Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Premiér to uviedol v reakcii na to, že poslanci odmietli riešiť zmrazenie platov v skrátenom konaní.
Autor TASR
Bratislava 29. novembra (TASR) - Ak poslanci Národnej rady (NR) SR nezmenia svoj postoj k zmrazovaniu platov ústavných činiteľov do konca tohto roka, predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) to spojí s hlasovaním o dôvere vlády. Premiér to uviedol v reakcii na to, že poslanci odmietli riešiť zmrazenie platov v skrátenom konaní.
"S veľkou nevôľou som prijal rozhodnutie NR SR, ktorá neschválila mnou navrhované zmrazenie platov ústavných činiteľov. V kontexte mzdových pomerov na Slovensku považujem zvýšenie týchto platov o takmer 1000 eur za absolútne neprípustné," odkázal Fico. Preto očakáva, že parlament ešte do konca roka zmení svoje rozhodnutie. "V opačnom prípade budem iniciovať spojenie hlasovania o platoch ústavných činiteľov s hlasovaním o dôvere vláde. Zároveň som pripravený na diskusiu o systémovom riešení tejto témy naprieč politickým spektrom," dodal premiér.
Poslanci v utorok (28.11.) nepodporili návrh vlády, aby sa o zmrazení platov rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní. Za daných okolností to bola jediná možnosť, ako zabezpečiť účinnosť zmeny už od januára 2018. Zrýchlený režim podporilo len 32 poslancov. Kladne hlasovali poslanci ĽSNS, niektorí zo Smeru-SD, Andrej Danko z SNS a zopár poslancov Mosta-Híd.
Návrh na skrátené konanie sa nepáčil viacerým opozičným poslancom. "Vláda ho odôvodňuje tým, že vraj hrozia značné hospodárske škody. Ak by teda poslanci, prezident a členovia vlády dostávali plat, ktorý predpokladá zákon, podľa vlády by vznikli značné hospodárske škody. Vláda vlastne tvrdí, že tieto platy sú v podstate hospodárska škoda. A tí, ktorí skrátené konanie podporia, stotožnia sa s tvrdením, že platy poslancov, členov vlády aj prezidenta sú hospodárskou škodou pre štát," povedal Ondrej Dostál (SaS).
Zároveň sa pýtal, či je naša ekonomika v kríze a či sú verejné financie rozvrátené. "Ak áno, potom nám nehovorte, v akom dobrom stave je ekonomika. Neexistujú žiadne zákonné dôvody na skrátené legislatívne konanie," odkázal Dostál s tým, že návrh je populistický a pokrytecký.
Erik Tomáš (Smer-SD) označil Dostálovo vystúpenie za prázdne reči. "Rovno povedzte, že chcete zvýšiť plat o 1000 eur a nevyhovárajte sa na nejaké procedúry. Ste chamtiví, chcete vyššie platy," odkázal. Tomáš následne skrátené konanie podporil.
Podľa podpredsedu NR SR Andreja Hrnčiara (Most-Híd) však nie je zmrazovanie platov dobrá cesta, keďže aj vďaka tomu má napríklad premiér nižší plat ako manažér štátneho podniku. Nazdáva sa, že medzi platmi poslancov a ľudí v exekutíve by mal byť rozdiel. Pripomína, že ak chceme mať napríklad za ministrov kvalitných ľudí, treba ich zaplatiť.
Za systémovú zmenu odmeňovania ústavných činiteľov je aj SNS. V neustálom zmrazovaní platov nevidí cestu, národniari preferujú systémové riešenie. "Treba pripraviť jeden komplexný zákon, ktorý bude riešiť odmeňovanie ústavných činiteľov," povedal pre TASR predseda klubu SNS Tibor Bernaťák. Všetko podľa neho bude závisieť od dohody koalície, ktorá zrejme bude chcieť hovoriť aj s opozíciou.
Aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) je dlhodobo presvedčená, že celú situáciu okolo platov ústavných činiteľov treba riešiť novou právnou úpravou, kde sa nastaví východisková situácia a tá bude platiť do budúcnosti. "Predpokladám a pevne verím, že budúci rok sa takýmto ad hoc riešeniam vyhneme a prijmeme systémové riešenia do budúcnosti," uviedla pre TASR.
Minuloročná novela, ktorá zmrazila platy ústavných činiteľov pre tento rok, je aktuálne na Ústavnom súde (ÚS) SR. Poslal ju tam generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Súd v máji prijal novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov na ďalšie konanie. Nevyhovel však Čižnárovmu návrhu na pozastavenie účinnosti ustanovení zákona.
Poslanci Národnej rady SR majú v súčasnosti v hrubom plat 1961 eur, ku ktorému sa pripočítavajú ešte paušálne náhrady. Poslanci z Bratislavského kraja dostávajú 1385 eur, z ostatných krajov 1615 eur. Bratislavskí poslanci tak majú dohromady 3346 eur, mimobratislavskí 3576 eur. Predseda parlamentu, jeho podpredsedovia, šéfovia výborov a ich podpredsedovia poberajú aj funkčné príplatky. Ak by si poslanci platy opäť nezmrazili, narástli by približne o tisíc eur.
"S veľkou nevôľou som prijal rozhodnutie NR SR, ktorá neschválila mnou navrhované zmrazenie platov ústavných činiteľov. V kontexte mzdových pomerov na Slovensku považujem zvýšenie týchto platov o takmer 1000 eur za absolútne neprípustné," odkázal Fico. Preto očakáva, že parlament ešte do konca roka zmení svoje rozhodnutie. "V opačnom prípade budem iniciovať spojenie hlasovania o platoch ústavných činiteľov s hlasovaním o dôvere vláde. Zároveň som pripravený na diskusiu o systémovom riešení tejto témy naprieč politickým spektrom," dodal premiér.
Poslanci v utorok (28.11.) nepodporili návrh vlády, aby sa o zmrazení platov rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní. Za daných okolností to bola jediná možnosť, ako zabezpečiť účinnosť zmeny už od januára 2018. Zrýchlený režim podporilo len 32 poslancov. Kladne hlasovali poslanci ĽSNS, niektorí zo Smeru-SD, Andrej Danko z SNS a zopár poslancov Mosta-Híd.
Prečítajte si aj: Hrnko zmrazenie platov nepodporí, Smer-SD podľa Číža vládu nepoloží
Návrh na skrátené konanie sa nepáčil viacerým opozičným poslancom. "Vláda ho odôvodňuje tým, že vraj hrozia značné hospodárske škody. Ak by teda poslanci, prezident a členovia vlády dostávali plat, ktorý predpokladá zákon, podľa vlády by vznikli značné hospodárske škody. Vláda vlastne tvrdí, že tieto platy sú v podstate hospodárska škoda. A tí, ktorí skrátené konanie podporia, stotožnia sa s tvrdením, že platy poslancov, členov vlády aj prezidenta sú hospodárskou škodou pre štát," povedal Ondrej Dostál (SaS).
Zároveň sa pýtal, či je naša ekonomika v kríze a či sú verejné financie rozvrátené. "Ak áno, potom nám nehovorte, v akom dobrom stave je ekonomika. Neexistujú žiadne zákonné dôvody na skrátené legislatívne konanie," odkázal Dostál s tým, že návrh je populistický a pokrytecký.
Erik Tomáš (Smer-SD) označil Dostálovo vystúpenie za prázdne reči. "Rovno povedzte, že chcete zvýšiť plat o 1000 eur a nevyhovárajte sa na nejaké procedúry. Ste chamtiví, chcete vyššie platy," odkázal. Tomáš následne skrátené konanie podporil.
Podľa podpredsedu NR SR Andreja Hrnčiara (Most-Híd) však nie je zmrazovanie platov dobrá cesta, keďže aj vďaka tomu má napríklad premiér nižší plat ako manažér štátneho podniku. Nazdáva sa, že medzi platmi poslancov a ľudí v exekutíve by mal byť rozdiel. Pripomína, že ak chceme mať napríklad za ministrov kvalitných ľudí, treba ich zaplatiť.
Za systémovú zmenu odmeňovania ústavných činiteľov je aj SNS. V neustálom zmrazovaní platov nevidí cestu, národniari preferujú systémové riešenie. "Treba pripraviť jeden komplexný zákon, ktorý bude riešiť odmeňovanie ústavných činiteľov," povedal pre TASR predseda klubu SNS Tibor Bernaťák. Všetko podľa neho bude závisieť od dohody koalície, ktorá zrejme bude chcieť hovoriť aj s opozíciou.
Aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) je dlhodobo presvedčená, že celú situáciu okolo platov ústavných činiteľov treba riešiť novou právnou úpravou, kde sa nastaví východisková situácia a tá bude platiť do budúcnosti. "Predpokladám a pevne verím, že budúci rok sa takýmto ad hoc riešeniam vyhneme a prijmeme systémové riešenia do budúcnosti," uviedla pre TASR.
Minuloročná novela, ktorá zmrazila platy ústavných činiteľov pre tento rok, je aktuálne na Ústavnom súde (ÚS) SR. Poslal ju tam generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Súd v máji prijal novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov na ďalšie konanie. Nevyhovel však Čižnárovmu návrhu na pozastavenie účinnosti ustanovení zákona.
Poslanci Národnej rady SR majú v súčasnosti v hrubom plat 1961 eur, ku ktorému sa pripočítavajú ešte paušálne náhrady. Poslanci z Bratislavského kraja dostávajú 1385 eur, z ostatných krajov 1615 eur. Bratislavskí poslanci tak majú dohromady 3346 eur, mimobratislavskí 3576 eur. Predseda parlamentu, jeho podpredsedovia, šéfovia výborov a ich podpredsedovia poberajú aj funkčné príplatky. Ak by si poslanci platy opäť nezmrazili, narástli by približne o tisíc eur.
