimináciu, šikanovanie či bossing podľa vlastných slov zažila aj ďalšia kandidátka na post šéfky úradu Diana Migaľová Baschierová. Tá musela komisii odpovedať aj na otázky ku kauze kompa, ktorá sa týkala štátneho podniku Vodohospodárska výstavba, kde v tom čase pracovala ako hovorkyňa.

"Som presvedčený, že najlepšou formou ako zabrániť nekalým praktikám vo firme, je to, že ten chránený oznamovateľ naozaj v tej firme aj ostane, aby mal možnosť tam ďalej pracovať, riešiť problém, ktorý tam existuje," uviedol Pokojný, ktorý podľa svojho motivačného listu pracoval na rôznych manažérskych pozíciách predovšetkým vo finančnom sektore.

Pokojný priznal, že nemá skúsenosti s fungovaním v štátnej správe. Vie si podľa vlastných slov predstaviť, že úrad by viedol jeho podpredseda. Na poste podpredsedu by si vedel predstaviť aj niektorého zo svojich protikandidátov.

Pokojný považuje za významný rozdiel medzi tým, či je oznamovateľ z verejnej či štátnej správy, alebo zo súkromného sektora. Oznamovatelia podľa neho čelia väčšiemu riziku v súkromnom sektore.

Ako šéf úradu by bol za zriadenie detašovaných pracovísk v ďalších siedmich mestách. Regionálne pobočky by podľa neho mohli posilniť osvetu a vytvárať jasný signál pre zamestnancov, že úrad je pripravený poskytnúť efektívnu ochranu.

Migaľová Baschierová pracuje ako hovorkyňa spoločnosti Slovak Business Agency a aktuálne je v súdnom spore so svojím bývalým zamestnávateľom, Vodohospodárskym podnikom. Podobne ako Pokojný by tiež chcela zaviesť regionálne pobočky úradu.

Diskrimináciu podľa vlastných slov zažila ako hovorkyňa Vodohospodárskej výstavby po výmene vedenia. Členov komisie zaujímalo, či mala ako hovorkyňa etickú dilemu pri komunikovaní kauzy týkajúcej sa obstarávania kompy cez Dunaj. Migaľová Baschierová etickú dilemu podľa vlastných slov nemala, pretože kompa bola podľa nej potrebná a lepšie riešenie sa zatiaľ nenašlo. "Ak sa to aj politizovalo, pokiaľ tam bolo vedenie, ktoré kompu objednalo, prevádzkovalo ju desať mesiacov. Nové vedenie, ktoré kompu zaznávalo, ju prevádzkuje už tretí rok," priblížila.

Východiskom pre fungovanie úradu môže byť podľa nej spolupráca s Národným inšpektorátom práce, tretím sektorom či odborovými organizáciami. Dôležité podľa Migaľovej Baschierovej je zmeniť všeobecné zmýšľanie o oznamovateľoch. "Aby nevystupoval ako 'bonzácky' úrad. Oznamovateľ nie je udavač, 'bonzák', ale zástanca spoločenskej zodpovednosti," uzavrela.